Komentár Uzay Bulut: Prečo Západ nikdy nebude čítať s porozumením Turecko a Islam

*FILE PHOTO* Email sent from: "Colbourn, Glen" gcolbourn@thestar.ca Subject: Emailing: TURKEY_GENOCIDE Date: 9 April, 2015 4:18:51 PM EDT *FILE PHOTO*(NYT22) KHARPERT, Armenia -- March 8, 2009 -- TURKEY-GENOCIDE -- Ottoman Armenians are marched to a prison in Kharpert, Armenia by armed Turkish soldiers in April 1915. About 972,000 Armenians disappeared from population records in 1915 and 1916. For Turkey, the number should have been a bombshell. According to a long-hidden record that belonged to the interior minister of the Ottoman Empire, 972,000 Ottoman Armenians disappeared from official population records from 1915 through 1917. In Turkey, any discussion of what happened to the Ottoman Armenians can bring a storm of public outrage. But since its publication in a book in January, the number -- and its Ottoman source -- has gone virtually unmentioned. "Nothing," said Murat Bardakci, the book's author. The silence can mean only one thing, he said. "My numbers are too high for ordinary people. Maybe people aren't ready to talk about it yet." (Project Save via The New York Times)*EDITORIAL USE ONLY* *FILE PHOTO*(NYT22) KHARPERT, Armenia -- March 8, 2009 -- TURKEY-GENOCIDE -- Ottoman Armenians are marched to a prison in Kharpert, Armenia by armed Turkish soldiers in April 1915. About 972,000 Armenians disappeared from population records in 1915 and 1916. For Turkey, the number should have been a bombshell. According to a long-hidden record that belonged to the interior minister of the Ottoman Empire, 972,000 Ottoman Armenians disappeared from official population records from 1915 through 1917. In Turkey, any discussion of what happened to the Ottoman Armenians can bring a storm of public outrage. But since its publication in a book in January, the number -- and its Ottoman source -- has gone virtually unmentioned. "Nothing," said Murat Bardakci, the book's author. The silence can mean only one thing, he said. "My numbers are too high for ordinary people. Maybe peop

 Od momentu, kedy Trumpova administratíva uznala Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan stupňuje svoju anti-izraelskú rétoriku a stotožňuje Izrael s terorizmom a okupáciou.

Toto je horšie ako absurdné. Židia nie sú “okupanti” vo svojej dávnej rodnej vlasti, kde žijú po viac ako 3000 rokov. Na druhej strane Turci pred 3000 rokmi žili najpravdepodobnejšie v Strednej Ázii, ďaleko od oblasti, ktorá sa dnes nazýva Turecko. Aby podčiarkol túto lož, Erdogan tvrdí o svojej vlastnej krajine: “Aby bolo jasno, v histórii nášho národa sa nikdy neodohral žiadny holokaust alebo genocída. Ani etnická čistka, masaker, perzekúcie alebo mučenie.”

Naozaj?

Mestá v dnešnom Turecku (väčšina z nich leží v Anatólii v Malej Ázii a v Arménskej vrchovine) boli v skutočnosti vybudované Grékmi, Arménmi a Asýrčanmi a Židia tu žili od pradávna. Tureckí džihádisti zo Strednej Ázie prenikli do kresťanskej Byzantskej ríše, ktorú dobyli v jedenástom storočí a tým pripravili cestu pre postupné poturčovanie a islamizáciu Anatólie a Arménska. Dobytie Konštantínopolu (Istanbulu) Osmanskými vojskami v 15. storočí dokončilo kompletnú deštrukciu Byzantskej ríše.

Počas týchto rokov mnohí Gréci, Arméni a Asýrčania v tejto oblasti konvertovali na islam, aby unikli smrti, exilu alebo premrštenej “ochrannej” dani zvanej jizya, uvalená na nemoslimov. V dôsledku toho, iba okolo 0,3% súčasnej tureckej populácie si ponechalo svoje kresťanské alebo židovské presvedčenie.

Podľa Dr. Billa Warnera, riaditeľa Centra pre štúdiu politického islamu:

“Proces zničenia (Grécke kresťanskej civilizácie v Anatólii) trval niekoľko storočí. Niektorí ľudia veria, že v čase islamskej invázie kafirovia (nemoslimovia) mali iba možnosť náboženskej konverzie alebo smrti. Absolútne nie. Bol nastolený zákon šaría, kresťanskí” dhimmi “si aj naďalej udržali svoj status ľudí pod ochranou Písma a žili pod ochranou zákonu šaría. “Dhimmi” platili vysoké dane, nemohli svedčiť na súde, boli podriadení moslimom a boli ponižovaní sociálnymi zákonmi. “Dhimmi” musel uhnúť moslimovi, ponúknuť mu svoje miesto, nemohol nosiť zbraň a musel sa vo všetkom podrobiť moslimovi. Počas storočí táto degradácia, nedostatočná právna ochrana a “dhimmi” daň donútila kresťanov ku konverzii. Je to zákon šaría, ktorý zničil “dhimmi”.

“Dnes je Turecko z 99,7% moslimské. Kresťanská a grécka civilizácia z Anatólie zmizla. Bola zničená.”

“Tragédiou je, že to nikto nevie a nikoho to nezaujíma …”

Dokonca aj dnes rozpínavé nájazdy moslimov proti nemoslimským etnikám boli a sú sprevádzané hromadnými vraždami, znásilneniami, sexuálnym zotročováním, násilným prevracaním na vieru, plundrováním, plienením a deportáciami, či už je vinníkom Islamský Štát, Boko Haram alebo niekto iný.

Cieľom tohto džihádu je expandovať islam a v celosvetovom meradle podrobiť ľudí zákonu šaría (islamský zákon) a islamskej nadvláde. Ak sa raz ocitnú v područí islamského zákona (ako napr. V čase Otomanskej ríše), kresťania a Židia sa stanú “dhimmi”: ​​podradní a iba “tolerovaní” občania nútení platiť daň za “ochranu”. Bez ohľadu na to, koľko zaplatia, “dhimmi” nikdy rovnaké náboženské práva a slobody ako moslimovia nedostanú.

Toto sa však deti v tureckých školách neučia. Namiesto toho sa učia o slávnych Osmanoch a o tom, ako pridelenie statusu “dhimmi” nemoslimom bolo prejavom osmanského súcitu, spravodlivosti a zľutovania, a nie prostriedkom na zotročenie a poníženie.

V nedávnej minulosti, ako veľmi dobre Erdogan síce vie, ale o to agresívnejšie popiera, turecké vlády spáchali svoje najväčšie útoky na Anatolských kresťanov v období 1914 – 1923 genocídou Grékov, Arménov a Asýrčanov (Sýrčania a Chaldejci). Bohužiaľ nedošlo k žiadnemu verejnému protestu potom, čo turecká vláda neuznala tieto činy ako genocídu, v ktorej zahynuli najmenej 3 milióny kresťanov.

Pre to existuje niekoľko dôvodov:

ŠTÁTNA PROPAGANDA

Turci sú neustále exponovaní oficiálnemu popieraniu genocídy v škole, v médiách a v parlamente. Milióny Turkov boli indoktrinovaní vierou, že nešlo o genocídu, ale skôr o legitímny akt sebaobrany proti “zradným” arménskym, gréckym a asýrskym živlom.

TURECKÁ NEPRAVDA

Podľa oficiálnej nepravdy Turci nikdy neprenasledovali žiadne iné etnikum. Naopak. Sú to oni, komu bolo ukrivdené a kto bol prenasledovaný. Vo svetle týchto klamstiev akékoľvek násilné akcie, ktoré boli spáchané, sú vnímané ako akt sebaobrany.

EKONOMICKÉ OBAVY

Turecko sa obáva toho, čo pohŕdavo nazýva arménsky “Štyri T” plán: Tanitin, Tanima, Tazminat ve Toprak (Propaganda, Uznanie, Kompenzácia a Teritórium). Vláda sa obáva, že ak by Arméni uspeli vo svojej snahe o medzinárodné uznanie genocídy, budú požadovať peniaze a pôdu. Tieto obavy sú zdieľané najmä tými, ktorí zdedili majetok zabavený obetiam genocídy. Títo Turci sa obávajú straty majetku nahromadeného ako korisť po hromadných vraždách.

ISLAMSKÁ KULTÚRA

Svoju úlohu v tureckom popretí genocídy kresťanov hrá tiež politická doktrína islamu.

Vo svojom príspevku k nedávno uverejnenej zbierke esejí k tejto téme – “Genocída v Otomanskej ríši: Arméni, Gréci a Asýrčania, 1913 – 1923”, editovanej profesorom Geroge N. Shirinianem – historik Suren Manukyan píše, že stratégovia arménskej genocídy:

“… vyvolali náboženský fanatizmus v obyvateľstve ríše a aktivovali sociálne sily vyhlásením džihádu na začiatku prvej svetovej vojny.

“Po vyhlásení džihádu 14.novembra 1914 bolo zabíjanie Arménov vnímané v náboženských konsekvenciách. V mnohých oblastiach klerici viedli zástupy moslimov a žehnali im za potrestanie neveriacich … Večne opakovaný slogan bol:” Bože, urob siroty z ich detí, urob vdovy z ich žien … a daj ich majetok moslimom “. Výnos:” je dovolené moslimom zobrať neveriacim majetok, život a ženy “legitimizoval kynoženie, vraždy a únosy.”

Otomanské Tanzimatské reformy v 19. storočí “zrušili” dhimmi status určený pre nemoslimov. Napriek tejto oficiálnej reforme nemoslimovia boli ďalej vystavení rôznym formám inštitucionálnej diskriminácie. Rovnakým spôsobom, keď bola založená Turecká Republika v roku 1923, nemoslimovia už síce neboli legálne považovaní za “dhimmi”, ale ich neoficiálne menejcenné postavenie v spoločnosti sa nielen nezlepšilo, ale naopak zhoršilo.

V roku 1934 došlo k protižidovskému pogromu vo východnej Trácii. V rokoch 1941 – 1942 sa uskutočnil pokus zotročiť všetkých nemoslimských mužov v tureckej armáde, vrátane starcov a mentálne chorých, a donútiť ich pracovať v neľudských podmienkach v pracovných zástavách. V roku 1942 bola uložená daň z bohatstva kresťanom a Židom za účelom ich ekonomickej eliminácie. V roku 1955 došlo k anti-gréckemu pogromu v Istanbule, v roku 1964 boli z Turecka násilne vysťahovaní Gréci. Tieto udalosti dovŕšili predchádzajúcu etnickú čistku kresťanov a Židov.

Nielenže sa turecká vláda za tieto incidenty neospravedlnila, nehovoriac ak priznala reparácie, ona ani neuznáva ich existenciu a aj teraz v médiách sú len obyčajné zmienky o súčasnom zastrašovaní a násilnostiach proti kresťanom, Židom a Jezuitom v Turecku.

K tomu všetkému fundamentalistickí moslimovia v Turecku – a kdekoľvek inde – nevnímajú džihád, nútené prevracanie na vieru a ďalšie formy perzekúcie proti nemoslimom ako zločin. Naopak, ich náboženské texty im otvorene prikazujú “urezať hlavy a prstami a zabíjať neveriacich, kdekoľvek môžu byť schovaní”, čo je len jedno z mnohých otvorene agresívnych prikázaní.

Teda to, čo by zvyšok sveta považoval zo “genocídu”, “masaker” alebo “etnickú čistku”, je vnímané radikálnymi moslimami ako oprávnený prostriedok na šírenie islamu a k oslobodzovaniu kafir (nemoslimských) krajín. Erdogan je jedným z týchto radikálov, čo vysvetľuje, prečo je tak pyšný na zločineckú históriu svojej krajiny, zatiaľ čo odsudzuje minulosť štátov iných, napríklad Izraela.

Neschopnosť Západu porozumieť tejto situácii je bezbrehá.

 

Článok vyšiel v pôvodnom anglickom znení na portáli GATESTONE INSTITUTE.

 

Súvisiace články

Búrka v šerbli alebo strata suverenity Slovenska?

Jana Teleki

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki

Aneta Leitmanová: Brexit môže byť odložený maximálne do júla inak Británia musí vykonať eurovoľby

Aneta Leitmanová
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?