Komentár Petra KRÁLIKA: Sebastian Kurz v rozhovore pre Der Standard alebo čo sa nedostalo do agentúrneho servisu v Česku a na Slovensku

Čo sa nedostalo do agentúrneho servisu českých a slovenských tlačových kancelárii…

Sebastian Kurz poskytol rakúskemu denníku Der Standard rozsiahly rozhovor, z ktorého si tlačové agentúry na Slovensku a v Česku vybrali len zmienku o jeho postoji k viacročnému finančnému plánu, teda ku konštrukcii rozpočtu EÚ. Takýmto spôsobom, potom v optike spravodajských postkomunistických stredoeurópskych agentúr vyznieva rakúsky predseda vlády ako ten, ktorý chce pripraviť krajiny Višegrádu o peniaze, na ktoré majú údajne nárok.

Nemenej dôležitým v Kurzovom rozhovore pre Der Standard je však nielen vysvetlenie ako vznikala jeho vláda, ako ju vnímajú partneri v EÚ, jeho názor na Viktora Orbána, Emmanuela Macrona, či celkovú reformu EÚ.

Tieto okruhy položených otázok, ktoré spravodajský servis na území bývalého Česko-Slovenska vynechal totiž vytvárajú dôležitý kontext, v ktorom sú Kurzove odpovede zasadené. Teda dôležitý pre pochopenie jeho pozícii. Potom neprekvapí, že pre mnohých čitateľov môže byť zvláštnou novinkou to, že prvým premiérom na rakúskej pôde aj s riadnym pracovným stretnutím po zostavení rakúskej vlády vedenej Kurzom nebol Viktor Orbán, ale holandský premiér Mark Rutte , ku ktorému sa Kurz vlastnými slovami “cíti veľmi blízko”.

Sebastian Kurz napríklad hovorí o posilnenej obrane Európskej únie a vníma to ako vlastnú prioritu.

Treba si uvedomiť, že Rakúsko je stále formálne neutrálna krajina, ale prihlásením sa k PESCO ako zakladajúci člen de facto jej obrannú doktrínu už nemožno považovať za neutrálnu. V tomto smere je Kurzova pozícia prehĺbenia európskej kolektívnej bezpečnosti rakúske sympatické nóvum.

Zlou správou pre Slovensko je, že Sebastian Kurz názov našej krajiny ani nespomenul a ani meno Róberta Fica. Opäť to je len vysvedčenie pre 10 ročnú bezpohlavnú smerácku slovenskú diplomaciu, ktorú nik z partnerov neberie vážne a ktorej meno a tvár si nik nie je schopný zapamätať.

Je mylné z toho viniť Kurza!

Aký ma postoj Sebastian Kurz k Višegrádu?

Krajiny z východnej časti Európskej únie, ktoré sú čistými príjemcami európskych peňazí, by podľa rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza mali v budúcnosti dostávať z rozpočtu EÚ menej. Pri rokovaniach o ďalšom viacročnom finančnom rámci chce Kurz tlačiť na “úspornejšie zaobchádzanie s peniazmi európskych daňových poplatníkov”.

“Nakoniec to nebude rozhodnutie mňa samého,” povedal v rozhovore rakúsky kancelár, ktorý však pri rokovaní o podobe európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 chce “silne zastupovať záujmy čistých platcov”. V tejto oblasti chce spolupracovať aj s ďalšími európskymi krajinami, ako príklad uviedol Holandsko či Francúzsku.

V rozhovore s listom Der Standard Kurz upozornil, že práve v rozpočtovej oblasti nepanuje zhoda medzi Rakúskom a štátmi takzvanej višegrádskej skupiny. Presvedčil sa o tom vraj aj tento týždeň pri návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána vo Viedni. Kurz zároveň upozornil, že rakúska vláda sa s Vyšehradskou skupinou zhodne na iných témach, predovšetkým na riešení migrácie dôslednou ochranou vonkajších hraníc.

Rokovania o rozpočte EÚ na nasledujúce roky bude jednou z hlavných tém rakúskeho predsedníctva v Rade EÚ.

Viedeň ho v polovici roka prevezme od Bulharska. Kurz dlhodobo požaduje, aby napriek odchodu Británie z Európskej únie na konci marca budúceho roka neboli čistí platcovia do rozpočtu EÚ, akým je aj Rakúsko, viac zaťažovaní.

Najvyšším čistým príjemcom európskych peňazí je Poľsko. V roku 2016 získalo z rozpočtu EÚ po odpočítaní príspevkov 7,1 miliardy eur . Po Poľsku nasleduje v rebríčku čistých príjemcov podľa agentúry APA Rumunsko, Grécko, Maďarsko a s 3,3 miliardami eur Česko.

V piatok sa podľa šéfa úradu maďarskej vlády Jánosa Lázára osem východoeurópskych štátov EÚ vrátane Slovenska v Budapešti dohodlo, že podporí zvýšenie príspevkov členských krajín do rozpočtu bloku tak, aby bolo možné zaplniť medzeru spôsobenú odchodom Británie. (Informovali sme o tom v našom článku s názvom Aj Slovensko sa v piatok zaviazalo zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu EÚ na 1,1% HDP. Bez rozhodnutia a vedomia vlastného parlamentu”- pozn. red.)

Aj Slovensko sa v piatok zaviazalo zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu EÚ na 1,1% HDP. Bez rozhodnutia a vedomia vlastného parlamentu

Bulharsko, ktoré tento polrok únii predsedá, ale o niekoľko hodín neskôr odmietlo, že by takýto záväzok prijalo.

Ak máte dojem a z tohoto komentára, že Sebastian Kurz už dnes vystupuje akoby jeho krajina už Európskej únii predsedala, nie je to náhoda. S bulharským predsedníctvom EÚ je to totiž ako s “bulharskými metrami”. Nejak ho musíme povinne pretrpieť.

Súvisiace články

Búrka v šerbli alebo strata suverenity Slovenska?

Jana Teleki

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki

Aneta Leitmanová: Brexit môže byť odložený maximálne do júla inak Británia musí vykonať eurovoľby

Aneta Leitmanová
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?