KOMENTÁR Petra KRÁLIKA: Kým do eurofondov vchádza “imigračná solidarita”, Danko sníva o slovenskej olympiáde. Tomu sa povie užitočný idiot

Peter Altmaier je nemecký minister financií. Pier Carlo Padoan je taliansky minister financií. Obaja sa podujali na spoločný autorský komentár v POLITICO. Ten nám ukazuje základné premisy veľkých krajín v uvažovaní o budúcom rozpočte EÚ. Aj keď je ich jazyk vágny – bez väčšej nápaditosti a sterilný, v ich texte je zreteľný akcent toho čo zaznieva už vytrvalo z úst lídrov veľkých krajín EÚ: európske verejné statky, kohézne fondy prepojené s migračnou solidaritou a postbrexitové financovanie EÚ.  

 

Eurofondy a nový parameter “imigračnej solidarity”

Hneď v úvode obaja ministri v zhode píšu, že “Existujú niektoré oblasti politiky, ktoré sú teraz neefektívne poskytované národnými vládami a ktoré by sa lepšie riešili na úrovni EÚ.” 

V nadväznosti na to prvý krát z ich pier zaznieva termín “skutočné európske verejné statky”. Takto otvorene je to možné považovať za nóvum, ale aj isté legitimizačné ospravedlnenie toho, že postup v užšej integrácii je v dohľadne:

Väčšie migračné toky a výsledné politické krízy si vyžadujú posilnenie európskej reakcie na našich spoločných hraniciach.

Koordinované opatrenia budú potrebné aj na účinné rozvíjanie našich vnútorných a vonkajších bezpečnostných kapacít vrátane kybernetickej bezpečnosti a boja proti terorizmu. Vo všeobecnosti by sme mali posilniť európsku spoluprácu v odvetví obrany, aby sme využili naše veľké synergie v tejto oblasti.

Kritériá oprávnenosti by mali brať do úvahy nielen HDP na obyvateľa, ale aj sociálne ukazovatele a ukazovatele vyjadrujúce solidaritu.

Okrem tohto zamerania na hranice, bezpečnosť a obranu musíme posilniť integráciu a konvergenciu našich hospodárstiev s koordinovaným prístupom, ktorý zabezpečí udržateľnosť životného prostredia.

Spoločné investície, najmä cezhraničné iniciatívy, môžu podporiť rastový potenciál a prispieť k dokončeniu jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o inovácie, digitálne a energetické odbory EÚ.

Spoločné zdroje by sa mali poskytovať aj na programy zamerané na mladé a budúce generácie, posilnenie mobility medzi krajinami, nadnárodné kultúrne iniciatívy a rozvoj skutočného zmyslu pre európske občianstvo a identitu.

Prebudovaný rozpočet musí ešte predpokladať silné financovanie politiky súdržnosti, ale jeho účinnosť sa bude musieť zlepšiť. Kľúčom bude sústrediť sa na financovanie investícií a reforiem, ktoré zvyšujú rast, konkurencieschopnosť a produktivitu v slabších regiónoch.

Kohézna politika je stále potrebná na zníženie sociálno-ekonomických rozdielov a stimulovanie hospodárskej konvergencie, ako aj hladkého fungovania vnútorného trhu EÚ. Ale je tu veľa, čo sa dá zlepšiť. Administratívne postupy by mali byť zjednodušené a prístup založený na výsledkoch by mal byť uprednostňovaný pred čisto zameraným na výdavky.

Kritériá oprávnenosti by mali brať do úvahy nielen HDP na obyvateľa, ale aj sociálne ukazovatele a ukazovatele vyjadrujúce solidaritu.”

V kontexte lídrovskej agendy Donalda Tuska

Autorský komentár oboch ministrov financií prichádza v čase pozývacieho list Donalda Tuska, ktorý  bol zaslaný 27 hlavám štátov alebo predsedom vlád pred ich neformálnym zasadnutím, ktoré sa uskutoční 23. februára 2018. V ňom Donald Tusk okrem iného píše:

“V rámci našej Agendy lídrov budeme vo formáte EÚ27 neformálne rokovať o novom zložení Európskeho parlamentu po brexite a iných inštitucionálnych otázkach a osobitne o viacročnom rozpočte EÚ po roku 2020. V nadväznosti na konzultácie, ktoré som uskutočnil, by som rád pripravil pôdu pre naše rokovania.

V prvom rade sa musíme zaoberať zložením Európskeho parlamentu po brexite. Je prirodzené, že menšiemu počtu členských štátov by mal zodpovedať menší počet kresiel. Samotný parlament navrhol riešenie, v ktorom zohľadnil demografické zmeny za posledné roky a zásadu zostupnej proporcionality a ktorým by sa počet poslancov znížil zo súčasných 751 na 705. Zvyšné kreslá by sa ponechali ako rezerva pre budúce rozširovanie EÚ. Zdá sa, že tento návrh možno vo všeobecnosti podporiť, a ak budeme všetci súhlasiť, nasledovať budú právne postupy, ktorými sa od volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019 počet jeho poslancov zníži.

Druhá otázka sa týka menovania predsedu Európskej komisie. Európske politické strany majú v úmysle menovať vedúcich kandidátov (tzv. Spitzenkandidaten/-kandidatinnen), ktorí budú ich poprednými kandidátmi na túto funkciu. Tento postup prvýkrát uplatnili v roku 2014. Európsky parlament žiada, aby sa kandidát na predsedu Európskej komisie, ktorého navrhne Európska rada, vyberal výlučne len z týchto vedúcich kandidátov. Tento návrh, ktorého účelom je zaviesť akýsi automatizmus, bude jednou z tém nášho rokovania.

Ďalšou novou myšlienkou v súvislosti s európskymi voľbami je vytvoriť nadnárodné zoznamy. Tento projekt má svoje opodstatnenie a určite si zaslúži, aby sa o ňom rokovalo v súvislosti s voľbami v roku 2024.

Viaceré ďalšie inštitucionálne otázky, ktoré tiež zazneli v kontexte príprav, ale nemusia sa riešiť teraz, zahŕňajú: počet členov Európskej komisie, možnosť zlúčenia funkcií predsedov Komisie a Európskej rady, červené karty pre národné parlamenty a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.

Naša druhá všeobecná téma sa týka viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020. V októbri minulého roka sme sa dohodli, že budeme diskutovať o našich prioritách, aby Európska komisia pred predložením svojich návrhov dostala politické usmernenia od Európskej rady. V priebehu nedávnych diskusií sme vymedzili naše priority, ako je napríklad zastavenie nelegálnej migrácie, zlepšenie európskej bezpečnosti a obrany, ako aj zvýšenie prostriedkov investovaných do programu Erasmus. Okrem toho sa budeme musieť vyrovnať s medzerou v rozpočte EÚ z dôsledku brexitu. To dokazuje, že stojíme pred vážnymi výzvami. Dôležitá je aj otázka načasovania. Existuje mnoho dôvodov na to, aby sme prácu na ďalšom VFR v porovnaní s predchádzajúcimi rokovaniami urýchlili. A to by malo byť naším cieľom, ale ako mnohí z vás počas konzultácií podotkli, musíme byť aj realisti.

Ako rámec pre rokovania som pripravil dve priložené poznámky. Načrtávajú sa v nich najnaliehavejšie otázky, v súvislosti s ktorými sa od vás očakávajú usmernenia.

Okrem uvedených dvoch hlavných rokovaní sa v krátkosti budeme venovať aj iným otázkam. V nadväznosti na rozhovory s premiérom Gentilonim pripomeniem potrebu prispieť k financovaniu opatrení v Líbyi. Prezident Anastasiades nás poinformuje o najnovšom vývoji cyperskej otázky a prezident Macron o konzultáciách s občanmi. Na záver vás budem informovať o tom, ako plánujem v rámci príprav na naše zasadnutie Európskej rady vo formáte EÚ27, ktoré sa bude konať v marci, vypracovať návrh usmernení týkajúcich sa brexitu pre naše budúce vzťahy so Spojeným kráľovstvom.”

Kým dvaja ministri financií píšu o reforme financovania EÚ, zavádzajú parameter “imigračnej solidarity” do eurofondov, rokovanie, ktoré zvoláva Donald Tusk je orientované na inštitucionálnu reformu – presnejšie: novú legitimitu európskych inštitúcií. Inými slovami bez toho, čo majú vyriešiť “Tuskovi lídri”, nie je možné realizovať to, čo navrhujú ministri financií.

 

Višegrádska štvorka? Už iba formát užitočných idiotov.

Nič nedokresľuje viac ceremoniálny bezvýznamný charakter Višegrádskej štvorky, ako stretnutie predsedu Národnej rady SR Andreja Danka a predsedu Sejmu Poľskej republiky Mareka Kuchcińského.

Kým Danko na stretnutí s poľským partnerom sníval svoj tatranský sen o olympiáde, obaja lídri k znameniam doby na Európu nedokázali povedať absolútne nič. Márne by ste čakali aspoň suchú sterilnú poznámku o dvoch zásadných vzájomne prepojených agendách vo vzťahu k vývoju v diskusii, ktorá presne v čase ich stretnutia v Európe prebieha a prebiehala.

Kým Donald Tusk k rokovaniu lídrov 27 európskych štátov pozýva z logických dôvodov predsedu európskeho parlamentu. Dvaja stredoeurópski predsedovia parlamentov snívajú o stretnutí v marci celej Višegrádskej štvorky – povedané inak, o stretnutí, ktoré už nebude mať vzhľadom na priebeh udalostí žiadny význam, lebo bude expost.

Dankova veta: „Pre Slovensko je veľmi dôležité pokračovať v aktívnej regionálnej spolupráci v rámci Vyšehradskej skupiny. Je prirodzeným záujmom V4, aby náš hlas bolo počuť v EÚ, pretože len v silnej Európe budeme silní aj my.“  Je tak len zbožným prianím a floskulou. Ak by to myslel vážne, bol by to on, kto by inicioval v týchto dňoch mimoriadne zasadnutie slovenského parlamentu aj z uznesením voči “imigračnej solidarite, k nadnárodným volebným zoznamom, či k európskym verejným statkom”.

Ešte väčším slovenským zúfalstvom v Európe je to, že to nepožaduje slovenská opozícia. Aspoň tá by mohla už začať konať a formulovať na platforme SaS-OĽaNO-SME RODINA, nielen slovenskú pozíciu v Európe ale aj Európu v slovenskej pozícii.

Súvisiace články

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki

Aneta Leitmanová: Brexit môže byť odložený maximálne do júla inak Británia musí vykonať eurovoľby

Aneta Leitmanová

Ján Baránek: Môj zásadný príspevok k prezidentským voľbám alebo osvietená rukoväť pre voliča

Ján Baránek
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?