KOMENTÁR Petra KRÁLIKA: Slovensko by malo usilovať o sídlo európskeho obranného fondu

“Geopolitický kontext EÚ sa v poslednom desaťročí dramaticky zmenil. Situácia v jej susedných regiónoch je nestabilná a EÚ čelí zložitému a náročnému prostrediu, v ktorom vznikajú nové hrozby, ako sú hybridné a kybernetické útoky, a vracajú sa konvenčnejšie výzvy”, začína úvodný text NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond.

“Občania EÚ a ich politickí vodcovia súhlasia, že EÚ by mala kolektívne prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť. Vedúci predstavitelia 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie v spoločnom vyhlásení z 25. marca 2017 v Ríme uviedli, že Únia posilní svoju spoločnú bezpečnosť a obranu a podporí konkurencieschopnejší a integrovanejší obranný priemysel”, pokračuje úvodný text nariadenia o vytvorení fondu.

Európska obrana čelí významnej neefektívnosti na trhu, ktorá je spojená s nevyužitými úsporami z rozsahu (fragmentácia vnútroštátnych trhov s jedným odberateľom) a duplicitou zdrojov na vnútroštátnej úrovni. Zdrojom dopytu sú takmer výlučne členské štáty, pričom v uplynulých 10 rokoch prišlo k významnému zníženiu ich rozpočtov v oblasti obrany, najmä v prípade výskumu a vývoja.

Napriek nedávnym pozitívnym náznakom, pokiaľ ide o stabilizáciu a zvyšovanie vnútroštátneho financovania v oblasti obrany, na dosiahnutie maximálnej efektívnosti týchto investícií je potrebné ďalej vyvinúť značné úsilie. Zároveň sa zvýšili náklady na obranné vybavenie, a najmä na výskum a vývoj, zatiaľ čo spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti investícií do výskumu a vývoja a obranného vybavenia zostáva obmedzená.

V roku 2015 sa prostredníctvom spoločného európskeho verejného obstarávania obstaralo len 16 % obranného vybavenia, čo má veľmi ďaleko k spoločnej referenčnej hodnote 35 %, ktorá bola dohodnutá v rámci Európskej obrannej agentúry (EDA). Odhadovaný podiel európskej spolupráce v počiatočnej fáze výskumu v oblasti obrany bol len 7,2 % v porovnaní s referenčnou hodnotou 20 %.

Tieto trendy sa odrážajú v ťažkostiach, ktorým toto odvetvie čelí a ktoré sú zásadné, pokiaľ ide o projekty výskumu a vývoja v oblasti obrany. Vývoj prototypov je mimoriadne nákladný a je s ním spojené významné riziko neúspechu. Významné technické a finančné riziká, ktoré jednotlivé členské štáty nemusia chcieť znášať samy, zahŕňa aj prekonávanie strastiplnej cesty od výskumu k vývoju.

Tento sektor je do veľkej miery na cezhraničnej úrovni roztrieštený, čo prináša výraznú duplicitu a následnú neefektívnosť z hľadiska využívania úspor z rozsahu a učenia sa. Napriek kombinácii rastúcich nákladov a stagnujúcich alebo klesajúcich rozpočtov v oblasti obrany zostávajú plánovanie, výdavky na výskum a vývoj a obstarávanie a údržba vybavenia do veľkej miery vecou jednotlivých členských štátov, ktorých vzájomná spolupráca je veľmi obmedzená. Súčasný stav nie je udržateľný a vývoj významného obranného systému novej generácie je čoraz viac mimo dosahu jednotlivých členských štátov.

Touto nedostatočnou spoluprácou medzi členskými štátmi sa ďalej oslabuje schopnosť obranného priemyslu EÚ udržiavať priemyselné a technologické spôsobilosti potrebné na zachovanie strategickej autonómnosti EÚ a plnenie jej súčasných a budúcich bezpečnostných potrieb. Komisia v reakcii na to prijala viacero iniciatív na podporu väčšej spolupráce v oblasti obrany.

V súlade so správou predsedu Junckera o stave Únie z roku 2016 Komisia 7. júna 2017 prijala oznámenie o zriadení Európskeho obranného fondu 1 , ktorý je zložený zo špecializovaných nástrojov pre výskum a pre spôsobilosť. K oznámeniu bol pripojený legislatívny návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) v rámci špecializovaného nástroja pre spôsobilosť.

Európsky obranný fond má mať na začiatok svojej činnosti 13 miliárd eur. 

Európsky obranný fond má byť nástrojom na podporu konkurencieschopnosti a inovatívnosti európskej technologickej a priemyselnej základne v oblasti obrany, a tým prispievať k strategickej autonómnosti EÚ. Jeho cieľom je spustiť programy spolupráce, ku ktorým by nedošlo bez prispenia EÚ, a podporou činností v oblasti výskumu a vývoja poskytovať potrebné stimuly na zvýšenie spolupráce v každej fáze priemyselného cyklu.

Osobitne sa budú podporovať projekty spolupráce s významnou cezhraničnou účasťou malých a stredných podnikov. Tým sa zabezpečí, aby fond zostal otvorený pre príjemcov zo všetkých členských štátov bez ohľadu na ich veľkosť a sídlo v Únii.

Európsky obranný fond sa bude implementovať v úzkej koordinácii s činnosťami Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v oblasti obrany vrátane súboru finančných nástrojov, ktorého cieľom je ďalej uľahčiť spoločný rozvoj a nadobúdanie obranných spôsobilostí. Modely financovania pre nadobúdanie spôsobilostí, ktoré sú súčasťou tohto súboru nástrojov, budú slúžiť najmä ako dobrovoľná referenčná hodnota pre členské štáty, ktoré chcú spoločne obstarávať výrobky a technológie vyvinuté s podporou Európskeho obranného fondu.

Medzi fondom a projektmi implementovanými v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany (PESCO) budú existovať úzke väzby. Po posúdení oprávnenosti sa oprávneným projektom v rámci PESCO poskytne tzv. bonus PESCO vo forme vyššej miery financovania. Mala by sa prizvať Komisia, aby sa zapojila do projektových konaní na účely konzultácií, aby mohla pomôcť posúdiť možnú oprávnenosť takýchto projektov v rámci fondu.

V rámci fondu sa bude prihliadať na plán EÚ na rozvoj spôsobilostí, v ktorom sú určené priority spôsobilostí v oblasti obrany, a na koordinované výročné preskúmanie EÚ v oblasti obrany (CARD), ktorým sa okrem iného monitoruje plnenie priorít a určujú nové možnosti spolupráce. V tejto súvislosti sa môže prihliadať aj na príslušné činnosti, ktoré vykonáva Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) a iní partneri, pokiaľ slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie a nevylučujú účasť žiadneho členského štátu.

V rámci fondu sa takisto prihliada na obranné činnosti vykonávané prostredníctvom európskeho mierového nástroja, ktorý je mimorozpočtovým nástrojom navrhnutým mimo viacročného finančného rámca.

Slovensko a európsky obranný fond

Slovenská diplomacia a rezort obrany smerom k európskym bezpečnostným iniciatívam nekonajú takmer žiadne diplomatické aktivity pre získanie sídla aspoň nejakej obrannej novovznikajúcej inštitúcie EÚ.

Európsky obranný fond je práve tou inštitúciou o ktorej sídlo by sme na Slovensku mali usilovať. Ak chceme oživiť slovenskú zbrojársku výrobu, podporiť obranný výskum a vývoj, nič lepšie ako sídlo európskej bezpečnostnej inštitúcie na Slovensku si neviem predstaviť.

Západné krajiny sa moc o sídla európskych inštitúcii s postkomunistickým východom nedelia. My zas pre zmenu naše aktivity pre získanie nejakej inštitúcie maskujeme len do politického marketingu pre domácu politickú scénu.

Viem, ponúka sa odpoveď: “ale o sídle európskeho obranného fondu zatiaľ nik nehovorí”. Zároveň je tu aj druhá odpoveď, prečo o tom nehovoríme my sami od seba?

Naše ambície v politike európskych záležitostí sú blízke nule a keď zrátate nuly, výsledok bude vždy len nula.

Súvisiace články

Bezpečnostná únia: Európsky informačný systém registrov trestov príslušníkoch tretích krajín

Peter Králik

Búrka v šerbli alebo strata suverenity Slovenska?

Jana Teleki

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy