KOMENTÁR Jána BARÁNKA: Dvakrát o východe kde nič nie je. S iróniou aj láskou tak trochu vážne

Viacerí z Vás asi čítali môj ironický status o tom, ako som na východe objavil „Nič“.

Teraz som sa odtiaľ vrátil, máme tam dobrých kamarátov a posledné roky tam chodievame niekoľko krát do roka. Chcem tu napísať realitu, aká je a aká by mohla byť, takže sa na chvíľu stanem geografom, ktorým pôvodne aj som. (Pre menej zdatných, geografia nie je zemepis, ale interdisciplinárna veda, ktorá sa zaoberá skúmaním geosystému. Ktorý je, mimochodom, zrejme najzložitejší systém, s akým sa stretávame.)

Existuje samozrejme milión vtipov o Východniaroch, tak ako aj o Záhorákoch, Blavákoch a pod. Odhliadnuc od toho, že som sám rodák z Bratislavy, musím pravdivo povedať, že moje najobľúbenejšie miesto na Slovensku sú Pieniny. V našom vnímaní je to už „východ“. V obci Červený Kláštor nájdete stredoveký kláštor, v ktorom sa môžete ubytovať a v ktorom spomalíte čas. Musíte si ale vypnúť mobil. Prejdite sa prielomom Dunajca, vyvetrajte si hlavy a vypoťte stresy. Skúste to.

Poďme ďalej, ale ostanem na východe. Sú tu 4 kráľovské mestá – Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov a Levoča. Každé z nich je niečím unikátne, nechcem tu robiť turistického sprievodcu, pozrite si google. Ale extra predsa len musím spomenúť oltár majstra Pavla z Levoče.

 

Ďalej – sú tu jedinečné jaskyne – napríklad – Jasovská jaskyňa, Gombasecká, Dobšinská ľadová, Domica, Ochtinská aragonitová… Tá posledná je niečo, čo nám môže závidieť celý svet, lebo takýchto útvarov je vo svete naozaj minimálne. Ďalej – Slovenský raj. Neviem, čo vôbec tu mám spomenúť ako prvé. Či prielom Hornádu, ktorý som nie raz splavil, alebo Tomášovský výhľad, na okraj ktorého som liezol štvornožky, lebo mi „zgumovateli“ nohy. Ale poďme ďalej – Vihorlat. Ospravedlňujem sa, nejdem exaktne v nejakom poradí, píšem tak, ako sa mi ten východ, kde „nič nie je“, vynára v hlave. Takže Vihorlat. Tu mi, samozrejme, ako prvé napadne Morské oko. Až gýčovo modré prírodné jazero zasadené v sopečných vrchoch. Nádhera. Ešte spomeniem Silickú ľadnicu, tá je síce už v Slovenskom krase, ale radíme ju na „východ“. Môj intenzívny zážitok z nej pramení najmä z toho, že som tam skoro prišiel o život.

Bol som frajer. Ale to je na iné rozprávanie.

Teraz odbočím trochu chaoticky na Spiš. Kapitola sama o sebe. Hlavne s tým hradom. Tam by som vodil Američanov. Aby videli, čo je história. Je to jeden z najväčších hradov v Európe – aj keď dnes je to samozrejme zrúcanina. Ďalej – drevené kostoly. Až na dva, všetko gréckokatolícke. Je ich 27.

Košice. Tu je najvýchodnejšia katedrála, gotická samozrejme, v Európe – Dóm svätej Alžbety.
Zámerne som nespomenul Vysoké Tatry. Popradčania totiž vraj tvrdia, že východ sa začína až za Popradom. Podobne ako Blaváci (to sú tí, ktorí sa do Bratislavy prisťahovali a po dvoch dňoch aj s cestou sú už Blaváci, mi ostatní sme Prešporáci), teda podobne, ako Blaváci, ktorí tvrdia, že východ začína za Ikeou. Pre tých, ktorí nepoznajú Bratislavu, Ikea je na východnom okraji mesta, v Ružinove.

Ostaňme ale na východe. Nechcem nikomu ukrivdiť, že som nevymenoval jeho obľúbenú destináciu, je ich tam naozaj strašne veľa – Betliar, Poloniny, Andy Warhol (Medzilaborce), Domaša, kaštiele, hrady

Možno namietate, že opisujem iba atraktivity východu, ale čo samotní ľudia? Východniari. Lebo sa stalo akýmsi až axiomom, že východniari sú akosi iní – v tom horšom zmysle slova. Takže to poviem kruto, ukameňujte ma. Najviac idiotov východniarov som stretol v Bratislave. Až mám pocit, ako keby tí normálni ostávali doma, na východe. Podobne som ale v BA stretol idiotov Kysučanov, Oravcov, Bratislavčanov a pod. Idiotizmus totiž nie je regionálnou špecialitou. Len to hlavné mesto prirodzene láka nie len umelcov, vedcov a podnikateľov, ale aj chrapúňov, idiotov, zlodejov, blbcov… Ako všetky metropoly vo svete.

Prečo toto všetko píšem. Lebo – ja viem, že ten Fico to trochu inak myslel a mi ho radi parodujeme. Aj ja samozrejme. Ale v niečom mal pravdu. Len si akosi neuvedomil, že to je aj jeho vina.

Keď trojnásobný premiér povie, že „na východe nič nie je“ povedal nám tým aj to, že „tri moje vlády na východ Slovenska zvysoka srali“. To po prvé. Po druhé – východ má obrovský turistický potenciál (mimochodom podobne, ako celé Slovensko).

Už pred rokmi som upozorňoval relevantných politikov, že v Európe nastane zmena štruktúry cestovného ruchu. Zásluhou terorizmu v turistických centrách, atď., atď… Dnes je to tu.

Upozorňoval som, že nemáme dostatočne vybudovanú infraštruktúru, legislatívu a čo je podstatné – na rozbeh cestovného ruchu treba pomoc štátu. Nuž, a choďte dnes na východ. Choďte do Pienin. Pozrite si slovenskú časť a potom poľskú. Ale – vrátane infraštruktúry a vybavenosti a najmä – podmienok zo strany štátu pre malých podnikateľov v cestovnom ruchu. A to platí aj pre Vysoké Tatry. Poliaci sú kilometre pre nami.

Priatelia, východ Slovenska je úžasnou časťou nášho štátu. Akurát som manželke povedal, že by sme si mali tento rok spraviť dovolenku na východe a deťom poukazovať, čo tam máme. Kým sú ešte ochotné chodiť s nami. Choďte tam aj vy.

Niektorí z vás určite pôjdu na dovolenku do Karibiku, alebo na poľovačku do Zimbabwe, alebo na rybačku do Severného mora. Skúste ísť aj na východ Slovenska. Je to menej cool, neohúrite žiadnu návštevu vypreparovanou hlavou pabuvola kaferského, ktorého ste hrdinsky skolili so sprievodcom z jeepu, ale nájdete tam stredovek, renesanciu, prírodu… A možno ohúrite samých seba.

Tento text nie je ani oslavou východu, ani nemám zbytočne ružové okuliare. Mohol by som popísať aj plno kritických postrehov. Ale nie teraz. Teraz vlastne len reagujem na to, že „na východe nič nie je“.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies