Koronavírus vyvolal viac paniky a mediálnej hystérie ako reálnych zdravotných problémov, hovorí lekár z bratislavskej traumatologickej kliniky

MUDr. Jozef Sabol tvrdí, že neprestajné nosenie rúšok môže byť zdraviu škodlivé. Domnieva sa tiež, že Slovákom chýba kritické myslenie.

Lekár Jozef Sabol z bratislavskej traumatologickej kliniky SZU a UNB nám porozprával, aká bola počas pandémie situácia v nemocnici na Kramároch a prečo nášmu zdravotníctvu hrozil kolaps.

Prvé informácie boli skreslené

Keď sa koncom decembra v médiách objavila informácia o novom type vírusu, spozornela aj komunita lekárov na Slovensku. Najskôr len zo zvedavosti.

„Spočiatku sa z Číny o koronavíruse šírili len neúplné a skreslené informácie. S kolegami sme sa už vtedy snažili nájsť nejaké štúdie, dokonca sme našli aj prvé informácie o liekoch, ktoré by mohli zaberať,“ spomína na začiatky pandémie bratislavský špecialista, ktorý v minulosti pôsobil vo funkcii riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB).

„Keď sme zistili, že hydrochlorochín by na Covid-19 mohol zaberať, niektorí kolegovia sme si liek kúpili, aby sme ho mali pre prípad núdze k dispozícii,“ pokračuje.

Začiatkom nového roka ešte väčšina zdravotníkov verila, že na Slovensko vírus nedorazí. „V januári sme si ešte mysleli, že sa nás to netýka. Až keď k nám začali presakovať informácie z Talianska, pochopili sme, že pred problémom stojíme aj my,“ približuje.

LEKÁRI SA BÚRIA: Korona je veľký podvod. Štatistiky mŕtvych sú upravené. Kto za tým je?

Návrat lyžiarov z Talianska

Médiá postupne prinášali čoraz viac informácií o zhoršujúcej sa situácii v severnom Taliansku, kam chodieva na dovolenku aj veľa Slovákov. „Pamätám si, ako sme na klinike okolo 21. februára operovali šesť či sedem lyžiarov s rôznymi úrazmi, ktorí sa vrátili z Talianska. Už vtedy to v Taliansku horelo, ale epidémiu ešte nikto nebral vážne,“ opisuje a dopĺňa, že práve v tom čase sa na Slovensko vracalo množstvo lyžiarov zo zahraničia, ktorí mohli vírus importovať z rizikových oblastí.

„Poľovačka“ na koronavírus

Situácia sa rapídne zmenila až v marci, keď sa aj na Slovensku rozpútala „poľovačka“ na koronavírus a do karantény sa dostal aj doktor Sabol po tom, ako jednému z jeho kolegov diagnostikovali koronavírus.

„Bol z toho neuveriteľný cirkus, v médiách sa písalo, že na klinike traumatológie slúžil nezodpovedný lekár, ktorý sa vraj vrátil z Talianska. Nebola to pravda. Síce bol na lyžovačke, ale v Rakúsku a vrátil sa ešte pred karanténou,“ hovorí a dodáva, že neskôr boli na klinike pozitívne testovaní aj ďalší kolegovia. „Keď sme si v nemocnici robili vlastnú analýzu, zistili sme, že sa lekári mohli nakaziť práve od ošetrovaných lyžiarov z Talianska,“ hodnotí.

Mnohí seniori chorobu prekonali bez komplikácií

„Zo začiatku sme mali z ochorenia veľký rešpekt, ale obavy sa postupne rozptyľovali. V nemocnici sme totiž ošetrovali aj veľa pozitívne testovaných seniorov, ktorí nemali žiadne komplikácie. Takisto sme operovali viaceré akútne prípady s koronavírusom,“ dodáva.

Podľa doktora Sabola u nás vírus vyvolal viac paniky a mediálnej hystérie ako reálnych zdravotných problémov. Viaceré reštriktívne opatrenia vníma ako neprimerané. Politici v ľuďoch vzbudzovali priveľký strach z ochorenia, myslí si.

„Najpresnejšie sa o koronavíruse vyjadroval profesor Krčméry, ktorý má s epidémiami skúsenosti. Veľmi zrozumiteľne ľuďom vysvetlil, že ak nie sú vážne chorí, nemusia sa báť. Polymorbídnym pacientom odporúčal ostať doma a radil, aby sme do Veľkej noci boli všetci opatrní. Jeho odporúčania boli úprimné, pravdivé a pragmatické,“ hovorí.

Epidémiu v plnej sile by naše nemocnice nezvládli

Ako ďalej pokračuje, Slovensku pomohlo najmä včasné uzavretie hraníc, stredných a vysokých škôl a internátov. „Keby u nás epidémia prepukla v plnej sile, náš zdravotnícky systém by to nezvládol,“ vysvetľuje. Našťastie, matematické modely šírenia ochorenia sa u nás ukázali byť absolútne nepravdepodobné až extrémne.

„Všetky nemocnice sa počas núdzového stavu reprofilizovali a vyčlenili covidové koridory. Naše zdravotníctvo však nemá postavené nemocnice, v ktorých by boli uskutočniteľné také prísne epidemiologické opatrenia ako v Južnej Kórei alebo Číne. Naše nemocničné izby sú väčšinou veľmi malé, nespĺňajú aktuálne ergonometrické parametre. Keby sme mali dodržať všetky odporúčané detaily a predikčné modely by mali pravdu, reálne by sme denne mohli ošetriť len malé percento chorých, aj to najmä akútne prípady,“ ozrejmuje.

Chirurgovia odložili skoro polovicu operácií

Počas pandémie sa rátalo s obrovským vyťažením personálu, ktorého má slovenské zdravotníctvo nedostatok. Núdzový stav bol podľa neho poistkou, že zdravotníci prídu do práce. Deficit zdravotných sestier je totiž alarmujúci a mnohé z nich hrozia výpoveďami.

Dopĺňa, že slovenské zdravotníctvo sa pripravovalo na katastrofu, ktorá, našťastie pre nás, nenastala. „Na traumatológii sme počas pandemických mesiacov ošetrovali len akútne prípady. Odložiť sme museli odhadom 40 až 50 percent operácií,“ dodáva na margo situácie uplynulých mesiacov.

Permanentné nosenie rúšok škodí zdraviu

Na príchod druhej vlny doktor Sabol neverí: „Keby mala prísť, kĺzavý medián by po uvoľnení opatrení nemohol byť na nule.“

Nie je ani zástancom povinného celoplošného nosenia rúšok. Ako vtipne poznamenáva, „ľudia majú v plátených rúškach hotový zverinec.“ Pokračuje, že „ich neprestajné nosenie môže byť zdraviu škodlivé, lebo podobne, ako moč či stolicu, aj z pľúc sa výdychom vylučujú rôzne toxíny. Z imunologického hľadiska neodôvodnené nosenie rúška oslabuje imunitný systém. Zástankyňou nenosenia rúšok na verejnosti je aj známa česká pneumologička, profesorka Martina Vašáková, podľa ktorej sa okolo koronavírusu robil neprimeraný humbug a zabudlo sa na to, že státisíce ľudí vo svete zomierajú na iné choroby, napríklad na tuberkulózu. S jej názorom sa úplne stotožňujem.“

Slovákom často chýba kritické myslenie

„Autoritou k téme koronavírusu pre mňa nie sú názory politikov a novinárov, ale predovšetkým infektológov a imunológov. Niekedy mám ale pocit, že Slovákom chýba kritické myslenie,“ dodáva na margo hystérie, ktorá u nás sprevádzala pandemické mesiace.

„V zdravotníctve robím už 30 rokov a mám pocit, že ľudia veľakrát reagujú stádovito. Zrejme to súvisí s totalitou, v ktorej sme predtým žili. Stále nemáme vnútornú slobodu. Nevadí nám, že sa nám prikazuje, ako sa máme správať, a keď nám niekto kradne slobodu, ešte pritakávame,“ porovnáva.

„Sám som bol v situácii, keď moja vlastná mama a sestry, ktoré nemajú zdravotnícke vzdelanie, viac verili tomu, čo počuli v televízii od nelekárov, ako tomu, čo som im povedal ja. Je to fenomén, ktorý len ťažko dokážem spracovať,“ priznáva Jozef Sabol, ktorý na veľké spoločenské a systémové reformy neverí. „Musel by sa stať zázrak,“ uzatvára.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies