V modernej informačnej dobe čelíme novému fenoménu  „deformovanej  reality“, ktorá je podsúvaná davom v mene tolerancie a slobody.

Trh s informáciami

V propagande sú používané, v mene slobody médií, všetky dostupné nástroje masmediálnej komunikácie. Moderné technológie  distribúcie informácii, ako je internet a sociálne siete, umožňujú v interaktívnom režime „vtiahnuť“ užívateľa do dialógu a cestou pôsobenia na jeho nevedomé procesy opakovaním postupne formovať jeho názor. Sociálne siete, akým je napríklad Facebook boli konštruované s prihliadnutím na neurobiologickú odozvu človeka s cieľom maximalizovať produkciu dopamínu užívateľa a tým postupne vytvárať závislosť užívateľa na práci so sociálnou sieťou. Pri dlhodobej práci so sociálnou sieťou potom vzniká podobný efekt akým je štandardná závislosť. Pri dostatočnom opakovaní dochádza zároveň cez podnety k stimulovaniu vybrané neurobiologické mozgové štruktúry. Tým dochádza k postupnému remodelovaniu mozgu užívateľa – stáva sa závislým na sociálnej sieti v zmysle opakovanej dávky dopamínu generovaného v interakcii so sociálnou sieťou.

Popri fenoménu v neurobiológii, je možné konštatovať, že štát zatiaľ rezignoval na konštrukciu a reguláciu distribúcie na trhu s informáciami. Túto rolu pomerne úspešne prevzali súkromné spoločnosti ako súčasť vlastných nástrojov v infraštruktúre poskytovaných služieb vo verejnom priestore informácií.

Navyše, vznikajú samostatné iniciatívy, ktoré vystupujú s autoritou „majiteľa pravdy“ a sami seba pasujú do role arbitra, čo je pravdivá a čo je nepravdivá informácia. Čitateľ si nemá ako uvedomiť, že na trhu s informáciami sú prítomné informačné služby, ktoré pri spravodajských hrách využívajú fenomén zavádzajúcej, uveriteľnej ale veľmi ťažko overiteľnej informácie bežným čitateľom. Kým profesionálne info služby disponujú technológiami a postupmi, ako z informácií odfiltrovať informácie s vysokou pravdepodobnosťou ako nepravdivé u bežného čitateľa nie je možné očakávať takýto postup.

Až úsmevne pôsobí, keď univerzitný profesor s vedeckou kandidatúrou vo fyzikálno matematických vedách obhajuje svoje príspevky v médiách cez argument, podľa ktorého dané médium, ktorému poskytol svoj rozhovor, nie je uvedené medzi konšpiračnými médiami v zoznamoch takejto amatérskej cenzorskej skupiny, nech už sa nazve akokoľvek.

Nástroje

Nový fenomén, ktorý je používaný v priestore informácií a propagandy je fenoménom, umožňujúci vnútiť svoje vlastné videnie sveta  druhým. Moderné nástroje umožňujú využiť sily médií v propagande na vytvorenie situácie, kedy jednotlivec disponuje dočasne autoritou voči verejnosti, čo umožňuje presadiť a vniesť vlastný názor na problém verejnosti a s autoritou „majiteľa pravdy“  umlčať kohokoľvek, kto nesúhlasí s jeho názorom.

Pozícia, do ktorej sa protagonista samozvane ustanoví je predstavenie tolerancie, spolupráce a liberalizmu. Jazyk, ktorý sa účinne využíva je jazykom spravodlivosti, diverzity a rovnosti s tým, že sa snažia presvedčiť verejnosť, že sú tí správni, ktorí poskytujú maximálnu mieru tolerancie, progresu spravodlivosti  a že ktokoľvek, kto im oponuje je automaticky zaradený medzi netolerantné , konfliktné osoby, často označené za bigotných patriacich so svojimi názormi do minulosti.  Bližšie skúmanie javov umožňuje tvrdiť, že obľúbeným nástrojom je zmena dobra na zlo a nové zlo vydávané stále za dobro.

Na túto zmenu dobra na zlo sa používajú nástroje od poloprávd, alebo právd vytrhnutých z kontextu až po v danom momente neoveriteľné lživé ale uveriteľné tvrdenia. Celý proces je možné v symbolickom jazyku mýtov (May, 2007) rozdeliť na štyri fázy:

1. Diabol sa skryje do detailu (Thompson, 1998)
2. Lucifer dobro zmení na zlo (Zimbardo, 2007)
3. Démon súhlasu vytvorí dav (Tatarka, 1956)
4. Satan indoktrinuje a polarizuje dav tak, že dav vníma zlo za dobro (Alvarová, 2020)(Le Bon, 2012) (Goldberg, 2009) (Huemer, 2013) (Sighele, 2018)

Pre účely ovplyvňovania spoločnosti sú vytvárané virtuálne ale aj reálne davy, ktoré sú potom indoktrinované riadiacimi osobami davu (Lovaš, 2018). V rámci davu sa potom jednotlivec cíti komfortne aj pri vedomom prekračovaní platných zákonov, kde dochádza k vytváraní škôd na spoločnom majetku. Keď Milgram študoval základný predpoklad vzniku fašistického spôsobu práce, zistil, že rozhodujúcim nástrojom je podriadenie si človeka autorite. Vtedy dochádza k potlačeniu kritického myslenia ako dôsledok toho, že v psychologickej rovine dochádza k pocitu prevzatiu zodpovednosti za konanie nadriadeným a podriadený, vykonávajúci príkazy nepociťuje osobnú zodpovednosť, napriek tomu, že zodpovednosti nie je zbavený (Milgram, 2009).

Zimbardo vo svojich štúdiách šiel ďalej a pri analýze systému dospel k poznaniu, že človek podriadený autorite sa prispôsobuje nastavenému systému v priebehu pár dní (Zimbardo, 2007). Zároveň je systém konštruovaný tak, aby reálna zodpovednosť bola oddelená čo najviac od konečného užívateľa výhod a nebolo možné spojiť akt, porušujúci zákon s užívateľom výhod.  Systém s Luciferovým efektom obsahuje tri základné zložky:

1. Podriadenosť autorite
2. Ekonomické, existenčné a sociologické sily, ktoré nútia prispôsobiť sa nastavenému systému
3. Distribúciu a oddelenie zodpovednosti za akty porušujúce zákon od konečného užívateľa výhod

Neurobiológia a psychológia rozhodovacieho procesu človeka

Rozhodovací proces človeka pozostáva z celého zložitého vyhodnocovania situácie jednak z racionálne vyhodnocovaných faktov a z minulých skúseností, zachytených v  nevedomej pamäti (Damasio, 2004). Ak sú prítomné komplexy, tak nevedomá pamäť môže silne deformovať realitu a v konečnom výsledku rozhodovací proces človeka je zdeformovaný práve prítomnosťou takéhoto komplexu (Jung, 2000). Jung zistil, že najsilnejším komplexom prítomný v psychike človeka je komplex, ktorý pomenoval komplex hrdiny A_R. Pokiaľ sú tieto komplexy prítomné v psychike človeka, je možné ich aktivovať a cez ne riadiť rozhodovanie človeka. Taký jedinec je neustále motivovaný bojovať s nepriateľom aj keď nepriateľa niet (Cervantes Saavedra, 1975).Nástup moderných sociálnych sietí umožňuje cielene vytvárať davy , riadiť ich a následne indoktrinovať informáciami, ktoré polarizujú dav podľa želania ich samozvaných vodcov davu (Le Bon, 2012). Možnosti modernej

Komplexy Anima A_M, Animus A_F a komplex Hrdinu A_R tvoria základné komplexy.

 

propagandy (Alvarová, 2020) posunuli tvorbu a riadenie davu cez nevedomé procesy do polohy , kedy je možné tvrdiť, že vojnové konflikty sa preniesli do informačných rovín, kde rozhodujúci súboj je na úrovni ovplyvňovania rozhodovania človeka cez nevedomé procesy.

Rozhodovací proces človeka. Zdroj: Antonio Damasio (Damasio, 2004)

 

Komplex hrdinu je psychologickým prejavom traumy. Špeciálny typ vývojovej traumy vzniká v procese vývoja dieťaťa a často je navonok prezentovaný v podobe detskej koliky (van der Kolk, 2005). V populácii  v SR je približne 25% detí, ktoré prekonali detskú koliku. Aj preto sú výsledky volieb, kde kandidát sa prezentuje verejnosti  ako hrdina ovplyvnený masívne touto skupinou voličov. Zvlášť viditeľné je to v posledných prezidentských a parlamentných voľbách, kde víťazi zaznamenali v prvom kole prezidentských volieb približne 25% tnú podporu a podobne víťaz  v parlamentných volbách. Stačilo, že sa víťazi prezentovali ako bojovníci so zlom.

Problém indoktrinovaných davov rozoberá v svojej publikácii aj generál Lorenc (Lovaš, 2018). Je až úsmevné, že ako príklad politického boja poukazuje na prvý pohľad tak banálnu záležitosť akým je lykožrút. Ak lykožrút predstavuje súčasť prírody a plní funkciu dobra, umožnenie jeho premnoženia sa jeho funkcia mení na predátora lesa, schopného zničiť zdravý strom a teda predstavuje zlo. Liberálny fašizmus ale bude donekonečna trvať na tom, že lykožrút je dobro a bude ho chrániť aj za cenu teroristických činov, ako to predviedli aktivisti Greenpease a VLK v apríli 2007 v Tichej doline, kedy bránili fyzicky v práci lesníkov pri spracovaní kalamity. Pekný príklad predstavuje zmes poloprávd a informácií vytrhnutých z kontextu ohľadom lykožrúta na stránke My sme les (My sme les, 2018)

Podobne premnožený medveď je pod ochranou pseudoochranárov a jeho nebezpečie je vedome zľahčované do tej miery, že zodpovedné orgány nekonajú s výsledkom, že medvede sa stali biologickou zbraňou a terorizujú obyvateľstvo obcí v kontakte s biotopom medveďa.

V takomto ponímaní lykožrút cez zvýšenie počtu nad kritické množstvo zmenil svoju rolu z lekára a sanitára lesa na jeho predátora, schopného zničiť zdravý strom a postupne celý les.

Podobne premnožený medveď sa stal predátorom, ktorý narušuje biologickú rovnováhu biotopu a zároveň ohrozuje na zdraví a na živote človeka, čo je v rozpore s ústavou.

Tak lykožrút ako aj medveď terorizuje les a spoločnosť. Preto je možné tvrdiť, že lykožrút a medveď predstavujú biologické zbrane, ktoré ničia les a vytvárajú atmosféru strachu v spoločnosti, ktorá je v kontakte s lesom a prírodou ako sú obce a mestá v kontakte s lesom. Sú nástrojom ekologického terorismu v zmysle bezpečnostných modelov Kaplana (Kaplan, 1999).  Keďže používajú všetky nástroje, ktoré popísal Milgram (Milgram, 2009) a vyhovujú aj modelu s Luciferovým efektom (Zimbardo, 2007) a využívajú indoktrináciu davu (Sighele, 2018) (Alvarová, 2020) (Huemer, 2013) je možné tvrdiť, že ekologický terorizmus je len formou liberálneho fašizmu(Goldberg, 2009) (Brown, 2018).

Liberálny fašizmus nie je konšpiráciou alebo mýtom, ale perfektne prepracovanou politickou silou, ktorá je schopná sa manifestovať aj takými prehláseniami, kde dochádza k označeniu občanov za opice a pokiaľ nesúhlasia s názormi protagonistov tak Slovákom bolo ohlásené, že sa vytvárajú zoznamy, podľa ktorých budú občanov na zoznam,och strieľať. Prehlásenie, že je to satira už nemôže nik brať vážne.