KOMENTÁR Renáty KAŠČÁKOVEJ: Komu slúži RTVS?

Vždy keď vidím riaditeľa RTVS vysvetľovať čo sa deje v spravodajstve a vôbec vo verejnoprávnej televízii, vŕta mi v hlave otázka, aká je vlastne jeho misia v tejto funkcii.

Najskôr k našim peňaženkám. Každý, kto na Slovensku vlastní elektrickú zásuvku, zaplatí povinne štátu každý mesiac 4,65 EUR zo svojej výplaty ako tzv.koncesionársky poplatok. (Dôchodcovia a firmy to majú inak, ale o to tu teraz nejde.) To je 56 EUR ročne – čiže možno jeden víkendový nákup pre menšiu rodinu. Dokopy sa takto vyzbierame na zhruba 78 miliónov EUR, ktoré každý rok spolu posielame na účet RTVS.

Odkedy moja pamäť siaha počúvame o tom, že je to veľmi málo a na chod RTVS je potrebné dať oveľa viac. Že naše mesačné poplatky treba ešte zvýšiť. Alebo že chýbajúce peniaze treba dorovnávať z rozpočtu štátu, o čom musí riaditeľ každoročne rokovať na ministerstve kultúry. Každý rok tak RTVS získa okolo 26 miliónov navyše, cez tzv.zmluvu so štátom.

Na druhej strane mi znejú v ušiach slová riaditeľa Rezníka, ktorý na výbore národnej rady pre kultúru a médiá v máji povedal, že pre RTVS pracuje 1430 interných a 1545 externých zamestnancov, čo ma naozaj zaujalo. Je to dokopy takmer 3000 ľudí, čo je už dosť slušná fabrika.

Pátram po tom, čo presne toľkí ľudia a vôbec celá táto megalomanská inštitúcia pre náš verejnoprospešný záujem tvoria.  RTVS nám ponúka Jednotku a Dvojku a sedem rozhlasových okruhov. Drvivú väčšinu vysielaných programov si však aj tak necháva vyrábať externe, súkromnými spoločnosťami. Ako televízni diváci nájdeme ich názvy uvedené v záverečných titulkoch takmer každej relácie vysielanej na televíznej obrazovke. Sumy, za ktoré sa to deje, nájdeme v zmluvách v centrálnom registri. Vôbec nie sú malé.

Pripomínam, že RTVS zhltne z našich daní viac ako 110 miliónov EUR ročne, pričom za jej doterajšie pôsobenie sa tu nazhromaždila strata z hospodárenia vo výške neuveriteľných 35 miliónov EUR. Takých skvelých manažérov sme tam mali.

Porovnávam to so súkromnými TV stanicami, ktoré nám síce neponúkajú rozhlas, ale zato niekedy aj päť televíznych okruhov, nepýtajú si koncesie a vystačia si s 200-400 zamestnancami a externými službami. Už počujem hlasy, že to sa nedá porovnávať, lebo RTVS robí verejnoprospešné služby, nepúšťa toľko reklamy, má na krku staré budovy atď. Bolo by to na rozbor, ale tí, čo sa rozumejú technológiám vedia, že nároky na vysielacie služby s verejnoprospešnou pridanou hodnotou nemôžu byť desaťnásobné a s budovami sa tiež dalo už dávno niečo robiť.

Toto majme, prosím, na pamäti pri každom ďalšom náreku o nedofinacovaní RTVS, o tom, ako treba zvyšovať koncesionárske poplatky a vôbec, pri všetkých tých nekonečných diskusiách o verejnoprávnosti a nezávislosti.

Čakám na takého riaditeľa, ktorý tu bude nominovaný na to, aby a) zastavil tunelovanie a b) ako samozrejmosť garantoval profesionálnu kvalitu a nezávislé spravodajstvo, ktoré má byť výkladnou skriňou televízie. Ale dnes sa tak javí, že súčasný riaditeľ nerobí ani jedno a už vôbec nie to druhé. V čom potom spočíva jeho skutočná misia ? Som presvedčená, že odpoveď treba hľadať iba v záujmoch politikov, ktorí mu do tohto kresla dopomohli. A to je veľmi smutné.

***Komentár pôvodne vyšiel ako blog na SME.SK s názvom “Komu slúži RTVS?”. Autorka je poslankyňou NR SR za SaS***

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies