KOMENTÁR Petra KRÁLIKA: “Ruské zlé správanie” a keď Samantha Vinograd hovorí o “vyskúšaní vojenských možností” voči Rusku

Od publikovania zásadného textu “Ako bude ďalej Trump trestať Rusko” na POLITICO, ktorého autorom je Samantha Vinograd ubehli 3 dni. V Západnom verejnom priestore je to prvý text, ktorý hovorí o “vyskúšaní vojenských možností” voči Rusku.

Je to prvý krát, kedy v Západnom diskurze po páde Železnej opony na stránkach prestížneho portálu s mienkotvorným politickým vplyvom na formovanie americkej a aj európskej politiky stretávame názor, ktorý nepokryte volá po vojenskej reakcii voči Rusku.

Samantha Vinograd o vojenskej reakcii uvažuje ako o piatej alternatíve ďalšieho postupu voči Rusku: 

“Konvenčná vojenská reakcia mohla byť na stole, keď Rusko napadlo Ukrajinu alebo poslalo svojich vojakov do Sýrie, ale ak si myslíme, že vojenská odpoveď nemá zmysel, je ťažké si predstaviť, že sa by dostala ako odpoveď  v reakcii na útok chemických zbraní.

Napriek tomu, vojenská sila je vždy na stole. Samozrejme, že jadrové Rusko zmení stávky v každej perspektíve, ale v dôsledku zmeny režimu, ktorá sa pohybuje okolo kabinetu, by sa mohla do agendy dostať hrubá sila”, píše bezpečnostná americká analytička.

 

V podobnom duchu je článok Toma Rogana na Washington Examiner  s názvom “Vyhostonie diplomatov z Ruska hovorí o strachu Putina”.  Jeho text je ukážkou prekrúcania reality zo strany USA a zamieňanie príčiny a následku. V tomto duchu potom neprekvapuje ani vyhlásenie Hovorkyne  Bieleho domu Sarah Sandersovej.

Tá povedala, že “USA si vyhradili právo ďalšej reakcie na vyhostenie 60 amerických diplomatov z Ruska”.

Hovorkyňa Bieleho domu to má popletené. Zamieňa si akciu a reakciu. Čiže správne mala uviesť:

USA si vyhradili právo ďalšej akcie. A to nikoho neprekvapuje. Totiž celý sankčný režim má cenu toaletného papiera. Nová diplomatická vojna Západu je debakel. Pripojilo sa k nej iba 29 krajín z 193 v OSN to je len necelá 1/6 sveta.

 

“Ruské zlé správanie” je preto v tejto zatiaľ diplomatickej vojne najpodstatnejší termín.

Rusko svojim sebavedomým postojom a symetrickou reakciou totiž dáva príklad iným krajinám. Ten príklad znie:

Transatlantickej západnej politike sa dá nielen vzoprieť ale aj ju účinne ignorovať. 

 

“Ruské zlé správanie” zároveň vystihuje podstatu Západného myslenia, ktoré sa stáročiami  nezmenilo a je rovnaké.

V ňom je zrejmé, že Západ vyčerpal všetky “nevojnové možnosti” na zmenu Ruska. Zostáva už len tá posledná. Otázkou však zároveň zostáva ako to jednak predať západnej verejnosti a jednak čo všetko sú ochotné západné elity kvôli tomu obetovať. 

To, že sme na pokraji otvoreného vojenského konfliktu s Ruskom, si uvedomujú už dnes viacerí poprední komentátori.  Stačí si pozrieť Tagesspiegel a komentár s názvom “Ako môže dôjsť ku konfliktu s Ruskom“.

 

Rusko nikdy nehovorilo o použití vojenskej sily voči Západu spôsobom, že by to malo byť preventívne opatrenie.

Do verejného priestoru na Západe sa v týchto dňoch úplne otvorene v rámci diskusií o novom sankčnom režime voči Rusku dostáva “preventívna vojenská reakcia” to je niečo čo tu doteraz nebolo.

Prinášajú to bezpečnostní analytici a stáva sa to súčasťou verejného diskurzu. A v tomto prípade sa zahrávame s ohňom. Je jasné, že pre Západ sa samotná existencia Ruska stáva neprijateľná. To je v poriadku, vždy to bolo súčasťou Západného myslenia. Otázka bola len v úprimnosti.

 

Západné myslenie tak uvažuje pri ostatných krajinách svojim stáročným symbolizmom.

“Ruské zlé správanie” je tak odrazom Západného uvažovania  od čias Rímskej ríše, Karola Veľkého, Francúzskej revolúcie, Napoleona, Kráľovnej Viktórie, či Hitera a projektu 4. Ríše Martina Bormanna. Len občas viac a občas menej, je toto myslenie rozpoznateľné navonok. Otázka tak nie je v kríze myslenia, ale v stupni jeho otvorenosti.

 

A prečo je Rusko neprijateľné v súčasnom Západnom diskurze? 

Jednoduchá odpoveď:

Predstavuje inú civilizáciu, konkurenčnú. Iný neliberálny model fungovania štátu. Model, ktorý neplánovane prežil Jelcinovu deštrukciu. Západné myslenie pracuje v historických cykloch. Tieto cykli narazia vždy na vonkajšie bariéry. Niekedy z nich odchádza Západ víťazne niekedy porazene. Niekedy je to remíza. Stačí sa pozrieť na rozpad Osmanskej ríše a úlohu západných krajín a pochopíte, že konflikt na blízkom východe nevznikol v roku 2011. 

 

Architektúra, ktorá tu je po druhej svetovej vojne sa zrútila spolu so železnou oponou. Západ si to však nikdy nepripustil. Mýtus, ktorý to dokresľuje je o tom, že európska integrácia zabezpečila mier v Európe. Je to najväčšia lož: Grécko, Cyprus, Juhoslávia, migračná kríza. Mier sa tu nekoná desiatky rokov niekedy otvorene, niekedy diplomaticky.

Ak sa Západ rozhodne pre útok na energetický sektor Ruska. Aj tu dosiahne nulové výsledky. Štyri roky sankčného režimu voči Rusku a skoršia strata všetkých ilúzii o Západe na strane Ruska po zásahu USA a Francúzska v Líbyi, vytvorilo pre Rusko a ďalšie krajiny dostatok času, aby na každú “reakciu” Západu boli pripravené. Napokon o tom je aj premyslená stratégia Číny nová Šanghajská petroburza v petrojuanoch.

Západ v tejto chvíli nemá už žiadne ďalšie diplomatické kroky voči Rusku. Môže prísť s tým, že bude ignorovať svetový šampionát vo futbale v Rusku, alebo ho dokonca Rusku zruší. Nebude to nič prekvapivé, ak sa to aj stane. Všetci sú na to pripravení.

Čaro odstrašenia, to vo svete stratilo v momente keď sa Západ tešil z úspechov nórskych astmatikov na zimnej olympiáde a súčasne v tom istom súvetí šikanoval ruských športovcov pre doping.

 

Čítajte tiež:

Rusko môže v USA akreditovať nových diplomatov a Británia sa v piatok dozvedela, že Rusko musí opustiť ďalších 50 diplomatov

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies