V posledných mesiacoch evidujeme, že v niektorých médiách kariéru žurnalistu ovplyvňujú útoky a deklarovaná nenávisť voči Mariánovi Kočnerovi.
Slovenské média do júla tohto roku, kedy začali prvé pojednávania vo veci miliónových zmeniek, vystavených Pavlom Ruskom a avalovanými Markízou, intenzívne venovali pozornosť tlačovkám opozičných politikov, prípadne agresívnym politikom alebo sústredili pozornosť na napumpované škandály vlády, či korupčné správanie predstaviteľov štátu. Jedinou súvislou nosnou líniou protivládnej agendy bola vražda Jána Kuciaka a jeho partnerky, prípadne neschopnosť vlády a polície dvojitú vraždu vyšetriť. Musel z cesty každý, kto čo i len náznakom, podľa výrokov médií kŕmených opozíciou bažiacou po prevrate, bol podozrivý z marenia vyšetrovania.
Kopni do Kočnera, ale aj do jeho advokátov, svedkov obhajoby a novinárov…
Pred dvomi rokmi média sústreďovali svoje útoky na Baštrnáka a jeho kauzy. Ani netušili, že čoskoro začnú stránky napĺňať vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnierovej. Ani netušili, že Markíza cez svoj finančný vplyv a koordináciu novinárov aj s inými oligarchami bude musieť si chrániť vlastnú existenciu a urobí všetko možné aj nemožné, aby Kočnera porazila.
Markíza ako nástroj na vybavovanie účtov použila servilných novinárov, ktorí dostali na stôl kauzu zmeniek aj s výraznou právnou pomocou, programovaným únikom informácii zo spisu, tendenčne a podrobne pripravovanými kapcióznymi otázkami na veľmi zhovorčivého a ochotného prokurátora Šantu. Finančne výdatne motivované médiá si navzájom začali preberať informácie a vzájomne bez ohľadu na objektívnosť, úplnosť a pravdivosť.
Nacvičená úderka pod oduševneným vedením Tódovej, Valčeka a šedej eminencie Lipšica od júla nastupuje pred každým pojednávaním v tejto veci, okrikuje svojich kolegov a arogantne kladie bezočivé otázky nielen Ruskovi, ale aj svedkom v štýle. „Ako si dovoľujú niečo popierať“, prípadne inými invektívami. Zrejme tento spôsob útoku na respondenta je osobitne dobre honorovaný.
Hysterické, teatrálne animácie Tódovej pred väznicou a dokonca v súdnej sieni voči kolegyni Menteovej sú viac ako za hranou. Nik predsa neuverí tomu, že jej kolegyňa je nebezpečná osoba, schopná na Tódovú zaútočiť.
Svätá inkvizícia novinárov pod vlajkou prokurátora Šantu a zlatým dažďom Markízy nastupuje s jediným cieľom vynášať súdy skôr ako vlastný súd, zastrašovať svedkov a označovať každého, kto im neuverí a nesúhlasí. Ktokoľvek si dovolí mať vlastný názor na proces so zmenkami, priebeh pojednávania a dokazovanie na súde je označený za morálneho spolupáchateľa Mariána Kočnera, Ruska temných síl…
Zverejnená komunikácia neprinesie očistu spoločnosti
Celkom jasne vymedzený okruh ľudí dostal prístup k údajne zákonne získaným komunikáciám, ktoré Peter Tóth po pol roku „skúmania“ odovzdal polícii. Nevieme síce prečo samotné odovzdanie niekto považuje za legálnosť samotného dôkazu, pretože zápisnica o odovzdaní nie je dôkaz o legálnom nadobudnutí. Počkajme na moment, keď dôjde na posúdenie komunikácie a niekto ju bude chcieť vyhlásiť za zákonný dôkaz. Nebude to možné z viacerých dôvodov, ale najmä preto, lebo nejedná sa o nahrávku zvuku, ale o útržky textových správ. Jurisdikcia európskeho práva textovú informáciu , naviac získanú spôsobom odporujúcim zákonu, nepripúšťa ako dôkaz.
Vidíme však padať hlavy, fungovať prapodivným spôsobom disciplinárne súdy, odvolávanie prokurátorov na základe zverejnenia textov, ktoré podliehajú listovému tajomstvu. Kto kŕmi novinárov týmto druhom duševnej potravy? Ako overujú informácie? Prečo si myslia, že ich zverejnenie je beztrestné? Nerobia si starosti, veď ich sledovanosť média, v ktorom pôsobia, kariéra a finančné ohodnotenie sú asi neporovnateľne výhodnejšie ako keby písali o vážnych spoločenských problémoch a témach.
Minca má dve strany
Množstvo rozhovorov a komunikácii je oveľa širšie a ako býva zvykom, najzaujímavejšie vždy príde na koniec. Čo bude nasledovať, nepochybne nebude po vôli mnohým novinárom a ich sponzorom. Naivne si myslieť, že Trnka nevie o nahrávkach v jeho miestnosti, že ich nepozná a je tak hlúpy, aby ich nevedel použiť je naozaj naivita dnešného mainstreamu, ktorý chráni celkom jasne vymedzený okruh svojich majiteľov a hlavného objednávateľa scenárov okolo zmeniek Markízy.
Samovraždy, vraždy, hromadné nešťastia nie sú pre médiá dôvodom, ktorému treba venovať zvýšenú pozornosť
Dvojitá vražda novinára pre média je zaujímavá najmä z dôvodu oslovenia veľkého množstva bežných ľudí súcitiacich s pozostalými, s poškodenými tragédiou. Na Slovensku nie sú tragédie ničím výnimočným, ale vo väčšine prípadov oveľa rozsiahlejšie. Či to sú to stovky mŕtvych, ktorým nebola poskytnutá adekvátna liečba, množstvo samovrážd zo zúfalosti a iných príčin, či nedávna tragédia, pri ktorej zahynulo dvanásť nevinných ľudí pre zanedbaný stav cesty a nezodpovednosť vodiča nákladného vozidla. Kde média nenašli možnú súvislosť s Kočnerom, venujú problematike niekoľko riadkov. Vidíme selektívne vnímanie solidarity ako aj vnímanie ľudských tragédii. Ak z toho oligarchické záujmy a dobre motivovaní novinári nevidia osobný prospech, tak nad tým bezcitne kývnou rukou.
Dokedy bude vyhovovať médiám súčasná mobilizácia NAKA?
Týždenne vidíme ako NAKA, realizuje jednu zadržiavaciu akciu za druhou. Nové vedenie NAKA a polície nie je zásluhou opozície, ich protestov a zbytočnej smrti Kuciaka. Je to profesionálna zmena podporená zmenou legislatívy a vážnymi personálnymi zmenami. I keď niektoré úniky informácii hovoria o tom, že aj v dnešnej NAKA je škodná (na to poukazuje Martin Daňo cez odhalovanie vzťahov Moniky Tódovej a synchronizovania obvinení kvôli jeho novinárskej práci), ale registrujeme, že od momentu keď sa dozvieme informáciu o korupcii, zasiahne bezprostredne táto zložka.
Kto je po Kočnerovi na rade?
Myslieť si, že Kočner kvôli svojej procesnej obrane pred súdom bude večne mlčať, je naivné. Zrejme nebudú mlčať ani jeho archívy, aj keď to, čo z nich doteraz uniklo má rukopis iného objednávateľa.
Lobistov (Kočnerov) je na Slovensku veľa
Lobisti pôsobia všade vo svete. Sú inteligentní, trpezliví, vplyvní, bohatí a nemajú dôvod sa navzájom ani udávať, ani ubližovať. Kočner mal smolu, že Markíza sa rozhodla ho kriminalizovať a vyšetrovatelia ho začali spájať s vraždou novinára a priateľky. Čas ukáže, či to je tak, alebo inak. Dnes však už dostatok dôkazov hovorí o tom, že Peter Tóth novinárov nesledoval a nelustroval pre Mariána Kočnera, ako aj to, že Kočnera zaujímali iba morálne poklesky novinárov.
Viem však jedno: Ani Lipšic a ani Markíza by nemali dôvod na intenzívnu angažovanosť, ak by zmenky neohrozovali silou svojej autenticity. Je nám jasné, že najbližšie pojednávania dajú zámienku mainstreamu, vyhlasovať svoje závery, s dodatkami 150%-ného presvedčenia prokurátora Šantu a Daniela Lipšica.
Spoločne a úspešne proti Kočnerovi
Nuž, ale počkajme si naozaj. Riešenie totiž nebude na tomto súde, ale na civilnom. Tento súd má na objednávku vysloviť vinu a prehlásiť zmenky za falšované a civilný súd v duchu politických dohôd má na základe toho civilné žaloby zamietnuť, čo znamená, že zmenkový spor skončí na medzinárodnom súde. Keďže senát medzinárodného súdu bude riešiť spor podľa skutočných zmenkových znakov a pravidiel, zmenky budú s najväčšou pravdepodobnosťou uznané. Medzitým cirkus zvaný „kto z koho“ pobeží ďalej a novinári budú zbierať body do výhernej súťaže za to, koľko krát si do Kočnera kopnú…
Táto podstatná okolnosť o niekoľko rokov ovplyvní závery trestného konania v čase, keď mediálne hviezdy a aj manažment Markízy budú možno zahojení.