KOMENTÁR Petra MACHA: Prečo som človek pravicový, liberálno-konzervatívny

Z dnešnej politiky sa ideológia v podstate vyparila. Tento článok je určený ľuďom, ktorí stále veria v dôležitosť základných politických paradigiem, ktorí stále dokážu sami seba identifikovať ako ľavičiara alebo pravičiara.

Niekto tvrdí, že liberalizmus a konzervativizmus sú nezlučiteľné politickej doktríny. Podľa mňa sa obe dopĺňajú – a s tým som aj pred desiatimi rokmi zakladal Stranu slobodných občanov.

Podľa mňa samotný politický liberalizmus nemá na niektoré témy konzistentné odpovede a je dôležité – aby sme neskĺzli k zjednodušeniu a omylu – opierať sa aj o politický konzervativizmus.

Kým v ekonomike je liberalizmus (doktrína laissez-faire) jasná a pochopiteľná (vieme jasne vysvetliť, v čom a ako štátne zásahy škodia), pre otázky fungovania a existencie štátu (na odôvodnenie, prečo chceme “minimálny štát” a nie “žiaden štát” ) je dôležitá doktrína politického konzervativizmu. Je to dôležité napr. V témach ako prečo sú dôležité štátne hranice a ich ochrana, prečo potrebujeme ústavnú demokraciu, prečo je niekedy nevyhnutná vojna).

Ten, kto sa štíti politického konzervativizmu a chce všetky odpovede nájsť v doktríne liberalizmu, skĺzne podľa mňa často k chybným záverom a anarchizmu. Kto naopak nezdieľa ekonomický liberalizmus a jeho paradigmou je len konzervativizmus, môže skĺznuť k socializmu.

Pre mňa ako asi pre väčšinu ľudí sú predstaviteľmi politického konzervativizmu Thatcherová, Churchill, Reagan alebo Klaus. Tieto osobnosti zdieľali rovnako ako ja ideály ekonomického liberalizmu a politického konzervativizmu súčasne. Podľa mňa sa tieto prístupy nevylučujú, ale dopĺňajú.

Kto odmieta doplniť liberálnu doktrínu politickým konzervativizmom (a chce liberálny prístup extendovat z ekonomiky na štát ako taký), môže ľahko skĺznuť k (podľa mňa ľavicovým) záverom známym ako multikulturalizmus, anarchizmus, apod. (Napr. Otvoriť hranice, nech si sem slobodne príde , kto chce; nech sa pokojne dvaja ľudia na našom území riadia právom šaría, keď budú chcieť, je to ich vec a pod.)

Preto sa označujte za človeka liberálno-konzervatívneho. V mojom poňatí pojem “pravicový” neoddeliteľne snúbi ekonomický liberalizmus s politickým konzervativizmom.

(Autor je bývalý europoslanec a bývalý predseda Strany svobodných občanov. Vyučuje ekonómiu na VŠFS. Je ženatý, má syna. Komentár vyšiel ako blog na idnes.cz. )

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies