KOMENTÁR Petra KRÁLIKA: Keď prezidenta zradila svojou neschopnosťou opozícia

Možno si to mnohí neuvedomujú, ale ľudia z minulého piatka z pochodov za slušnosť sú už víťazi. A hovorím to pre upokojenie. Naozaj si každý z nás položme otázku, či sme si to ešte pred 10 dňami dokázali predstaviť, že Fico nebude predseda vlády.

To je zásluha občianskeho tlaku.

A ako je umenie prijať prehru je aj umenie pochopiť cenu víťazstva.

Nie neznamená to nepožadovať odchod Gašpara alebo rezignovať. Naopak treba jasne formulovať, čo chcú ľudia a požadovať to od novej vlády. Trebárs parlamentnú komisiu na vyšetrenie vraždy, boj s mafiou a korupciou a konkrétne zmeny v zákone o prístupe k informáciám, o štátnej službe a pod. Komisiu podobnú komisii Federálneho zhromaždenia na prešetrenie udalostí na Národnej triede z 1989 za účasti investigatívnych novinárov – zástupcov redakcii.

Na to všetko treba regulárneho partnera. To, že časť opozície dnes šíri hystériu, nie je problémom občanov z minulého piatka. Časť opozície si chcela ukradnúť hnev ľudí z ulice a od začiatku to nebola poctivá hra.

Nebola to poctivá hra v tom, že opozícia si neplnila základné ústavné povinnosti a tým je štandardná práca v parlamente na úrovni politického dialógu s politickými partnermi.

Dokonca tak absurdne nepoctivá v honbe za vytĺkaním politického kapitálu, že SaS zverejnila návrh akejsi opozičnej dohody aj s menami politických lídrov, bez toho, aby s nimi vôbec rokovala, alebo im to najprv oznámila. Tento štýl absurdnej politickej práce poznamenal celý týždeň od zverejnenia požiadavky Andreja Kisku – “Buď zásadná rekonštrukcia vlády alebo predčasné voľby”

Škandalózne priznanie Jany Kiššovej vo včerajšej Téme dňa na TA3, že SaS nikdy nerokovala s Most-Híd a ani so SNS o získaní 90 hlasov pod návrh zákona o predčasných voľbách je priznaním hlbokého nepochopenia toho, o čom je politika v parlamentnej demokracii.

Je to nielen výsmech vlastným voličom SaS, ale aj hrozivý odkaz toho, že tí čo sa najviac dovolávajú dodržiavania ústavy a formálnych demokratických postupov – sú zároveň tí najväčší ignoranti.

Prezident Andrej Kiska urobil v maximálnej miere všetko preto, aby týždňom, ktorý začal jeho požiadavkou “Buď rozsiahla rekonštrukcia vlády alebo predčasné voľby”, nastavil férové podmienky pre koaličné aj opozičné strany, aby mu priniesli buď novú parlamentnú väčšinu alebo 90 hlasov pre skrátenie funkčného obdobia parlamentu.

Bol to týždeň, ktorý bol svojim spôsobom v dejinách Slovenska výnimočný. Týždeň kedy šance pre opozíciu aj koalíciu boli vyrovnané a výsledok bol otvorený.

Ten kto zlyhal a neplnil si základné funkcie – viesť politický dialóg na úrovni predsedov politických strán na zabezpečenie svojho politické legitímneho cieľa, nebola koalícia, ale opozícia.

Ani formálna snaha štandardným spôsobom doručiť pozvánku ako najsilnejšie opozičné strany (SaS a OĽaNO), ktoré chcú prevziať zodpovednosť za krajinu, dvom lídrom z dvoch zvyšných strán koalície teda SNS a Most-Híd, je drsným a desivým odkazom, pre voličov, že strany SaS a OĽaNO nie sú pripravené na prevzatie politickej zodpovednosti za osud krajiny.

Ešte desivejšie je to, že namiesto dialógu zvolila SaS bojkot parlamentu a ostentatívne sa sama izolovala od nielen štandardnej práce za ktorú poberajú jej poslanci plat, ale vyslala tým odkaz, že riešenie súčasnej politickej situácie má jednoducho v paži.

Smršť tlačoviek, namiesto obyčajnej poslaneckej a politickej práce, ktorú očakával prezident, ktorú poskytla prezidentova férová šanca  a za ktorú si opozíciu jej voliči platia, je zároveň priznaním zo strany SaS a OĽaNO, že jediným cieľom ich politickej aktivity bolo vytĺcť politický kapitál z vypätej spoločenskej situácie. A občania to pochopili, ich preferencie sa nikam nepohli, ľudia im neuverili, a OĽaNO dokonca v prieskume Focusu kleslo.

Prečo tieto vety píšem?

Pretože mali reprezentovať svojich voličov, pretože sú za to platení, pretože sme stále parlamentná demokracia a platí tu ústava.

Prezidentov odkaz, že v parlamente nie je žiadna iná väčšina ako tá, ktorú mu priniesol Pellegrini a rovnako ani žiadna ústavná väčšina, ktorú mu nepriniesla opozícia a jej dvaja hlavní lídri,bol najzásadnejším odkazom včerajšieho dňa.

Práve tento odkaz a nie Ficove arogantné tupé reči pri poverovaní Pellegriniho, je to čo Slovensko poznamená v najbližších rokoch oveľa viac ako ďalšie zhromaždenia občanov na námestiach.

Bol to totiž povzdych tichého hnevu prezidenta, že opozícia ho zradila. 

Čítajte tiež:

KOMENTÁR Petra KRÁLIKA: Slovenské národné záujmy sú len prázdne slová pre domáce slaboduché publikum

http://www.eurorespekt.sk/justicna-mafia-spor-meciara-s-kovacom-pre-lexu-sa-nam-po-15-rokoch-vracia-ako-spor-fica-s-kiskom-pre-pellegriniho-i-cast/

KOMENTÁR Michaela SHERMERA: Nedávajme rojkom moc. Dokonalosť je utópia a pasca

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies