KOMENTÁR Karola GALEKA (SaS): Strach baníkov nie je z podzemia, ale z vedenia. Pošramotený kádrový posudok Evy P.

Na záver pracovnej porady vystúpil riaditeľ podniku, aby zhodnotil plán plnenia zberu podpisov pod petíciu. Zamestnankyňa Ľubica dostala za dva podpisy pokarhanie, Eva P. zbierať podpisy odmietla. Bude preto z práce prepustená.

Pripomína vám to niečo? Ak ste si mysleli, že posledný zjazd KSČ sa konal v roku 1988 a odvtedy je pokoj, mám dôkaz, že odkaz strany a vlády naďalej žije. Opisovaná situácia sa totiž skutočne udiala, a to iba nedávno. Riaditeľ Hlavnej banskej záchrannej stanice, ktorá je odštepným závodom Hornonitriansky baní Prievidza na prvej májovej porade hodnotil, ako sa jeho zamestnanci vysporiadali s „dobrovoľnou“ úlohou zberu podpisov pod petíciu za zachovanie baní. Ako vyplýva aj z ústavy, do podpisu akejkoľvek petície nikoho nútiť nemožno. Pán riaditeľ si to napriek tomu dovolil. Kto ju nepodpíše, bude prepustený.

„Otvorene ti tu oznamujem pred všetkými, aby si rátala s tým, že tu už nebudeš ďalej pracovať, pretože si proti záujmom spoločnosti.“ Týmito slovami sa mal riaditeľ podniku oboriť na inak spoľahlivú zamestnankyňu, ktorá petíciu nepodpísala, pretože s jej požiadavkami nesúhlasí a nepriniesla ani požadovaných ďalších 10 podpisov od rodiny a známych. Od zverejnenia tejto informácie sa na nás obrátili ďalší ľudia s podobnou skúsenosťou. Podpis od nich chcela lekárka priamo v ambulancii, zbierajú ich aj v poisťovni sídliacej v budove Hornonitrianskych baní, výzva na podpis petície znie v obecných rozhlasoch v okrese.

Trestný čin vydierania pritom definuje aj Trestný zákon. Akú hodnotu má petícia podpísaná pod nátlakom? A čo je vlastne jej cieľom? Peter Čičmanec ako riaditeľ baní píše v sprievodnom liste o zachovaní zamestnanosti a sociálnych istôt pre rodiny „našich“ zamestnancov. Spojenie slov „náš človek“ dobre poznáme. Ako je známe, vôbec nejde o bežného človeka z ľudu.

A prečo sa v súvislosti s petíciou nepíše o zmysluplných pracovných miestach, lež o garancii zamestnanosti a sociálnych istotách? Hornonitrianske bane Prievidza nie sú štátnou akciovkou, ale 100% súkromnou spoločnosťou. Na výrobu elektriny z domáceho uhlia pochádzajúceho práve od pána Čičmanca, sa musia Slováci z rozhodnutia vlády každoročne povinne poskladať na takmer 100 miliónov eur. K samotným zamestnancom sa však z týchto peňazí dostane iba asi jedna tretina.

Mali by sme preto urobiť krok späť a namiesto núteného zbierania podpisov sa radšej opýtať, kto bude profitovať z otvorenia nového ťažobného poľa. Ťažko pracujúci baníci, obyvatelia hornej Nitry dýchajúci exhaláty z uhoľnej elektrárne a ani domáci spotrebitelia elektriny, to určite nebudú. Na túto a ani na mojich ďalších 11 otázok riaditeľovi baní som dodnes nedostal relevantné odpovede.

Život po uhlí pritom existuje. A to aj pre baníkov, hoci vedenie baní sa to snaží poprieť a sami svojich zamestnancov označujú za inde ťažko zamestnateľných. Vytváranie takéhoto pocitu strachu pritom vôbec nie je na mieste. V prvom rade útlm baníctva je niekoľkoročný proces a po skončení ťažby sa začína s rekultiváciou. Túto musia z vytvorených rezerv robiť opäť bane. O útlme baníctva v Európe sa diskutuje aj na úrovni Európskej komisie, ktorá hornú Nitra určila za jeden z troch pilotných projektov. No a tiež netreba zabúdať na nových zamestnávateľov, ktorí o baníkov majú záujem už dnes. Nezamestnanosť v okrese Prievidza je 5% a klesá. Lepšia príležitosť na začatie útlmu neefektívnej ťažby uhlia na hornej Nitre už nebude.

S útlmom baníctva však neladí otvorenie nového ťažobného poľa. A riešením tiež nie je zmanipulovaná zamestnanecká petícia, ktorú keď niekto nepodpíše, príde o prácu. Pre podozrenie z trestného činu vydierania a nátlaku som podal podnet na prešetrenie prokurátorovi.

(Komentár pôvodne vyšiel ako blog na SME.SK s názvom “Strach baníkov nie je z podzemia, ale z vedenia alebo Pošramotený kádrový posudok Evy P.”. Uverejňujeme ho s láskavým súhlasom autora)

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies