Kto potrebuje Svetovú zdravotnícku organizáciu? Chudobní ľudia nie

Svetová zdravotnícka organizácia to je plytvanie peniazmi daňovníkov. A jej priority sú úplne neuveriteľne pokrivené.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), súčasť OSN, je veľká a zastaraná organizácia. Je zbytočne drahá a koná priamo proti tomu, čo si sama stanovila za cieľ, totiž proti “verejnému zdraviu”. Je načase zaujať k nej primeraný postoj – a prestať ju financovať.

 

WHO a Ebola: príbeh zlyhanie

V roku 2014 zachvátil rad afrických krajín epidémia eboly. Vložili sme vtedy svoju dôveru do mnohých medzinárodných organizácií, ktoré mali pomôcť západoafrickým krajinám, ako je Libéria, Sierra Leone, Guinea alebo Nigéria, zastaviť šírenie vírusu a dostať lekársku starostlivosť k tým, ktorí by ju inak nemali. Patrila medzi ne i Svetová zdravotnícka organizácia so svojím ambicióznym plánom. Svetová zdravotnícka organizácia,” píše sa priamo v jej dokumentoch, “sa zameriava na prevenciu výskytu nových ohnísk eboly, a to tak, že bude sledovať výskyt ochorenia a bude podporovať ohrozené krajiny pri tvorbe pokročilých plánov pripravenosti”

S tým si však dovoľujú zdvorilo nesúhlasiť odborníci. V správe Reuters z roku 2015 sa píše, že tím expertov, zvolaný Harvardským inštitútom svetového zdravia (Harvard ‘s Global Health Institute – HGHI) a Londýnskou školou hygieny a tropickej medicíny (London School of Hygiene & Tropical Medicine – LSHTM), dospel k záveru, že obrovské množstvo ľudského utrpenia zostalo inštitúciami “z veľkej miery nepovšimnuté”.

Ukázalo sa, že hoci si funkcionári WHO boli rizikami epidémie vedomí už na jar, napriek tomu Svetovej zdravotníckej organizácii trvalo až do augusta, než vyhlásila stav ohrozenia verejného zdravia a začala niečo robiť. Teda až v mesiaci, keď o probléme s epidémiou vedela už aj široká verejnosť.

Svetová zdravotnícka organizácia má však svoje priority. V tom istom roku, kedy vo svojich správach zanedbávala začínajúcu epidémiu, vydávala táto súčasť OSN správu o reklame na tabakové výrobky. Čo je na tom zarážajúce, je to, že sa v nej nezaoberala len marketingom tabaku v západnej Európe a Severnej Amerike, ale práve tiež v krajinách postihnutých ebolou. Citujeme zo správy:

“Tabakové spoločnosti najímajú v Guinei atraktívne mladé ženy ako špecialistky na marketing, v skutočnosti potom ale pracujú ako takzvané” cigarette girls “. Ich zamestnanie spočíva v tom, že ponúkajú cigarety v kluboch, pred obchodmi a na ďalších verejných miestach. “

Takže v Guinei umrie 2500 ľudí na ebolu, ale Svetová zdravotnícka organizácia, namiesto aby sa venovala závažným zdravotníckym problémom, ktoré môžu prerásť vo svetovú epidémiu, zameria radšej pozornosť na cigarety. Vtedajšia generálna riaditeľka WHO Margaret Chanová držala v roku 2014 – práve v čase keď prepukla ebola – v Moskve prejav na šiestej konferencii strán, ktoré sa zúčastňujú rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku. Deklarovala v ňom, že boj proti fajčeniu je najväčšou prioritou WHO.

A tak sa to u WHO má s hlavnými prioritami. Organizácia presunula svoju pozornosť od prenosných chorôb k neprenosných ochoreniam, ktorých príčinou sú tučné jedlá, fajčenie alebo pitie. Široké súvislosti epidémií, ktoré zasahujú celé štáty, ju nechávajú chladnou, radšej si hrá na pestúnku a reguluje, ako sa ľudia správajú v osobnom živote. Je to naozaj to, čo od nej daňoví poplatníci chcú?


Peniaze von oknom

Podľa Washington Post sú ročné cestovné náklady Svetovej zdravotníckej organizácie 200 miliónov dolárov. To znamená 28 500 dolárov na každého jedného zamestnanca. Samozrejme, keď namiesto eboly bojuješ s fajčením, lepšie sa to robí zo sedadla v prvej triede.

Ak sa vám zdá, že v poslednej vete sme zašli už trochu moc ďaleko – pozrite sa na hotel Coral Strand na Seychelských ostrovoch, kde sa ubytovali experti na kontrolu tabaku z Južnej Afriky, Maurícia, Kene, Ugandy a Libéria, keď sa prišli poučiť o Seychelských “komplexných zákonoch na kontrolu tabaku”, ktoré – ako uisťuje tamojšia vláda – “práve začínajú platiť”. Za zhruba tristo dolárov za noc hotel ponúka pekné izby, v cene sú vodné športy mimo areál hotela, bedmintonové ihrisko a bar na pláži pre všetkých zdravotníckych expertov, ktorých by zastihol smäd.

V marci 2017 uviedla agentúra Associated Press, že Svetová zdravotnícka organizácia vydala na cestovných nákladoch pre 7000 zamestnancov viac ako na potieranie malárie, tuberkulózy, na boj proti AIDS a žltačke a na vylepšovanie mentálneho zdravia a boj so závislosťami. Zároveň však WHO požaduje navýšenie rozpočtu (ktorý je mimomochom 4 milarady dolárov!!) , pretože ako sa zdá nestačia jej peniaze na to, aby mohla plniť svoju úlohu toho, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť.


Charita to zvládne lepšie

Porovnajme teraz WHO s organizáciou Lekári bez hraníc, ktorá je takmer kompletne financovaná zo súkromných zdrojov. A ktorá – čo sa široko uznáva – bola v boji proti Ebole podstatne efektívnejšia; podnikla rozsiahlu operáciu, pri ktorej využila rad dobrovoľníkov a výskumníkov. Cestovné náklady Lekárov bez hraníc boli 195 tisíc dolárov – čo je podstatne menej než 560 tisíc dolárov, ktoré vydala priamo na Afriku (ďalších 60 tisíc dolárov išlo do Ameriky, 4800 Oceánia, 60 tisíc na Európu a 364 tisíc na Áziu).

Taký je teda rozdiel vo výkonnosti, ak sa pozrieme na cestovné výdavky.

V štúdii The Costs of Public Income Redistribution and Private Charity (Journal of Libertarian Studies, 21/2, 2007, s. 3-20) dokázal Joseph Rolph Edwards na číslach, že súkromná charita je bezpochyby podstatne výkonnejšia. Tvrdí, že vládne organizácie spotrebujú na svoju prevádzku minimálne dve tretiny získaných peňazí, a ak má teda na pomoc vydať 200 miliónov dolárov, potrebuje zohnať 600 miliónov.

“Keď vezmeme do úvahy, že súkromná charita vydá na pomoc minimálne dve tretiny každého darovaného dolára, potom by na vydanú pomoc vo výške 200 miliónov dolárov potrebovala zohnať len 300 miliónov. To znamená, že dokáže na dobrú vec dať rovnakú sumu ako vláda, ale stačí jej na to len polovica peňazí. Tie získava od dobrovoľných darcov, súkromných agentúr (a od rodín). Dokáže tak ušetriť kompletne všetky náklady, ktoré vláda skrze vynútené dane prenáša na verejnosť. “

Tie priemerné dve tretiny z jedného dolára pritom ešte nezahŕňajú náboženské charity, ktoré často majú nižšie prevádzkové výdavky, pretože pracujú na darovaných pozemkoch.

Vyzerá to, že ten, kto sa zasadzuje, že ľuďom v tiesni sa má pomáhať, by sa mal obracať skôr na charity ako na vládu. Organizácia typu Lekári bez hraníc ukazujú, že motivácia ľudí, ktorí veria vo svoju vec, prináša oveľa väčší úžitok než peniaze utopené v neefektívnu byrokraciu.

V debate o tom, či potrebujeme medzinárodnú organizáciu, by sme nemali brať ohľad na to, aké deklaruje ciele a úmysly, ale na dosiahnuté výsledky. Milton Freidman mal pravdu, keď hovoril: “Jedna z najväčších chýb je súdiť politiku podľa toho, čo chce dosiahnuť, a nie podľa toho, aké má výsledky.”


Z pohľadu na výsledky Svetovej zdravotníckej organizácie vyplýva jediná vec: Je čas sa s ňou rozlúčiť.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies