Koncept kryptomeny a napojenie digitálnych finančných služieb je centrom nových politických úvah o euroázijskej integrácii pod vedením Ruska

Kryptomeny, sprostredkovateľské online služby, nové digitálne finančné platformy – teda všetko čo súhrne nazývame “digitalizácia”, sa stáva postupne výraznou politickou agendou.

K digitalizácii sa ako jednou zo svojich priorít hlási nielen vznikajúca staronová nemecká vláda, ale aj Európska únia. Tá jej zasvätila celé estónske predsedníctvo. A boli to práve sympatickí Estónci, ktorí začali hovoriť o projekte národnej digitálnej meny.

Rovnako aj v hľadáčiku Vladimíra Putina sa táto téma začala – ako odozva na všeobecný svetový trend, objavovať už počas minulého roka. Len pripomeňme, že Euroázijská integrácia, ktorá mala byť obdobou (možnou konkurenciou?) európskej integrácie po prepuknutí ukrajinského konfliktu a politickom odchode Ukrajiny z Byzantského priestoru, stratila svoj dych.

Avšak so seminárom  “Blokcheyn a kryptomena :. Trendy vplyvu na makroekonomické politiky v eurázijskej oblasti”  pod vedením Tatiany Grossomovej, ktorý sa konal v minulých dňoch, získava Euroázijská integrácia nový inovatívny rozmer digitalizácie a tak sa v Európskej únii stáva jej primárnou agendou.

Čo je však nóvum oproti EÚ je, že koncept kryptomeny a napojených digitálnych finančných služieb je centrom nových politických úvah o euroázijskej integrácii pod vedením Ruska. Nadezhda Krasnushkina na Kommersantoch o tom podáva prvú ucelenú informáciu.

Podľa nej:

 “Vytvorenie finančného trhu euroázijskej únie by malo vytvoriť podmienky pre nové technológie a spoločné finančné platformy a digitálnu menu, uviedli účastníci seminára v Eurázijskej hospodárskej komisii (ECE). ESAE uznáva, že je nemožné oddialiť začlenenie zväzu do svetovej technologickej agendy, ale zatiaľ ani národné regulačné orgány krajín únie nie sú pripravené na rozhodujúce kroky. V samotnom EHK sa však táto otázka bude diskutovať v budúcom roku v rámci série seminárov.”

“Digitálna agenda sa stala jedným z kľúčových smerov ESAE”, povedala v pondelok ministerka integrácie ECE a makroekonómie Tatiana Grossomová na už spomínanom seminári.

Grossomová tvrdí, že “digitalizácia ako zmena tradičných modelov hospodárstva priamo ovplyvňuje makro-stabilitu regiónu a integráciu – a najmä vytvorenie všeobecného finančného trhu do roku 2025 – a preto si vyžaduje veľkú pozornosť orgánov ESAE.”

Projekt digitálnej transformácie

“Projekt digitálnej transformácie odboru už bol spustený”, pripomenula ministerka  zodpovedná za vnútorné trhy, informačnú podporu, informačné a komunikačné technológie Eurasijskej hospodárskej komisie Karine Minasyan. Paradoxom je je, že jej hlas bol hlasom osamelého bežca takmer dva roky, kedy prvý krát hovorila o Digitálnej transformácii  ako hlavnej hnacej sile technologickej transformácie v Rusku.  

Dnes sa jej dostáva vypočutia a aj keď hovorí o zmeškaných rokov, predsa len tému posúva opäť ako jedna z mála vpred:

“Nastal čas vytvorenia Euroázijskej digitálnej infraštruktúry – finančných a platobných platforiem a finančných nástrojov, ich prítomnosť bude určovať našu konkurencieschopnosť, vrátane tradičného podnikania. V opačnom prípade používatelia uprednostnia používanie platforiem v iných jurisdikciách, čo ohrozuje digitálnu zvrchovanosť únie.”

Pripomeňme, že s plánmi na vytvorenie jednotnej digitálnej platformy ESAE pre výmenu dát, tvorba “e-dôvery priestoru” a Geografický informačný systém už skôr prišiel premiér Dmitrij Medvedev ( viď. “Kommersant” na 3. februára).

“S ohľadom na reguláciu a blokcheynu kryptomien” – podľa Minasyanovej, by únia by mala formulovať spoločné stanovisko a aktívne sa podieľať na tvorbe medzinárodných noriem, a je potrebné začať s vytvorením “Euratomu” (digitálnej meny?)  na “regulačných rámcoch” a jednotnú reguláciu  crowdfundingových investícií”.

To by viedlo  slovami digitálnej ministerky k “spusteniu euroázijskej kryptomeny a to zas pomohlo prekonať nedostatky národných finančných systémov, ak by bola použitá v spojení s fiatnými menami v investičných projektoch”. .

Podľa hlavného ekonóma Eurázijskej rozvojovej banky, Jaroslava Lisovolika, dnes regulačné režimy kryptomeny sú nejasné, alebo nestabilné, preto je nutné vytvoriť regulačnú stabilitu.

“A hoci kryptomeny podkopávajú suverénne právo na emisiu a môžu ovplyvňovať efektívnosť menovej politiky. Najlepším prístupom je ich regulácia a nie zákaz. Existuje neuspokojený dopyt po rezervných menách vo svete – a z dlhodobého hľadiska by sa kryptomeny mohli stať takýmto nástrojom “de-dolarizácie” – dodáva Jaroslav Lisovolik .

Súvisiace články

Lipšicove boje alebo ničenie politických oponentov zásadou trikrát a dosť

Jana Teleki

Pojednávania vo veci zmenky obnažujú postupne praktiky spoločnosti Markíza

Jana Teleki

Remišová v zápale predvolebného boja a prázdnych, zavádzajúcich fráz

Jana Teleki
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy