Koncept kryptomeny a napojenie digitálnych finančných služieb je centrom nových politických úvah o euroázijskej integrácii pod vedením Ruska

Kryptomeny, sprostredkovateľské online služby, nové digitálne finančné platformy – teda všetko čo súhrne nazývame “digitalizácia”, sa stáva postupne výraznou politickou agendou.

K digitalizácii sa ako jednou zo svojich priorít hlási nielen vznikajúca staronová nemecká vláda, ale aj Európska únia. Tá jej zasvätila celé estónske predsedníctvo. A boli to práve sympatickí Estónci, ktorí začali hovoriť o projekte národnej digitálnej meny.

Rovnako aj v hľadáčiku Vladimíra Putina sa táto téma začala – ako odozva na všeobecný svetový trend, objavovať už počas minulého roka. Len pripomeňme, že Euroázijská integrácia, ktorá mala byť obdobou (možnou konkurenciou?) európskej integrácie po prepuknutí ukrajinského konfliktu a politickom odchode Ukrajiny z Byzantského priestoru, stratila svoj dych.

Avšak so seminárom  “Blokcheyn a kryptomena :. Trendy vplyvu na makroekonomické politiky v eurázijskej oblasti”  pod vedením Tatiany Grossomovej, ktorý sa konal v minulých dňoch, získava Euroázijská integrácia nový inovatívny rozmer digitalizácie a tak sa v Európskej únii stáva jej primárnou agendou.

Čo je však nóvum oproti EÚ je, že koncept kryptomeny a napojených digitálnych finančných služieb je centrom nových politických úvah o euroázijskej integrácii pod vedením Ruska. Nadezhda Krasnushkina na Kommersantoch o tom podáva prvú ucelenú informáciu.

Podľa nej:

 “Vytvorenie finančného trhu euroázijskej únie by malo vytvoriť podmienky pre nové technológie a spoločné finančné platformy a digitálnu menu, uviedli účastníci seminára v Eurázijskej hospodárskej komisii (ECE). ESAE uznáva, že je nemožné oddialiť začlenenie zväzu do svetovej technologickej agendy, ale zatiaľ ani národné regulačné orgány krajín únie nie sú pripravené na rozhodujúce kroky. V samotnom EHK sa však táto otázka bude diskutovať v budúcom roku v rámci série seminárov.”

“Digitálna agenda sa stala jedným z kľúčových smerov ESAE”, povedala v pondelok ministerka integrácie ECE a makroekonómie Tatiana Grossomová na už spomínanom seminári.

Grossomová tvrdí, že “digitalizácia ako zmena tradičných modelov hospodárstva priamo ovplyvňuje makro-stabilitu regiónu a integráciu – a najmä vytvorenie všeobecného finančného trhu do roku 2025 – a preto si vyžaduje veľkú pozornosť orgánov ESAE.”

Projekt digitálnej transformácie

“Projekt digitálnej transformácie odboru už bol spustený”, pripomenula ministerka  zodpovedná za vnútorné trhy, informačnú podporu, informačné a komunikačné technológie Eurasijskej hospodárskej komisie Karine Minasyan. Paradoxom je je, že jej hlas bol hlasom osamelého bežca takmer dva roky, kedy prvý krát hovorila o Digitálnej transformácii  ako hlavnej hnacej sile technologickej transformácie v Rusku.  

Dnes sa jej dostáva vypočutia a aj keď hovorí o zmeškaných rokov, predsa len tému posúva opäť ako jedna z mála vpred:

“Nastal čas vytvorenia Euroázijskej digitálnej infraštruktúry – finančných a platobných platforiem a finančných nástrojov, ich prítomnosť bude určovať našu konkurencieschopnosť, vrátane tradičného podnikania. V opačnom prípade používatelia uprednostnia používanie platforiem v iných jurisdikciách, čo ohrozuje digitálnu zvrchovanosť únie.”

Pripomeňme, že s plánmi na vytvorenie jednotnej digitálnej platformy ESAE pre výmenu dát, tvorba “e-dôvery priestoru” a Geografický informačný systém už skôr prišiel premiér Dmitrij Medvedev ( viď. “Kommersant” na 3. februára).

“S ohľadom na reguláciu a blokcheynu kryptomien” – podľa Minasyanovej, by únia by mala formulovať spoločné stanovisko a aktívne sa podieľať na tvorbe medzinárodných noriem, a je potrebné začať s vytvorením “Euratomu” (digitálnej meny?)  na “regulačných rámcoch” a jednotnú reguláciu  crowdfundingových investícií”.

To by viedlo  slovami digitálnej ministerky k “spusteniu euroázijskej kryptomeny a to zas pomohlo prekonať nedostatky národných finančných systémov, ak by bola použitá v spojení s fiatnými menami v investičných projektoch”. .

Podľa hlavného ekonóma Eurázijskej rozvojovej banky, Jaroslava Lisovolika, dnes regulačné režimy kryptomeny sú nejasné, alebo nestabilné, preto je nutné vytvoriť regulačnú stabilitu.

“A hoci kryptomeny podkopávajú suverénne právo na emisiu a môžu ovplyvňovať efektívnosť menovej politiky. Najlepším prístupom je ich regulácia a nie zákaz. Existuje neuspokojený dopyt po rezervných menách vo svete – a z dlhodobého hľadiska by sa kryptomeny mohli stať takýmto nástrojom “de-dolarizácie” – dodáva Jaroslav Lisovolik .

Súvisiace články

Bezpečnostná únia: Európsky informačný systém registrov trestov príslušníkoch tretích krajín

Peter Králik

Búrka v šerbli alebo strata suverenity Slovenska?

Jana Teleki

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy