KOMENTÁR Mira JURIŠA: Znamenajú boje o Afrin krach americkej politiky na Blízkom východe ?

Kurdi sa snažia osloviť svet aj fotkami svojich krásnych bojovníčiek (zdroj: Kurdish YPG Fighter Flickr)

V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, do akej miery nadpis článku vystihuje realitu.

V čase písania článku 21.1. vyzerali zóny vplyvu, ohraničené spravidla frontovou líniou, takto:

Podklad LiveuaMap, OpenStreetMap

Stručný popis jednotlivých zón vplyvu:

  1. Assadova Sýria“

Oblasť ovládaná Sýrskou arabskou armádou a vláde vernými milíciami. Hlavní koaliční spojenci Rusko (hlavne letecká a logistická podpora), Irán (jednotky Revolučných gárd), Hizballah. Assadova koalícia dosiahla za posledných 12 mesiacov významné úspechy a stala sa hlavnou silou v Sýrii.

  1. Kurdi a ich spojenci.

Skupina kurdských oddielov YPG, SDF , hlavní koaličný partner USA + ďalší západní spojenci (hlavne letecká a logistická podpora). Dávno sú preč časy, keď kampaň Save Kobane žiadala o podporu obrany zbytku kurdského územia pred jednotkami Islamského štátu. Dnes sú kurdské jednotky ďaleko na juhu, na miestach, kde rieka Eufrat prechádza zo Sýrie do Iraku. Dnes Kurdi predstavujú americkú kartu v Sýrii. Turecký útok na nich ešte môže mnohé zmeniť.

  1. Tzv. umiernení povstalci, umiernení islamisti.

Skupina povstalcov proti prezidentovi Assadovi, ku ktorej sa „západ“ hlásil otvorene. Ide o skupiny majúce pôvod v Al Kajde a z istej časti aj v neislamistickej opozícii. Dostávali vcelku bez zábran zbrane od západu, podporu západných politikov a médií, čo im n druhej strane vynieslo VIP pozíciu v rámci cieľov ruského letectva. Dnes tzv. „moderovaná“ opozícia predstavuje silu už len v provincii Idlíb a jej čas sa zdá zrátaný.

  1. Al Tanf

Oblasť okolo základne tzv, sýrskej opozície, ktorú podľa mnohých správ trénovali vojaci NATO. Z tohto dôvodu mali záujem zaútočiť na Al Tanf hlavne iránske oddiely a Hizballah. Pádu základne zabránilo západné letectvo, ktoré prevažne výstražným bombardovaním pred útočiace jednotky naznačovalo, že „západ“ bude Al Tanf brániť. Všetko mohlo vyriešiť ruské letectvo, ale pre Vladimíra Putina je nateraz Al Tanf nezaujímavý (príde na neho neskôr), tak ho zahrnul do „deeskalačnej zóny“ a momentálne sa tam nebojuje.

  1. Zbytky jednotiek Islamského štátu (IS).

Islamský štát predstavuje územie ovládané radikálnymi islamistami. Oficiálne sa do spojenectva s ním, nik nehlási, je však zjavné, že po dlhý čas sa tešil skrytej podpore západu, Saúdskej Arábie a Turecka. Pre západné vlády bolo neprijateľné sa k spojenectvu s IS otvorene prihlásiť, pretože by to voliči daných krajín nemuseli „rozchodiť“.

Iste, sme tu už na tenkom lade dohadov, ale napríklad tých moderných západných zbraní, ktoré sa dostali „náhodou“ do rúk IS, bolo až príliš moc.

A je tu aj množstvo iných podozrivých faktov, ktoré naznačujú veľa. Napríklad mladá dánka kurdského pôvodu Joanna Palani zažila perzekúciu dánskych úradov za svoj boj proti IS (1). Naproti tomu sa tá istá krajina, aj mnohé ďalšie (2) snažia „integrovať“ bojovníkov islamského štátu, čo v praxi znamená, že sa im dostane mnohých výhod (je tu istá podobnosť s čs. legionármi za 1. ČR) a o žiadnej „base“ sa na rozdiel od Joanny nehovorí.

Dnes ovláda Islamský štát len zbytky svojho niekdajšieho územia v Sýrii a to len preto, že sú bezvýznamné, tak tie zbytky územia, ako aj samotný Islamský štát. Koniec perspektívy pre IS znamenali masívne útoky ruského letectva na jeho centrá tažby a prepravy ropy.

  1. Zbytky jednotiek Islamského štátu na západe Sýrie (IS).

Prekvapuje ich akcieschopnosť a zápal pre boj. Ich čas je ale už tiež zrátaný.

  1. Obklúčené jednotky umiernených a iných islamistov.

Lokalita od lokality je stav iný, spravidla ide o stav „deeskalácie“, keď jednotliví lídri sa snažia dohodnúť s vládou Baššara Al-Assada na beztrestnosti, ponúkajúc na výmenu zloženie zbraní. Baššar Al-Assad im dáva nateraz čas, priority má inde.

  1. Jednotky Slobodnej sýrskej armády (FSA) s priamou podporou Turecka.

Akokoľvek sa Turecko západné média snažia kladne vykresliť bojovníkov FSA, tí by bez podpory tureckej armády boli vyhnaní z územia Sýrie do niekoľkých dní. Ak budú boje proti Kurdom v Afrine eskalovať, čo asi budú, tak to ostane na pleciach tureckej armády, nie na bradatých „švejkoch“ z FSA…

Ešte je tu Izrael, ktorý vedie svoju mnohoročnú vojnu s hnutím Hizballah, čo sa prejavilo izraelskými leteckými náletmi na území Sýrie, Tu primárne ide o konflikt týchto dvoch subjektov, ktorý sa prelial aj do Sýrie.

V januári sa boje sústredili na severozápad Sýrie, kde jednotky prezidenta Al – Assada dobyli leteckú základňu Abu ad Duhur a dostali početné jednotky IS a tzv. „moderovanej opozície“ do kotla juhovýchodne od letiska.

Pri Abu ad Duhur ide o operáciu lokálneho významu, avšak boje v oblasti Afrin majú medzinárodný rozmer.

V nich člen NATO Turecko vojensky napadlo spojenca iných členov NATO (USA a ďalších) Kurdov. Je síce pravda, že nie všetky kurské frakcie majú dohodu s USA, ale keď ide o ich územie – Rojavu, vtedy rýchlo všetky nájdu spoločnú reč. Proturecké, ak nie aj priamo turecké jednoty už majú za sebou jednu prestrelku s americkými silami. Tá sa udiala 20.1. 2018 severne od mesta Manbij.

Kurdi sa snažia osloviť svet aj fotkami svojich krásnych bojovníčiek (zdroj: Kurdish YPG Fighter Flickr)

 

A tak stoja USA pred ťažkou voľbou. Ak nechajú Turecku voľnú ruku, stratia dlhodobo budovanú priazeň Kurdov. Navyše každý v regióne blízkeho východu pochopí, že spojenectvo s USA je veľmi slabou poistkou a radšej bude jednať v Moskve.

Ak USA, v záujme svojej reputácie, aktívne zasiahne proti Turecku, je to ťažký rozkol v NATO.

Turecko pre istotu poslalo pred svojou vojenskou operáciou nazvanou „Olivová ratolesť“ (3) najprv delegáciu do Moskvy. Aj samotní kurskí predstavitelia vyhlásili, že Turecko by si bez povolenia z Moskvy nedovolilo vpadnúť na ich územie (4).

V Moskve síce pre turecké aktivity príliš nadšenia nemali, ale turecká delegácia sa vrátila aspoň s tým, že Rusko bude nateraz v prospech Kurdov iba prázdnu slamu mlátiť na lampárni zvanej OSN. Ruské letectvo a pozemné vojsko prenechá obranu Kurdov na ich spojencov USA. Ruské pozorovacie oddiely opustili v týchto dňoch Afrin, aby sa nestali terčom tureckej paľby.

Nedá sa tvrdiť, že kurdské vedenie sa nesnažilo v posledných dňoch a mesiacoch spojiť aj s Rusmi. Ruská pozícia však bola jasná: uznajte autoritu prezidenta Al-Assada a ste pod našou ochranou. To však bolo pre kurdských predstaviteľov, snívajúcich o štáte Rojava, príliš. Počas vojny s Tureckom možno zmenia názor.

Prezident Recep Tayyip Erdogan do Moskvy poslal delegáciu, pre USA však má reálne len odkazy cez médiá, kde im navrhuje, aby si dobre zvážili svoju podporu kurdským milíciám (5).

Do hry na diplomatickom poli vstúpilo Francúzsko, ktoré si následne muselo vypočuť komentár tureckého ministra zahraničných vecí Mevlüta Čavušoglu: Pokiaľ “Francúzsko nebude konať ako spojenec… potom sa s ním bude zaobchádzať ako s krajinou na strane teroristov” (6).

K Francúzsku len toľko, pokiaľ si krajina nevie zabezpečiť poriadok a zákonnosť ani len vo svojom hlavnom meste, niet sa čo diviť, že za hranicami Francúzska sú jej predstavitelia posielaní tam, kde chrbát stráca slušné meno.

Aj keď posuny frontu v Afrine sú nateraz malé, oblasť je pod ťažkým bombardovaním tureckého letectva a intenzívne ju ostreľuje turecké delostrelectvo. Avšak podľa správ sa turecké aktivity do veľkej miery míňajú účinkom. Pravdepodobne Kurdi boli na turecký vpád dobre pripravení.

Pozemné operácie môžu byť časom pre Turkov iná káva. Samotnú enklávu Afrin možno získajú, ale prezidentom Erdognom ohlásenie obsadenie mesta Manbij, ako aj kurských území východne od Eufratu, môže byť úplne iný príbeh.

Kurdské jednoty tam sú početné, dnes už dobre vyzbrojené a vedia efektívne dopĺňať stavy.

Z vojenského hľadiska by kurdské oddiely „na východe“ (hlavná časť Rojavy) nemali čakať na nejaké „spasenie“, viesť vojnu „posediačky“, ako Francúzsko a Británia v rokoch 1939 – 1940. Aj keď ešte chvíľu potrvá, kým dorazia ich hlavné sily z juhu, čo najskôr je nevyhnutné otravovať turecké jednotky po celej dĺžke hranice tak, aby boli na východ nútené stiahnuť čo najviac síl od Afrinu. Nakoniec Turecko napadlo Afrin zo svojho územia a nemá sa čo čudovať, ak by kurdské oddiely tiež prekročili štátnu hranicu.

V konečnom dôsledku stále môžu Kurdi USA hodiť cez palubu a dohodnúť sa s prezidentom Al-Assadom a tým pádom aj s Rusmi. Prezident Baššar Al – Assad im túto možnosť neustále naznačuje.

Rusko by zrejme v tomto prípade muselo garantovať, že z územia Sýrie nebude podporovaný kurdský odboj v Turecku. No nesľúb to Vladimír, keď v hre je krach politiky USA v celom regióne.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies