Komentár Petra KRÁLIKA: V dozvukoch mníchovskej bezpečnostnej konferencie sa črtá nádej na riešenie Donbasu

epa06533115 German Defense Minister Ursula von der Leyen speaks during the 54th Munich Security Conference (MSC), in Munich, Germany, 16 February 2018. In their annual meeting, politicians and various experts and guests from around the world discuss issues surrounding global security from February 16 to 18. EPA-EFE/RONALD WITTEK

Medzinárodná bezpečnostná konferencia v Mníchove, ktorá sa končila pred pár dňami bola po rokoch jednou z najzaujímavejších a najvášnivejších. Kulisy pre farbu, chuť a silnú emóciu vytvorili všetky možné a nemožné nazbierané konflikty, vášne a pnutia medzi jednotlivými hráčmi v Európe a vo svete. Brexit, Ukrajina, Sýria, migračná kríza, Nemecko-turecké vzťahy, palestínsko-izraelské vzťahy, vzťah Rusko-USA, ale aj PESCO a NATO, rovnako ako aj dokonca vzťah Porošenko a Západ a konečne Tymošenková-Porošenko vyjadrený dvoma ukrajinskými delegáciami a prázdnou sálou pri prejave Porošenka, nám ukázali, že vzájomné medzinárodné vzťahy prežívajú turbulentnú dobu. Tej pódium poskytla práve Mníchovská konferencia, ktorá mala svoje dve tváre. Tú na pódiu a tu druhú v intenzívnych jednaniach v zákulisí. Čo je pre takéto konferencie príznačné a netreba za tým hľadať žiadny zlý úmysel, či dokonca konšpiráciu.

Najdôležitejšou témou zostáva vzťah Ruska a Západu. Kompromisné riešenia sú možné, to by sa dalo dokonca označiť ako hlavný záver z celej konferencie.

Hlavná a možno jediná dominantná otázka zo zákulisia tak vyvstala v diskusii o pláne nasadenia mierových síl na Donbase. Samotný plán bol predstavený bývalým šéfom NATO Andersom Foghom Rasmussenom v správe pre OSN

Podľa tohto dokumentu sa plánuje umiestniť do Donbasu 30 tisíc vojakov mierových síl. Tie by nemali zastupovať zainteresované strany teda Rusko a NATO. Nadväznosti na túto iniciatívu vyvstáva opäť rola “mierotvorcu”  Lukašenka. Ten je   je pripravený vyslať na východ Ukrajiny 10 tisíc vojakov, ktorí by tam ako mierové sily usilovali o urovnanie donbaskej krízy. Vyhlásil to v rovnakom čase mníchovskej konferencie  pri stretnutí s novinármi v Minsku. Misia by podľa neho bola rýdzo neutrálna, museli by ju však schváliť v Kyjeve a v Moskve.

“Keby mojej krajine bola zverená nejaká úloha pri urovnaní konfliktu, bude tam (bieloruský mierový zbor) presne vykonávať všetko, na čom sa prezidenti (Ukrajiny a Ruska) dohodnú,” povedal prezident, ktorý už vraj s Petrom Porošenkom a Vladimirom Putinom o svojom návrhu hovoril. “Nemyslite si, nebudem na niekoho strane,” uistil Lukašenko.

Z krajín, ktoré uprednostňujú Ukrajinu v Donbase, by sa v zásade mali objaviť zástupcovia neutrálneho Švédska. Plán Rasmussena konkrétne stanovuje, že mierotvorcovia budú nielen na línii vymedzenia bojujúcich strán, ale aj na hraniciach Ruska a Ukrajiny. Ako je známe, Moskva sa proti tejto možnosti postavila, ale je to v zásade pre Kyjev i Washington.

Aj Rusko a Spojené štáty sú hlavnými vyjednávačmi o situácii v Donbase. Normanský formát, diskusia o konflikte medzi Moskvou a Kyjevom prostredníctvom sprostredkovania Európanov, Francúzska a Nemecka sa vyčerpala. To sa zjavne prejavilo v Mníchove, kde sa stretnutie ministrov zahraničných vecí Normanského kvarteta jednoducho neuskutočnilo. Uprednostnili, aby navzájom hovorili samostatne, nie spoločne. Do tohoto kontextu treba prirátať prejav Sigmara Gabriela o “rušení ruských sankcií”, ktorý bol hlúpo médiami interpretovaný ako pokus odstrániť sankcie bez nejakej súvislosti. Pritom podstatou Gabriela bola nová cestovná mapa príčiny a následku v odstraňovaní sankcií to jest za každý ústupkový krok v dohode zúčastnených strán na konflikte následne krok čiastočného uvolnenia sankcií a práve takýto scenár dáva nádej a funkčnosť nových dohôd. Jednoducho má jediný zmysel, aby nikto nestratil tvár.

Rovnako je dôležité, že osobitný zástupca ministerstva zahraničných vecí Kurt Volker, úradník priamo zodpovedný za správu Donalda Trumpa za riešenie konfliktu v Donbase, uskutočnil samostatné stretnutie s ministrami zahraničných vecí Bieloruska a Ukrajiny.

Konkrétne rozhodnutia týkajúce sa nasadenia mierových síl neboli úmyselne oznámené na konci konferencii v Mníchove. Samozrejme, špecifiká sa objavia neskôr. Takéto deklarácie sa jednoducho na formáte ako mníchovská konferencia ani nerobia. To je odpoveď aj pre tých, aká je spoločná záverečná deklarácia – závery konferencie. Nie je, pretože to nie je ani jej poslaním. V prípade Ukrajiny a  Sýrie je to poslanie z triedy OSN a Bezpečnostnej rady. Po Mníchove však bolo konečne jasné, že mierový proces prešiel z mŕtveho konca.

Čierny Petro Porošenko

Smutné správy na konferencii zažíval Petro Porošenko, ktorému zároveň zostal aj čierny Peter z celej konferencie. Inými slovami čierny Peter Západu, ktorý s ním už nechce mať nič spoločné. To znamená nakoniec aj to, že zásadná dohoda o Ukrajine bude bez neho.

Nič tento moment nedokreslovalo famóznejšie ako prázdna sála pri jeho prejave a zároveň obkolesenie Júlie Tymošenkovej diplomatmi a politikmi Západu v zákulisí. Tento pozdrav bol zrejme tak zdrvujúci pre Porošenka, že v  zúfalstve po konferencii sám zavolal Vladimírovi Putinovi. V

skutočnosti bola Ukrajina na takej dôležitej udalosti prítomná v dvoch delegáciách. Druhá bola v čele s najväčším rivalom prezidenta Juliou Tymošenkovou. Jej hodnotenie, na rozdiel od hodnotenia Porošenka, je “skvelé”. Je hlavným uchádzačom o to, aby s podporou aj Západu a dokonca toleranciou Ruska prebrala úlohu lídra na Ukrajine.

Pripomeňme, že Tymošenková už dlho nie je súčasťou vlády na Ukrajine. V kontexte mediálneho obrazu Porošenka v nemeckých médiách, kde bola znovu recyklovaná kauza jeho dovolenky na Maledivách (Spiegel)  a pranie špinavých peňazí z Panama papers ( Morgen Post) pred a počas konferecnie je zrejmé, že s Porošenkom Západ už nepočíta a začal proces ako to predať európskej verejnosti.

(Ne) zrejmý záver mníchovskej bezpečnostnej konferencie

A tak na otázku, či sa svet po mníchovskej konferencii cíti o niečo bezpečnejšie, je jednoznačná odpoveď áno. Ta riava rozhovorov, ale aj verejných vystúpení, nám ukazuje nielen odhodlanie veci riešiť, aj keď to má vždy svoje úskalia, ale zároveň smerom, k tým ktorý tak radi hovoria o totalite Západu, cenzúre, či monopolizácii a monolitizácii politiky EÚ, hovorí, že sú len neužitoční idioti vlastných sebapropagačných lží.

Mníchovská bezpečnostná konferencia sa stala prvou konferenciou európskej emancipovanej bezpečnostnej politiky, aj keď zrejmosť tohoto faktu niektorým dôjde až v následujúcich týždňoch.

Súvisiace články

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki

Aneta Leitmanová: Brexit môže byť odložený maximálne do júla inak Británia musí vykonať eurovoľby

Aneta Leitmanová

Ján Baránek: Môj zásadný príspevok k prezidentským voľbám alebo osvietená rukoväť pre voliča

Ján Baránek
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?