KOMENTÁR Petra KRÁLIKA: Keď sa opozícia stáva už len brzdou a je vo vleku udalostí viac ako Smer. Nič nepochopili, nič nezabudli

Opozícia dosiahla dohodu o termíne predčasných volieb. Tri opozičné parlamentné strany Sloboda a Solidarita (SaS), hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a hnutie Sme rodina v zákone navrhujú, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky konali 8. septembra 2018. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňu liberálov Katarínu Svrčekovú.

Zároveň opozícia začína zbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, na ktorej by sa mal tento návrh prerokovať a schváliť. “Volanie verejnosti po predčasných voľbách a zmene, ktorú by mali vyvolať, je mimoriadne silné. Predčasné voľby považujeme za legitímne riešenie súčasnej politickej situácie, ktorá môže vyústiť do chaosu. Treba ich preto uskutočniť čím skôr. Očakávame, že s podporou občanov sa nám v parlamente nakoniec podarí získať potrebných 90 hlasov na ich presadenie,” uvádza sa v oficiálnom stanovisku opozície.

Návrh opozície tak prichádza s dvojtýždňovým oneskorením a vloženou chronickou chorobou, ktorá dokresľuje, že od 1. marca sa slovenská opozícia nič nenaučila, nič nepochopila a nič nezabudla.

V čase keď Most-Híd rokoval o predčasných voľbách a SNS zvolila taktiku bobríka mlčania, pretože nik netušil aké rozsiahle a mohutné budú napokon protesty občanov, slovenská opozícia sa ani len nepokúsila zahájiť štandardné politické rokovania s týmito dvoma stranami, ktoré vďaka atmosfére v spoločnosti mala na dlani.

A tak jednoduchým faktom zostáva, že je to slovenská opozícia a nie Smer, ktorá napokon zostala v izolácii a vo vleku následujúcich udalostí po 1.marci.

Organizátori Pochodov za slušné Slovensko včera zverejnili na sociálnej sieti oznam, kde uvádzajú, že “Na základne aktuálnej situácie momentálne veľmi intenzívne diskutujeme o ďalších krokoch, ktoré chceme urobiť premyslene a zodpovedne. Jedným z najdôležitejsích faktorov nášho rozhodovania je stretnutie s pánom Prezidentom, ktoré sa má uskutočniť v najbližších dňoch. Preto vás chceme veľmi pekne poprosiť o dôveru a trpezlivosť. Doteraz ohlásené zhromaždenia na dátum 23.3.2018 nevychádzajú z našej iniciatívy. Vyjadrenie zverejníme hneď, ako to bude možné.” 

Kto sa snaží si privlastniť pochody 23.3. 2018 zatiaľ oficiálne nie je známe, dá sa len o tom špekulovať. Faktom však je, že samotné hnutie “Za slušné Slovensko” je samostatným spontánnym občianskym hnutím, na ktoré parlamentné opozícia nemá priamy dosah.

Hnutím obetí smeráckeho vládnutia, mladej generácie, ktorá sa snaží o svoju spoločenskú výpoveď a najmä statočných ľudí, ktorí si povedali dosť. Práve týmto Étosom je to aj hnutie, ktoré dostáva parlamentnú opozíciu do vleku udalostí.

Slovenská opozícia za 20 dní nebola schopná robiť to, čo sa od nej očakáva a to dôslednú parlamentnú prácu, za ktorú sú jej poslanci platení. 

Doteraz neprišla s návrhom na zriadenie parlamentnej vyšetrovacej komisie na objasnenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorej súčasťou by bola aj agenda objasnenia činnosti mafie na Slovensku s prepojeniami na štát, tak ako to popísal Ján Kuciak vo svojich článkoch.

Slovenská opozícia neprišla ani s návrhom vyšetrovacej komisie v parlamente, ani s návrhom zákona ak to dnešná situácia dostatočne neumožňuje a ani následne zvolaním mimoriadnej schôdze, aby sa tieto inštitúty a prípadne legislatívne zmeny mohli uskutočniť.

Druhým zlyhaním je rovnako legislatívna činnosť. Za dvadsať dní  nebola schopná slovenská parlamentná opozícia prísť s mimoriadnou schôdzou, kde by sa riešilo – opäť zmenou zákona, postavenie a voľba policajného prezidenta, tak, že novelou by sa odstránilo súčasné vedenie policajného zboru a policajný zbor vymanil z pod vplyvu politikov. Je len iróniou, že túto iniciatívu včera ohlásil práve Most-Híd ústami Bélu Bugára pri tlačovke s Pellegrinim.

Tretím legislatívnym návrhom opozície mal byť zákon o funkčnom referende a zníženie kvóra pre jeho platnosť na 30%. Ani tu slovenská parlamentná opozícia neprejavila čo i len náznak pre čítanie spoločenskej atmosféry.

Štvrtým nemenej podstatným návrhom a logickým krokom, mal byť zákon o bezpečnostných previerkach NBÚ. Pre očistu inštitúcii štátu od podozrení na akékoľvek prepojenia s mafiou, je to možno pre získanie dôvery občanov ten najzásadnejší krok. Nový zákon o bezpečnostných previerkach sa musí do budúcna týkať nie len výkonnej moci, ale aj kandidátov v parlamentných voľbách (bez osvedčenia kandidáta by kandidatúra nebola možná) a najmä sudcov. 

Štyri kroky, ktoré opozícia už dávno za dvadsať dní mala jasne pomenovať a ponúknuť v parlamente sme sa nedočkali. Je to vizitka, že slovenská parlamentná opozícia nie je pripravená prevziať zodpovednosť za štát, nechápe znamenia doby a čo horšie dostala sa do vleku udalostí vlastným ukájaním sa v žiari reflektorov a vytĺkaním politického kapitálu bezobsažným populizmom.

Dvadsať dní marca 2018 je zároveň živým svedectvom, že slovenská opozícia, nie je riešením problému ale jeho veľkou súčasťou.

Slovenská opozícia nič nepochopila, nič sa nenaučila a nič nezabudla. 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies