KRACH INVESTIČNÝCH STIMULOV: Samsung zatvára Voderady. Aké názory na stimuly má SME RODINA, SaS a OĽaNO? Pozrite si prehľad

Juhokórejsky výrobca elektroniky Spoločnosť Samsung uzavrie jeden  z dvoch existujúcich závodov v Slovenskej republike, kde vyrába základné televízory a monitory s LCD obrazovkami. S odvolaním na denník Sme o tom informuje český ekonomický portál E15.cz

 

Podľa denníka má firma výrobu z Voderadov zrejme už v apríli tohto roka presťahovať do svojho druhého slovenského závodu v Galante.

Zamestnanci z Voderadov majú zároveň dostať ponuku pokračovať v práci pre Samsung v Galante za rovnakých podmienok. Závod vo Voderadoch má pritom podľa denníka SME 568 kmeňových zamestnancov, ďalších tisíc tam spoločnosť zamestnáva externe.

Samotná spoločnosť Samsung toto rozhodnutie komentuje ako konsolidáciu výrobných závodov vo Voderadoch a Galante s cieľom efektívnejšie riadiť výrobný proces. Ako ďalej cituje denník SME manažéra compliance v spoločnosti Samsung Electronics Slovakia Jána Nemašíka, firma poskytne zamestnancom popri ponuke pokračovať v práci v Galante „primeranú dodatočnú podporu“, ktorú však nekonkretizoval. O presune výroby mala pritom firma pracovníkov informovať tento týždeň.

Presunutie výroby z Voderadov do Galanty denníku SME potvrdil aj primátor Galanty Peter Paška. Dôvodom má byť podľa denníka to, že firme chýbajú výrobní pracovníci. Pri svojej produkcii s nízkou pridanou hodnotou v týchto závodoch údajne Samsung nevie pracovníkom ponúknuť ešte vyššie platy

Znamená to krach politiky investičných stimulov? 

Podľa Podnikateľskej aliancie slovenska, ktorá v roku 2016 spracovala rozsiahlu analýzu práve v oblasti investičných stimulov, tie “deformujú podnikateľské prostredie a poškodzujú podnikateľov” uvádza sa v jej štúdii”:.

V posledných rokoch ide vysoká štátna pomoc často spoločnostiam so silným postavením na trhu, ktoré sídlia v ekonomicky silných regiónoch, je preto zbytočná. Najlepším stimulom by bolo znížiť byrokraciu, korupciu, zlepšiť vzdelávanie a pracovný trh.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie štátna investičná pomoc pre podnikateľov, takzvané investičné stimuly. Kým v roku 2014 to bolo takmer 100 miliónov eur, vlani už za skoro 180 miliónov a tento rok sa už schválená investičná pomoc blíži k 100 miliónom eur.

Žiaľ, často ide o zbytočne vynaložené peniaze štátu, ktoré smerujú do veľkých priemyselných podnikov so silnou pozíciou na svetovom trhu a investičnú pomoc nepotrebujú. Svoje investície by pravdepodobne zrealizovali tak či tak, peniaze od štátu im iba vylepšia zisk, prípadne z neho nemusia zaplatiť dane.

 Nepotrebujú pomoc

Príkladom môže byť aj nedávno schválená investičná pomoc pre ružomberské papierne Mondi SCP vo forme odpustenia dane z príjmu za 49 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva tým chce podporiť jej zámer investovať v roku 2018 sumu vyše 300 miliónov eur do výroby nového typu papiera.

Mondi SCP je vysoko zisková firma, ktorá si takúto investíciu dokáže zrealizovať z vlastných príjmov, najmä v čase terajšieho silného ekonomického rastu. Navyše podniká v ekonomicky silnom regióne, kde vládne skôr nedostatok pracovných síl, ako nezamestnanosť. Okrem toho firme vláda schválila štátnu pomoc opakovane, naposledy v roku 2012.

Príkladom podobne nezmyselného rozdávania investičných stimulov bola v minulosti aj vysoká štátna pomoc napríklad pre Duslo Šaľa, Samsung, Continental alebo Getrag. Ide o veľké firmy so silným postavením na trhu, pre ktoré je štátna pomoc v desiatkach miliónov eur za peniaze občanov Slovenska zbytočný luxus.

Podobné je to v prípade investičných stimulov pre pochybné podnikateľské projekty, ako napríklad Poltár Crystal & Steel alebo BcLoad, či predvolebný RKN Global a Midia Agro. Chýba transparentné vyhodnocovanie zmysluplnosti investičných stimulov, ich prínosu a využitia. Všetko to vytvára podozrenie, že sú nástrojmi korupcie a klientelizmu, že dochádza k mrhaniu peniazmi daňových poplatníkov a kriveniu trhu.

Viac podpory pre všetkých, nie len pre vybraných

Investičné stimuly by sa na Slovensku mali výrazne zvýšiť, mali by však byť určené všetkým, nie len veľkým zahraničným firmám. Pomoc by sa však mala rozdeliť na viacero firiem a mala by byť otvorená pre všetkých, nie iba pre niekoľko vybraných podnikov.

Takáto investičná pomoc by mala byť nárokovateľná podľa vopred určených podmienok, napríklad by mala byť obmedzená na okresy s nezamestnanosťou vyššou ako dvojnásobok, prípadne jeden a polnásobok priemeru a smerovať do perspektívnych odvetví služieb, vývoja, či špičkového priemyslu. Dodatočná podpora by mala smerovať pre investície, ktoré vytvoria väčší počet pracovných miest v slabých regiónoch.

Ak to tak nie je, pravidlá sú nejasné a pomoc závisí na rozhodnutí vlády, poskytuje to priestor pre klientelizmus a korupciu. Slovenské firmy sa často sťažujú, že nemajú šancu získať stimuly, hoci investujú v podobných objemoch a v ekonomicky slabších regiónoch, ako zahraničné firmy. Dokonca niekedy stimuly konkurenčne zvýhodňujú zahraničné firmy voči slovenským dodávateľom a tí tak stratia odberateľov, musia znižovať výrobu, či prepúšťať.

Ak je investičný stimul vyšší ako 10% investície, takýto krok štátu je iba výnimočne zmysluplný. Stimuly navyše často smerujú do regiónov, kde je skôr nedostatok pracovných síl ako veľa nezamestnaných, čo prináša nezmyselné vynakladanie prostriedkov občanov.

Investičná pomoc by sa mala poskytovať výhradne vo forme daňových a odvodových úľav, prípadne vo forme odpustenia poplatkov, či financovania všeobecne využiteľnej infraštruktúry (cesty, diaľničné privádzače a výjazdy, siete a pod.)

Zvýhodňovanie veľkých spoločností štátnou pomocou a na druhej strane zvyšovanie záťaže pre malých a stredných podnikateľov cez zvyšovanie odvodov, daní a narastajúcou byrokraciou je problém, na ktorý podnikatelia v prieskumoch upozorňujú veľmi často. Pritom malé a stredné podniky tvoria vyše 99 percent slovenských firiem a zamestnávajú až 72 percent ľudí. Ďalšiu časť tvoria živnostníci, ktorí firmám poskytujú nenahraditeľné služby.

Najlepší stimul je kvalitné podnikateľské prostredie

Oveľa zmysluplnejšie, ako platiť vybraným firmám nákup strojov, výstavbu hál alebo platy ich zamestnancov je plošne zlepšovať podnikateľské prostredie. To je najlepší investičný stimul pre všetkých podnikateľov na Slovensku. V posledných rokoch sa však deje skôr opak.

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Najviac by štát investorom pomohol odstránením byrokracie, korupcie, zjednodušením daňových pravidiel a trhu práce. Tiež by mal investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj kvality života na Slovensku, čo by zabránilo odlevu mozgov do zahraničia.

To by na Slovensko pritiahlo oveľa viac zahraničných investícií ako stimuly vládou vybraným firmám. Aj tie, ktoré už v krajine sú a mohli by rozširovať výrobu, totiž často zápasia s nedostatkom pracovných síl, prípadne nevhodnými reguláciami trhu práce, ktoré zdražujú ich podnikanie a znevýhodňujú investície na Slovensku oproti iným krajinám a regiónom. Toto znevýhodnenie potom štát musí nahrádzať drahými  investičnými stimulmi, ktoré si berie z vreciek daňových poplatníkov.

Investičné stimuly opozícia kritizuje už roky.

“Veľkí zamestnávatelia sú na Slovensku vítaní. Vláda im udeľuje investičné stimuly a skladáme sa na to všetci. To by bolo v poriadku, keby z toho mali prospech najmä slovenskí zamestnanci.” – tvrdil už koncom roka poslanec Hnutia SME RODINA – Boris Kollár Milan Krajniak pre ich stranícky magazín.

V uvedenom magazíne aj poodhaľuje novodobé praktiky, ktoré sa udomácnili na Slovensku. Vadí mu, že “na Slovensku štát pomôže nadnárodnému koncernu, ten postaví fabriku, ale zamestnáva v nej ľudí zo štátov, ktoré sú mimo EÚ. V tomto scenári vyhráva vláda, lebo sa má čím pochváliť. Vyhrávajú vládni „kamoši“, ktorí vykupujú pozemky alebo stavajú fabriku. Vyhrávajú aj nadnárodné koncerny, lebo zo Slovenska vyvezú väčšinu zisku von. Ale slovenskí zamestnanci začínajú prehrávať. Nielenže im kvôli dovozu lacnej pracovnej sily zvonku nerastú platy, teraz začínajú prichádzať aj o prácu.”

Slová poslanca Krajniaka z decembra 2017, tak dnes v kontexte problémov Samsungu vyznievajú takmer prorocky. On však dodáva:

“Jednou vecou som si istý. Dnes už nestačí iba kritizovať vládu v parlamente. Musíme sa ísť zastať tých konkrétnych ľudí, o ktorých živobytí sa práve dnes rozhoduje. Tu totiž nejde iba o FM Slovenská, s.r.o., o Samsung alebo o Jaguar. Nadnárodné koncerny na Slovensku veľmi pozorne sledujú, či sa našich zamestnancov zastaneme alebo nie. Ak budú vidieť, že sme sa na našich ľudí nevykašľali, potom nebudú môcť nahrádzať slovenských zamestnancov lacnejšími cudzincami. A budú musieť Slovákom konečne zvýšiť platy” – uzatvára Krajniak v straníckom magazíne.

„Dotácie, ktoré štát poskytuje vybraným podnikateľom, pokladáme za zlatú barlu vykladanú drahými kameňmi,“ hovorí predseda SaS Richard Sulík. Tieto jeho slová odzneli už v roku 2015 pri ich straníckom dokumente AGENDA 2020. 

Podľa jeho slov stimuly sú kompenzáciou za zlé podnikateľské prostredie, za vysoké dane a odvody, nepružný Zákonník práce, za deformované regulačné pravidlá a za zlú vymáhateľnosť práva. „Lenže osoh z nich majú len vybraní podnikatelia, najlepšie takí, ktorí majú blízko k vláde, ako sme to videli v prípade štátnej pomoci pre Duslo Šaľa Andreja Babiša,“ povedal Sulík už pred dvoma rokmi.

Eduard Heger z hnutia OĽaNO si na investičné stimuly posvietil vo svojom blogu na denníku SME pred troma dňami. Reagoval tak na aktuálne schválenie investičných stimulov zo strany vlády. Zdrvujúco kritizoval prerozdelenie, ktoré vôbec nesmeruje tam, kde má. 

Tu je prehľad, ktorý pripravil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), kde môžete vidieť výšku miery nezamestnanosti v okresoch, kam smerovala investičná pomoc:

article_photo

Príklad Samsungu, ktorým sme začínali náš prehľad názorov opozičných strán, a ktorý tvorí základnú informáciu tohoto článku, tak ukazuje, že vládna politika investičných stimulov sa dostáva do slepej uličky, na ktorej konci už len jej krach. 

Pridať komentár

Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?