Komentár Petra KRÁLIKA: Sebastian Kurz v rozhovore pre Der Standard alebo čo sa nedostalo do agentúrneho servisu v Česku a na Slovensku

Čo sa nedostalo do agentúrneho servisu českých a slovenských tlačových kancelárii…

Sebastian Kurz poskytol rakúskemu denníku Der Standard rozsiahly rozhovor, z ktorého si tlačové agentúry na Slovensku a v Česku vybrali len zmienku o jeho postoji k viacročnému finančnému plánu, teda ku konštrukcii rozpočtu EÚ. Takýmto spôsobom, potom v optike spravodajských postkomunistických stredoeurópskych agentúr vyznieva rakúsky predseda vlády ako ten, ktorý chce pripraviť krajiny Višegrádu o peniaze, na ktoré majú údajne nárok.

Nemenej dôležitým v Kurzovom rozhovore pre Der Standard je však nielen vysvetlenie ako vznikala jeho vláda, ako ju vnímajú partneri v EÚ, jeho názor na Viktora Orbána, Emmanuela Macrona, či celkovú reformu EÚ.

Tieto okruhy položených otázok, ktoré spravodajský servis na území bývalého Česko-Slovenska vynechal totiž vytvárajú dôležitý kontext, v ktorom sú Kurzove odpovede zasadené. Teda dôležitý pre pochopenie jeho pozícii. Potom neprekvapí, že pre mnohých čitateľov môže byť zvláštnou novinkou to, že prvým premiérom na rakúskej pôde aj s riadnym pracovným stretnutím po zostavení rakúskej vlády vedenej Kurzom nebol Viktor Orbán, ale holandský premiér Mark Rutte , ku ktorému sa Kurz vlastnými slovami “cíti veľmi blízko”.

Sebastian Kurz napríklad hovorí o posilnenej obrane Európskej únie a vníma to ako vlastnú prioritu.

Treba si uvedomiť, že Rakúsko je stále formálne neutrálna krajina, ale prihlásením sa k PESCO ako zakladajúci člen de facto jej obrannú doktrínu už nemožno považovať za neutrálnu. V tomto smere je Kurzova pozícia prehĺbenia európskej kolektívnej bezpečnosti rakúske sympatické nóvum.

Zlou správou pre Slovensko je, že Sebastian Kurz názov našej krajiny ani nespomenul a ani meno Róberta Fica. Opäť to je len vysvedčenie pre 10 ročnú bezpohlavnú smerácku slovenskú diplomaciu, ktorú nik z partnerov neberie vážne a ktorej meno a tvár si nik nie je schopný zapamätať.

Je mylné z toho viniť Kurza!

Aký ma postoj Sebastian Kurz k Višegrádu?

Krajiny z východnej časti Európskej únie, ktoré sú čistými príjemcami európskych peňazí, by podľa rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza mali v budúcnosti dostávať z rozpočtu EÚ menej. Pri rokovaniach o ďalšom viacročnom finančnom rámci chce Kurz tlačiť na “úspornejšie zaobchádzanie s peniazmi európskych daňových poplatníkov”.

“Nakoniec to nebude rozhodnutie mňa samého,” povedal v rozhovore rakúsky kancelár, ktorý však pri rokovaní o podobe európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 chce “silne zastupovať záujmy čistých platcov”. V tejto oblasti chce spolupracovať aj s ďalšími európskymi krajinami, ako príklad uviedol Holandsko či Francúzsku.

V rozhovore s listom Der Standard Kurz upozornil, že práve v rozpočtovej oblasti nepanuje zhoda medzi Rakúskom a štátmi takzvanej višegrádskej skupiny. Presvedčil sa o tom vraj aj tento týždeň pri návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána vo Viedni. Kurz zároveň upozornil, že rakúska vláda sa s Vyšehradskou skupinou zhodne na iných témach, predovšetkým na riešení migrácie dôslednou ochranou vonkajších hraníc.

Rokovania o rozpočte EÚ na nasledujúce roky bude jednou z hlavných tém rakúskeho predsedníctva v Rade EÚ.

Viedeň ho v polovici roka prevezme od Bulharska. Kurz dlhodobo požaduje, aby napriek odchodu Británie z Európskej únie na konci marca budúceho roka neboli čistí platcovia do rozpočtu EÚ, akým je aj Rakúsko, viac zaťažovaní.

Najvyšším čistým príjemcom európskych peňazí je Poľsko. V roku 2016 získalo z rozpočtu EÚ po odpočítaní príspevkov 7,1 miliardy eur . Po Poľsku nasleduje v rebríčku čistých príjemcov podľa agentúry APA Rumunsko, Grécko, Maďarsko a s 3,3 miliardami eur Česko.

V piatok sa podľa šéfa úradu maďarskej vlády Jánosa Lázára osem východoeurópskych štátov EÚ vrátane Slovenska v Budapešti dohodlo, že podporí zvýšenie príspevkov členských krajín do rozpočtu bloku tak, aby bolo možné zaplniť medzeru spôsobenú odchodom Británie. (Informovali sme o tom v našom článku s názvom Aj Slovensko sa v piatok zaviazalo zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu EÚ na 1,1% HDP. Bez rozhodnutia a vedomia vlastného parlamentu”- pozn. red.)

Aj Slovensko sa v piatok zaviazalo zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu EÚ na 1,1% HDP. Bez rozhodnutia a vedomia vlastného parlamentu

Bulharsko, ktoré tento polrok únii predsedá, ale o niekoľko hodín neskôr odmietlo, že by takýto záväzok prijalo.

Ak máte dojem a z tohoto komentára, že Sebastian Kurz už dnes vystupuje akoby jeho krajina už Európskej únii predsedala, nie je to náhoda. S bulharským predsedníctvom EÚ je to totiž ako s “bulharskými metrami”. Nejak ho musíme povinne pretrpieť.

Súvisiace články

Lipšicove boje alebo ničenie politických oponentov zásadou trikrát a dosť

Jana Teleki

Pojednávania vo veci zmenky obnažujú postupne praktiky spoločnosti Markíza

Jana Teleki

Remišová v zápale predvolebného boja a prázdnych, zavádzajúcich fráz

Jana Teleki
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy