KOMENTÁR PIERRE-GUY VEERA: Minimálna mzda je len bič na zle zaplatených

Môžete firmy donútiť, aby od zajtra platili zamestnancom viac. Lenže to neznamená, že tým zamestnancom cez noc zázračne stúpne produktivita, ktorá by firmám zvýšené mzdové náklady vynahradila. Budú teda hľadať, kde inde sa zahojiť.

 

V mnohých štátoch Kanady aj Spojených štátov vlády “vypočuli hlas ľudu” a uviedli do života iste dobre myslené zákony, ako je zvyšovanie minimálnej mzdy, niekde až na pätnásť amerických dolárov za hodinu. Keď sa teraz začali objavovať nemilé dôsledky, ľudia vinu prirodzene hľadajú – u súkromných firiem,informuje portál Foundation for ECONOMIC EDUCATION

Známy  reťazec so sladkými šiškami Tim Hortons z Ontária rozoslal všetkým svojim zamestnancom list, že všetky zamestnanecké benefity – preplácané pauzy na jedlo, starostlivosť o zuby, … – budú zoškrtané alebo skrátené celkom. A tou istou dobou reťazec Great Canadian Bagel oznámil zvyšovanie cien, ktorým chce vykryť nariadené zvyšovanie miezd.

Tieto zmeny nepotešili ottawský odborový zväz, ktorý zriadil “horúcu linku pre šikanovaných”, aby zamestnanci mohli anonymne oznámiť zamestnávateľa, ktorý “porušuje ducha nového zákona”. A rad timmies, štamgastov zmieňovaných šiškární, dokonca vyhlasuje bojkot reťazca, ktorým mu chcú dať najavo svoje rozladenie.

A ešte momentka z jednej z franšíz občerstvovní Subway v Seattli: majiteľ franšízy vysvetľuje, že kvôli všetkým novým nákladom (vrátane minimálnej mzdy) rozhodne nemôže uznávať kupóny na dolárovú zľavu na maxisendvič z dennej ponuky.

Nuž – kto teda je zodpovedný za všetky zmeny v Kanade a v Štátoch? Ničím nepútaný kapitalista, mamonár, neoliberál a požierač mačiatok? Bezcitný manažér, ktorý len hľadí, ako personál čo najefektívnejšie vykoristiť?

Nie. Zoškrtávanie otváracích hodín, zamestnaneckých benefitov alebo zliav, to všetko je výhradne dielo trhu. Respektíve: môže za to rozhodnutie jedného každého zákazníka. Ak franšízy typu McDonald ‘mali ziskovú maržu v priemere 2,4 percenta, akýkoľvek ďalší zdurený náklad tú maržu jednoducho požerie. Je to vysoko konkurenčné a drsné prostredie: na tridsať percent franšíz rýchleho občerstvenia Quiznos nedokáže splácať svoje pôžičky, zaručené vládou.

V Kanade napríklad v Ontáriu nariadili zvýšiť minimálnu mzdu na sumu zodpovedajúcej 11 americkým dolárom a 60 centom až 14 dolárom v roku 2017 a 15 dolárom od tohto roka. To znamená zvýšenie o 20,7 až 29,3 percenta. Keď vezmeme do úvahy, aké vysoké sú náklady na vlastníctvo franšízy Tim Hortons, potom sa nemôžeme v najmenšom čudovať, že reštaurácia v Ontáriu, ak majú obstáť v konkurencii, zoškrtáva zamestnancom benefity.

Vlastne je to zázrak, že reťazec nezačal zoškrtávať rovno stavy zamestnancov. Zvlášť v Štátoch viac a viac rýchlych občerstvení investuje do samoobslužných kioskov – je to ich spôsob, ako sa brániť brutálnemu zvyšovaniu miezd. (Pripomíname: federálna minimálna mzda je 7,25 dolára. Zvýšiť ju na 15 dolárov by znamenalo náklad na mzdy viac ako zdvojnásobiť.

 

Minimálna mzda: mzdová eugenika

Človeka, ktorý má nejaké základné poňatie o tom, ako funguje ponuka a dopyt, samozrejme nijako neprekvapuje, že to všetko nabralo takýto obrat.

Normálne sú mzdy určené priesečníkom ponuky (zamestnanci, ktorí ponúkajú svoje služby, modrá linka) a dopytu (zamestnávatelia, ktorí zháňajú zamestnancov, oranžová). Bod je označený písmenom E. Pretože práca v predaji a v reštaurácii prakticky nevyžaduje o moc viac než mať hotovú strednú, rovnovážny bod sa nachádza trochu nižšie ako povedzme u kardiochirurga, ktorý musel podstúpiť roky cvičenia a štúdia.

Keď do veci ale vstúpi vláda a definuje nejakú minimálnu mzdu (čierna čiara), mzdy sa zdvihnú … a zaplatia to pracovníci. Keď teraz máme mzdovú úroveň na bode označením E’, prácu by chcelo viac ľudí, lenže o nich stojí menej zamestnávateľov, pretože sú so zamestnávaním spojené zvýšené náklady.

V grafe nám vznikol nový trojuholník, ktorý je vyplnený nadbytočnými pracovníkmi, teda nezamestnanými, ktorí nemôžu nájsť prácu. Toto meme sa smoliarom Brianom vystihuje situáciu, v ktorej sa minimálna mzda rovná mzdovej eugenike.

Explicitný cieľ zavedenie minimálnej mzdy bolo vytvorenie nezamestnanosti. Bol to machiavellistický vzorec, ktorý sa utváral počas takzvanej progresívnej éry (neskoré devätnáste storočie až približne dvadsiate roky dvadsiateho storočia). Vtedy bola rozšírená myšlienka, že najlepšie by vlády ľudstvu poslúžili, keby sa im podarilo “odburiniť” svet od nežiaducich – inými slovami reč je o eugenike.

V Spojených štátoch bol tento eugenický prístup neskrývane namierený na černochov, ktorí vtedy (všeobecne) mali nižšiu produktivitu, a teda aj nižšie mzdy. S cieľom preniesť “boj” proti tomuto problému na celonárodnej úrovni Hooverova vláda pretlačila v roku 1931 Davis-Baconov zákon, ktorým sa mala nariadiť “prevládajúca mzda” (väčšinou prerokovaná s odbormi) pre všetky pracovné pozície vypísané federálnymi orgánmi. Bol to slabo maskovaný pokus “vytrhať burinu” robotníkov neorganizovaných v odboroch, čo boli väčšinou buď černosi, alebo prisťahovalci, a ochrániť tak bielych zamestnancov, odborovo organizovaných. Podporovatelia zákona ako poslanec Clayton Algood svoje rasistické pohnútky nijako neskrývali.

Kontraktor mal lacnú pracovnú silu, tých ľudí sťahoval, ubytovával ich v lacných búdach – a bola to pracovná sila, ktorá  mohla po celej krajine konkurovať bielej, odborovo organizovanej pracovnej sile.

Rasistické pohnútky pre zavedenie minimálnej mzdy odniesol čas, ale jej dopady sú stále veľmi skutočné. Zasahuje silne práve tých ľudí, ktorým má pomáhať, teda nie príliš kvalifikovaných robotníkov, ktorí kvôli nej majú menej pracovných príležitostí. Nenechajte sa pomýliť štatistikami nezamestnanosti z Bureau of Labor Statistics. V nich sa čísla o miere účasti na trhu práce (pre vek 16-19 rokov) stále vznášajú okolo historicky najnižších hodnôt (podiel na tom samozrejme majú okrem iného zákony o minimálnej mzde); to znamená, že sa stále menej mladých registruje ako uchádzači o prácu – čo znižuje čísla nezamestnanosti.

Ešte horšie to je, keď čísla rozložíme na rasy; iba 28,8 percenta mladých Afroameričanov malo prácu alebo ju hľadalo. U Hispáncov to vlani v decembri bolo pre porovnanie 31,6 percenta, u bielych 36,7 percenta.

Krátko: ľudia v Ontáriu aj kdekoľvek inde by svoj hnev mali obrátiť na svojich zvolených zástupcov, ktorí zavádzajú mzdovú eugeniku. Privátne podniky nemajú prístup k neobmedzeným zdrojom hotovosti, nezostáva im teda nič iné ako uvádzať v život nepríjemné rozhodnutia – ak sa chcú udržať nažive a zostať v biznise. Medzi tie ťažké rozhodnutia patrí rušenie otváracích hodín, vyššie ceny, výpovede – a v najhoršom prípade bankrot.

 

Súvisiace články

Minister dopravy Érsek by mal odstúpiť. Ambície jeho ministerstva k prepájaniu Európy sú mizivé

Peter Králik

ČESKO: Celkový dlh Jančurovho RegioJetu presiahol jednu miliardu

redakčný výber

Poľnohospodárom chce EÚ v boji so suchom pomôcť už mesiac, naše ministerstvo o tom neinformuje

Peter Králik
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?