Komentár Larryho Whita: Bitcoin versus Zlatý štandard

Publicisti často porovnávajú Bitcoin a zlato ako investície. Mohol by Bitcoin byť zlato 2.0? pýta sa napríklad analytik Matt R.O’Connor. Reportér Cointelegraphu Joël Valenzuela zase predpokladá, že “je čím ďalej pravdepodobnejšie, že Bitcoin nahradí zlato ako zaistenie pre nepokojné doby”.

Ekonómov oproti tomu oveľa viac zaujíma otázka, či sa peňažný systém založený na Bitcoine dá porovnávať so systémom založeným na zlatom štandarde.

V pozoruhodnom článku z roku 2015 George Selgin Bitcoin charakterizoval ako “umelú komoditnú menu”. Historik menových systémov Warren Weber zase v roku 2016 publikoval v Bank of Canada zaujímavú štúdiu nazvanú Bitcoinový štandard. Poučenie zo zlatého štandardu. Tá analyzuje hypotetický medzinárodný menový systém založený na Bitcoine a pracuje s predpokladom, že “bitcoinový štandard by úzko pripomínal zlatý štandard” doby pred prvou svetovou vojnou. V nedávnejšej dobe zas vychádza na blogu Johna Cochrana, ekonóma z Chicagskej univerzity, príspevok, v ktorom autor Bitcoin označil za “elektronickú verziu zlata”.

V ktorých podstatných ohľadoch sa teda bitcoinový systém podobá zlatému štandardu? V akých podstatných ohľadoch sa líšia?

Bitcoin sa zlatému štandardu podobá prinajmenšom dvojakým spôsobom:

Ako zlato, tak Bitcoin sú ne-štátne. Oboje teda môžu plniť funkciu medzinárodnej menovej bázy, ktorá by nebola vytváraná žiadnou centrálnou bankou alebo ministerstvom financií.

Oboje by boli menovou bázou, ktorej množstvo je spoľahlivo limitované (na tom je postavená spomínaná Selginova definícia): Na rozdiel od fiat peňazí, ktorých môže centrálna banka “zo vzduchu” vyčarovať koľko chce.
V iných ohľadoch ale medzi Bitcoinom a zlatým štandardom existujú očividné rozdiely. Zlato je hmatateľná fyzická komodita, Bitcoin je rýdzo digitálny. Táto odlišnosť ale v praxi nie je pri platení zvlášť podstatná, pretože vlastníctvo oboch aktív (alebo vlastnícky nárok na ne) sa môže odovzdávať online, osobne, mobilnou aplikáciou alebo kartou. “Užívateľské rozhranie” pre platenie je dneska v podstate rovnaké. “Vzadu” ale rozdiel je. Platenie zlatom môže prebiehať medzi dvoma stranami bez prostredníka – stačí k tomu odovzdať z ruky do ruky mincu alebo zliatok. Elektronické platenie zlatom však vyžaduje sprostredkovanie dôveryhodným partnerom, u ktorého je komodita uložená. Platenie Bitcoinom funguje na báze “distribuovanej účtovnej knihy”, môže medzi stranami transakcie prebehnúť elektronicky, bez asistencie finančnej inštitúcie. V praxi však rad bitcoinových transakcií využíva služby komerčných úložísk a sprostredkovateľov, ako je Coinbase.

Trh

Najdôležitejšia odlišnosť medzi Bitcoin a zlatom spočíva v úplne rozdielnych mechanizmoch dopytu a ponuky. Kvôli nim majú značne rozdielnu stabilitu kúpnej sily. Zlaté bane každý rok pomaly zvyšujú množstvo vyťaženého zlata. Množstvo vyťaženého zlata korešponduje s kúpnou silou zlata (a stabilizuje ju). Dopyt po (nepeňažnej) komodite tiež korešponduje s cenou zlata a mierni výkyvy jeho hodnoty. Množstvo vytvorených Bitcoinov je ale oproti tomu jednoducho naprogramované. Nemá žiadny vzťah k ich kúpnej sile. Tiež po nich neexistuje žiadny dopyt ako po nepeňažnej komodite.

Poďme sa na ponuku zlata a Bitcoin pozrieť viac zblízka. Ročná produkcia zlata je historicky nejaké malé percento (typicky niečo medzi jedným až štyrmi percentami) existujúcich zásob, nikdy ale nie nula. Pretože nenávratne straty zlata pri nemonetárnom použití (napríklad zubné výplne, ktoré s nebožtíkom končía v hrobe, kde už zostanú; na rozdiel od šperkov) sú malé, celkové “skladové” množstvo zlata časom rastie. To historicky v krajinách so zlatým štandardom spôsobovalo istú infláciu, avšak v hodnotách blízkych nule.

Bolo naprogramované, že počet Bitcoinov v obehu v roku 2017 vzrastie o štyri percentá. Ročný prírastok ale podľa programu postupne bude klesať až do roku 2140, kedy dosiahne nulu. Predpokladajme, že dopyt po vlastníctvr bticoinov porastie zhruba rovnakým tempom ako reálny domáci produkt. Od “nulového bodu” potom Bitcoin bude zažívať mierny a vytrvalý rast svojej kúpnej sily a budeme môcť pozorovať ekvivalentnú miernu defláciu cien tovarov a služieb denominovaných v Bitcoinoch. (Štúdia Warrena Webera vyvodzuje podobne ten istý záver.) Tento druh deflácia je nezhubný. A pokiaľ ide o hospodársky blahobyt, praktické dopady rozdielu medzi menou, ktoré ročne pribudnú tri percentá, a menou, ktoré nepriberá, sú minimálne.

Zlato

Kľúčový rozdiel je v podmienených odchýlkach úrovne produkcie monetárneho zlata, ktorá je určovaná jeho kúpnou silou, proti tomu produkcia Bitcoinu je voči kúpnej sile elektronickej meny inertná. Keď sa kúpna sila Bitcoin zvýši, ani z dlhodobého ani z krátkodobého hľadiska to na množstvo Bitcoinu nemá vplyv. Povedané jazykom vysokoškolského úvodu do ekonómie krivka ponuky je pre Bitcoin vždy vertikálna. (Krivka ponuky je však naprogramovaná tak, aby sa postupom času posúvala doprava, stále pomalšie, až sa zastaví na 21 miliónoch jednotiek.) Naproti tomu trvalejšie posilnenie kúpnej sily zlata prinesie v krátkom období nejaký drobný nárast množstva monetárneho zlata. Vlastníci predmetov z nemonetárneho zlata (šperkov alebo napríklad svietnikov) budú motivovaní niečo z toho roztaviť a premeniť na menu (predpokladajme existenciu otvorených mincovní), pretože s ďalším držaním nemonetizovaného zlata rastú alternatívne náklady. V krátkom období nie je krivka ponuky vertikálna.

Ešte podstatnejšie však je, že z dlhodobého hľadiska prinesie zvýšenie kúpnej sily podstatne väčší nárast zásob zlata: vlastníci dole budú motivovaní ťažiť viac. “Krivka ponuky v dlhom období” je skoro plochá. (Dynamike ponuky, tokom a stavom som sa podrobnejšie venoval v druhej kapitole svojho textu o menovej teórii.) Kúpna sila zlata sa potom z dlhodobého hľadiska vracia k strednej hodnote, čo je vzorec, ktorý môžeme vypozorovať aj v historických záznamoch.

Inak je to u Bitcoinoch. Ich množstvo je predprogamované a zásoba je – na rozdiel od zlata – úplne nezávislá na ponukových šokoch. Zvraty v ponuke ale neboli nikdy zvlášť veľké ani u zlata v období zlatého štandardu. Najväčší bol spojený dopad kalifornskej a austrálskej zlatej horúčky. A ten – podľa Hugha Rockoffa – v desaťročí 1849-1859 znamenal ročný rast svetových zásob zlata o 6,39 percenta. Dôsledkom pre krajiny zlatého štandardu bola v tej istej dekáde inflácia pod percento a pol. Pre porovnanie priemerný ročný rast bol v rokoch 1839-1919 okolo 2,9 percenta

Kúpna sila zlata bola v čase klasického zlatého štandardu vďaka dlhodobej cenovej elasticite jeho ponuky, spojená s obmedzenou veľkosťou a nízkou frekvenciu šokov v ponuke, predvídateľnejšie (najmä v období dlhšom ako desať rokov), ako bola kúpna sila fiat dolára Federálneho rezervného systému po druhej svetovej vojne.

Napísal som už skôr inde: “V čase zlatého štandardu ste mohli veriť, že sa cenová hladina za tridsať rokov výrazne neposunie, pretože ju obmedzujú neosobné trhové sily. Akékoľvek významnejšie zvýšenie cenovej hladiny (pokles kúpnej sily zlata) spôsobené nižším dopytom po držanie zlata by vyústilo v nižšie objemy ťaženého zlata, čo by pohyb cenovej hladiny vyrovnalo. A naopak – akékoľvek významnejšie zníženie cenovej hladiny (zvýšenie kúpnej sily zlata), za ktorým by bol vyšší dopyt po vlastníctve zlata, by ústil vo zvýšení ťažby, čo by pohyb cenovej hladiny vyrovnalo. “

U Bitcoinoch ale takýto mechanizmus, akým by reagovala ponuka, neexistuje. U kúpnej sily Bitcoinu nemôžeme predpokladať žiadny návrat k stredovej hodnote – preto tiež bude oveľa ťažšie jeho kúpnu silu predpovedať. V akokoľvek dlhom období.

Môže Bitcoin súperiť so zlatom?

Warren Weber o ponuke zlata napísal: “Zmeny vo svetových zásobách zlata boli podmienené nálezmi ložísk a objavovaním nových techník získavania zlata zo zlatonosných rúd.” Nie je to tak. Zmeny vo svetových zásobách zlata prebiehajú každý rok – každý rok sa normálne ťaží. Nové náleziská a nové technológie priniesli zmeny len v tempe rastu zásob. Historicky ale tie zmeny neboli nijako dramatické – určite nie v porovnaní so zmenami v raste zásob povojnových fiat mien.Veľmi často navyše zmeny pôsobili proti sebe: jedna zmena v tempe rastu zásob zlata vyrovnávala zmenu predošlú, urýchľovala návrat kúpnej sily zlata späť k normálu.Rockoff poznamenáva, že niektoré zo šťastných zlatých objavov (ako bol Klondike roku 1890) a niektoré technické objavy (objav lúhovania zlata kyanidom v roku 1887) boli podnietené vtedajšou vysokou kúpnou silou zlata, ktorá pudila ľudí k ťažbe aj výzkumom.

Späť k vyššie citovanému Johnovi Cochranovi . Tú citáciu som vytrhol z dlhšej vety, ktorá celá znie takto: “Je to [Bitcoin] elektronická verzia zlata a výkyvy jeho ceny by mali byť varovaním pre ekonómov, ktorí bažia po návrate k zlatu.” Keď vezmeme do úvahy mechanizmus, ktorý núti kúpnu silu zlata vracať sa späť na stredovú hodnotu, vidíme, že druhá polovička Cochranovho tvrdenia neplatí. Nepružný ponukový mechanizmus Bitcoin, ktorý má na svedomí cenové výkyvy elektronickej meny, by mal donútiť k zastaveniu a pauze na zamyslenie každého, kto predpovedá, že z Bitcoinu sa stane široko akceptovaný prostriedok výmeny. O kúpnej sile zlata v dobách zlatého štandardu to však nehovorí vôbec nič.

Pôvodný článok v anglickom znení vyšiel na portáli ALT-M, autorom článku je Larry White

Súvisiace články

Minister dopravy Érsek by mal odstúpiť. Ambície jeho ministerstva k prepájaniu Európy sú mizivé

Peter Králik

ČESKO: Celkový dlh Jančurovho RegioJetu presiahol jednu miliardu

redakčný výber

Poľnohospodárom chce EÚ v boji so suchom pomôcť už mesiac, naše ministerstvo o tom neinformuje

Peter Králik
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy