Komentár Bjørna Lomborga: Návrat zabudnutého zabijaka

Tuberkulóza kedysi patrila k najväčším svetovým strašiakom. Suchoty, ako sa vtedy tejto chorobe hovorilo, zabíjali bez rozdielu a vyžiadali si okrem iného životy významných osobností ako napríklad Franza Kafku, Johna Keatsa alebo amerického prezidenta Jamesa Monroea. V posledných dvoch storočiach pripravila TBC o život viac ľudí ako ktorékoľvek iné ochorenia: bezpríkladnú a ničím neprekonanú jednu miliardu osôb.

 

Vďaka nástupu vakcín a lacných liekov dnes TBC zabíja v rozvinutom svete len veľmi málo ľudí. A tak sa na ňu v bohatých krajinách rýchlo zabudlo – pokladá sa za relikt viktoriánskej éry, píše Bjørn Lomborg.

Nielenže sa tuberkulóze venuje minimálna pozornosť, ale tiež sa na ňu vyčleňuje len zlomok prostriedkov určených na zdravotníctvo. TBC je venované približne 3,4% celkovej rozvojovej pomoci, oproti 27,7% vyčlenených v roku 2015 na zdravie matky a dieťaťa alebo 29,7% na boj proti HIV.

Taká pomalosť je nebezpečná. Napriek presvedčivým ekonomickým a morálnym argumentom v prospech vyšších investícií do kontroly tejto choroby si TBC v tichosti opäť získala pečať zlej povesti najväčšieho infekčného zabijaka na svete, ktorý si vyžiada viac obetí než HIV či malária. Posledné dostupné dáta z roku 2016 ukazujú, že v tomto roku bolo hlásených 6,3 milióna nových prípadov TBC (oproti 6,1 milióna v roku 2015) a takmer 1,7 milióna ľudí na toto ochorenie zomrelo.

Vedci zo Sheffieldskej univerzity a z Londýnskej fakulty hygieny a tropickej medicíny (LSHTM) odhadujú, že v roku 2014 bolo latentne nakazených TBC približne 1,7 miliardy osôb – to je takmer štvrtina globálnej populácie. Zhruba z 10% latentných prípadov sa pritom vyvinie v aktívnu TBC. Latentnú infekciu v sebe už dnes nosí takmer 100 miliónov detí.

 

Výskumníci zisťujú, že aj keby sa hneď zajtra podarilo nejakým spôsobom zastaviť všetky prenosy TBC, len súčasná skupina osôb s latentnou infekciou zabráni tomu, aby počet prípadov TBC klesol na úroveň globálnych cieľov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre rok 2035. To silne naznačuje, že ambiciózna vízia odstránenia TBC do roku 2050 je nedosiahnuteľná.

 

 

Počas výskumu pre Centrum Kodanského konsenzu, v ktorého čele stojím, formulovala Anna Vassallová z LSHTM argumenty pre vyššie investície do globálnej kontroly TBC. “Liečba TBC je lacná a vysoko efektívna a v priemere môže zabezpečiť jednotlivcovi v polovici produktívneho života približne 20 ďalších rokov,” uzatvára autorka. Investície do TBC navyše nepomerne viac pomáhajú najchudobnejším ľuďom sveta.

Kontrola TBC v chudobných krajinách je silne náchylná ku kolísaniu záujmu zo strany darcov z bohatých štátov, ktorí zabezpečujú takmer 90% financií pre vládnu reakciu v nízkopríjmových krajinách. Medzinárodné financovanie síce v roku 2017 dosiahlo objemu 1,1 miliardy dolárov, ale podľa odhadov je to o 1,5 miliardy menej, než koľko by bolo potrebné na splnenie Globálneho plánu na ukončenie TBC.

Liečba obmedzuje šírenie nebezpečnej a drahej multirezistentnej TBC a WHO odporúča u vysoko rizikových populácií preventívnu liečbu. Hoci však liečba väčšiny prípadov TBC stojí na liekoch iba 21 dolárov na osobu, táto suma nezahŕňa náklady na zlepšovanie detekcie TBC a ďalšie aspekty zdravotníckeho systému. Choroba sa dá niekedy ťažko diagnostikovať a mnoho programov spolieha na to, že sa chorí ľudia sami prihlásia v nemocnici. V dôsledku toho zostáva takmer tretina aktívnych prípadov TBC bez povšimnutia.

Vassallová dospieva k záveru, že každý dolár investovaný do kontroly TBC by znamenal prínos pre spoločnosť v hodnote okolo 43 dolárov. To je vynikajúca návratnosť a panel nositeľov Nobelovej ceny, ktorý skúmal nové globálne ciele Organizácie spojených národov, dospel k záveru, že kontrola TBC patrí medzi 19 fenomenálnych rozvojových investícií, ktoré by mali celosvetovo dostať vysokú prioritu.

V krajinách s vysokou prevalenciou TBC je úplne nesporné, že sa vlády aj darcovia musia na túto chorobu zamerať viac. Komisia rozvojových a ekonomických expertov, ktorá vlani skúmala možnosti ekonomickej politiky v Bangladéši, dospela k záveru, že kontrola TBC by mala byť v tejto krajine najvyššou národnou prioritou.

V Bangladéši spôsobuje TBC každé jedenáste úmrtie. Každú hodinu tam zomrie deväť ľudí na chorobu, ktorú vieme efektívne a lacno liečiť. Takmer polovica prípadov nie je nikdy diagnostikovaná. Investície do boja proti TBC sú tam dôležité nielen zo zdravotníckeho hľadiska, ale aj v záujme znižovania chudoby, pretože výpadok príjmov ženie osoby s TBC do ešte väčšej núdze.

Za sumu zhruba 300 miliónov dolárov ročne možno v Bangladéši počas 20 rokov dosiahnuť zníženie počtu úmrtí na TBC o 95% a zníženie počtu nových prípadov o 90%. Každý pacient by tým získal v priemere ďalších 25 rokov života. Liečba jedného človeka pritom zabráni výskytu najmenej jedného nového prípadu a každý dolár vynaložený do boja proti TBC znamená pre spoločnosť prínos v hodnote 21 dolárov.

Závery tohto výskumu boli jedným z dôvodov, prečo vláda Bangladéša navýšila v rozpočte pre roky 2017-2018 investície do zdravotníctva. Bangladéš je však len jedným z 20 štátov s vysokou prevalenciou, ktoré spolu predstavujú 83% celosvetového počtu prípadov.

Na rozdiel od chorôb typu eboly či Ziky sa TBC málokedy dostane do titulkov. Vzhľadom ku všetkému, čo vieme o prevencii a liečbe tejto choroby, aj vzhľadom k pádnym ekonomickým argumentom pre investície do snahy o jej odstránenie nemožno obrovskú daň, ktorú si TBC ďalej vyberá na ľudských životoch, ničím ospravedlniť, uzatvára Bjørn Lomborg.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies