KOMENTÁR Renáty KAŠČÁKOVEJ (SaS): Kultúrny reparát áno, ale skutočný

Vyjadrenia pani ministerky Laššákovej o Sorosovi, ba ani  nevyúčtované bločky za chlebíčky z Bystrice nie sú to jediné, čo by nás v kultúre malo trápiť. Problémy ministerstva sú inde a písal o nich dokonca Ján Kuciak. 

Pani Laššáková netuší, do čoho prijatím funkcie ministerky kultúry vstúpila.  Neviem, či sú dôvody, pre ktoré žiadajú jej odstúpenie, do dôsledkov zrejmé aj všetkým signatárom petície Kultúrny reparát. Pokúsim sa ich upresniť na základe dostupných informácií :

Ide o podporu audiovizuálnej kultúry a priemyslu, ktorú tvorcom v tejto oblasti poskytuje buď Audiovizuálny fond alebo RTVS (alebo aj-aj, keďže súbeh žiadostí na jedno a to isté dielo je možný). Obe inštitúcie sú prostredím s obrovským priestorom pre korupčné riziká, a preto odporúčam upriamiť pozornosť v kultúre na analýzu finančných tokov, ktoré cez ne plynú. Prečo?

RTVS

RTVS je financovaná predovšetkým z úhrady za služby verejnosti (koncesionárske poplatky), ale zhruba z jednej štvrtiny aj z príspevku zo štátneho rozpočtu (tzv. zmluva so štátom). Na tento príspevok nie je zákonný nárok a závisí len od toho, ako sa RTVS a predstavitelia vlády každý rok dohodnú. RTVS takto získava od ministra kultúry rádovo 20 miliónov eur ročne na pôvodnú tvorbu, resp. na tzv. programy vo verejnom záujme. Ich výrobu zveruje takmer výlučne externým producentom. Firmy však o ne nebojujú vo verejnej súťaži, ale zákazky, resp. koprodukčné vklady RTVS sú im prideľované priamo.

Výber projektov – a teda toho, na aké filmy sa bude divák v konečnom dôsledku v televízii alebo kine pozerať,  je na dobrej vôli programových šéfov v RTVS, ktorí sa ocitajú v pozícii dobrodincov. Zdá sa, že výsadné postavenie má u nich zopár (nanajvýš desiatka) roky zaužívaných prominentných producentov – stačí si pozrieť, na aké firmy a osoby sú najčastejšie vystavované zmluvy RTVS v centrálnom registri zmlúv. Čo veľmi chýba zo strany ministerstva je následná spätná kontrola plnenia zmluvy so štátom, a to v dôslednej obsahovej a vecnej nadväznosti na uzatvorené koprodukčné zmluvy.

Pani ministerke preto odporúčam posvietiť si na celý systém. Vyzývam ju, aby si vyžiadala hĺbkovú a dôslednú kontrolu týchto finančných tokov, k čomu jej posielam aj svoju poslaneckú interpeláciu.

Jedinú ministerskú kontrolu plnenia zmluvy so štátom v RTVS totiž urobil len minister Krajcer v roku 2011. Jej výsledky dopadli (cit.) „škandalózne“, keďže poukázala na podozrenia zo spáchaných subvenčných podvodov a padlo aj trestné oznámenie.

Na mieste pani ministerky by ma preto určite ako prvé zaujímalo, aký je stav plnenia zmluvy so štátom v RTVS dnes. Domnievam sa, že stále bez zmeny a bez účinných nástrojov kontroly. Ak už nás chce niekto presvedčiť, že zmluvu so štátom potrebujeme (čo je téma na osobitnú diskusiu), tak nech je aspoň transparentné jej nastavenie, plnenie aj kontrola.

Audiovizuálny fond

AVF je financovaný z rozpočtu ministerstva kultúry pôvodne sumou rádovo 4 – 5,5 mil. eur ročne, v tomto roku sumou 6,7 mil. eur.  Ďalšie jeho príjmy tvoria najmä príspevky od prevádzkovateľov kín, distribučných spoločností a iné. Na podporu audiovizuálnej tvorby  je tak v rozpočte k dispozícii každoročne cca 4-6 mil. eur. Sú to však opäť peniaze prednostne pre tých, ktorí v tom “vedia chodiť”. V prvej desiatke najúspešnejších žiadateľov sa nám opakujú tie isté firmy a mená ako v prípade zmlúv s RTVS, a teda žiadosti na jednotlivé projekty sa im tu znásobujú. Krížová kontrola medzi použitím a vyúčtovaním peňazí z AVF a RTVS neexistuje – a práve takáto hĺbková a dôsledná kontrola by bola pre skutočný kultúrny reparát ministerky najnutnejšia.

Je smutné, že ešte aj v kultúre sa najlepšie darí získať štátnu podporu tým, čo sa poznajú priamo s Kaliňákom, Počiatkom či Maďaričom, resp. s ich nastrčenými koňmi či šedými eminenciami filmu, ktorí v tom skrátka “vedia chodiť”. Hovorí o tom veľmi konkrétne tento článok : Kamarát Maďariča aj Kaliňáka dostal „tučnú“ dotáciu.“. Tie mená, ktoré sa v článku spomínajú, sa nápadne prekrývajú s chronicky najúspešnejšími žiadateľmi o verejné zdroje či už v RTVS alebo AVF, ktorí sa za celé roky prakticky nezmenili.

Ak by sa vám náhodou zdalo, že pod článkom je nejaké známe meno, nemýlite sa. Písal ho Ján Kuciak.

Takže kultúrny reparát ?

Určite si ho všetci zaslúžime. Nie však prvoplánový, poľujúci na neznalú ministerku hľadajúcu Sorosa kde nie je, ale skutočný  –  hľadajúci pravdu o nekontrolovaných finančných transakciách v kultúre s prepojeniami až na tie najvyššie miesta. Tam, kde je už pavučina veľmi, ale naozaj veľmi nebezpečne lepkavá.

 

(Renáta Kaščáková  je z SaS, poslankyňa Národnej rady SR, členka Výboru NR SR pre verejnú správu a reionálny rozvoj, tímlíder SaS pre kultúru. Komentár pôvodne vyšiel na SME.SK ako blog pod názvom “Kultúrny reparát áno, ale skutočný”)

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies