Lipšicov neúspešný pokus premeniť fiasko z pojednávania na úspech
„ Vnímam tých prvých šesť dní veľmi dobre, aj keď je to len začiatok procesu, pretože už tie výpovede svedkov, skoro všetkých svedkov, vyvracajú tú obhajobnú legendu o tom, že zmenky vznikli v roku 2000. To znamená, nielen znalecké posudky ale aj výsluchy svedkov, z ktorých nikto z nich nevedel o žiadnych zmenkách. “
Vyjadrenia JUDr. Lipšica sú autentickým prepisom jeho výrokov v relácii Braňo Závodský Naživo
Zo štrnástich svedkov, predvolaných za účelom podania svedeckej výpovede, počas prvých šiestich dní, osem sa nedostavilo. Z piatich navrhnutých svedkov obžaloby, relatívne v prospech obžaloby vypovedali dvaja, avšak aj ich výpovede nie sú pre konanie žiadne terno, pretože sa vyjadrovali iba k tomu, či vedeli o zmenkách. Pravdou je, že z pracovnej pozície a povinností, ktoré šéfom Markízy vyplývali, Rusko nemal dôvod ani povinnosť s nimi o zmenkách hovoriť.
Slušným lapsusom obžaloby bolo aj predvolanie JUDr. Ágha, spoluobvineného vo veci, vyčleneného na samostatné konanie, ktorému nemiestne kládli otázky k dôkazom, ktoré súd nepripustil.
V obžalobe zlyhala aj pani účtovníčka v Markíze, ktorá nezabudla poukázať na bordel v účtovníctve Markízy v čase pôsobenia Silvie Volzovej ako aj na množstvo nezaúčtovaných nezanedbateľných súm.
Kľúčovým svedectvom prvých šiestich dní však bola výpoveď pani Radky Doehring, bývalej finančnej riaditeľky Markízy, ktorá vyvrátila nielen tvrdenia právneho zastúpenia Markízy a obžaloby, že do roku 2007 nemal obchodný podiel Pavla Ruska žiadnu hodnotu, ale najmä svedeckú výpoveď bývalej riaditeľky Rady pre vysielanie a retransmisiu Grujbárovej.
V relácii Lipšic obhajoval klamstvo Grujbárovej, hoci mal vedomosť, že bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou Radky Doehring.
„Šéfka kancelárie rady pre rozhlas a televíziu pani Grujbárová povedala, že práve naopak, ak by tie zmenky boli podpísané a ručila za ne Markíza, tak to by ohrozilo licenciu Markízy, nie to, čo hovoria obžalovaní, že oni Markízu zachraňovali. “
Klamstvá pani Grujbárovej, riaditeľky kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu, vyvráti každý majiteľ rádia, ktorý sa v tom čase uchádzal o licenciu na vysielanie, prípadne jej predĺženie. Najmä majitelia novonadobudnutých podielov zadlžených rádií, pokiaľ chceli obhájiť licenciu, spravidla uhradenie starých záväzkov garantovali splatením z predpokladaných budúcich ziskov a garantovali zmenkami. Z tohto pohľadu sú nepochopiteľné najmä vyjadrenia médií, ktoré dokazovanie čítaním listín súvisiacich s licenčným konaním vyhodnotili v publikovaných textoch ako bezpredmetné prieťahy obhajoby.
V konečnom dôsledku obhajoba jej nepravdivú výpoveď vyvrátila na pojednávaní listinami.
Na pojednávanie sa nedostavili ani kľúčoví svedkovia obžaloby Peter Tóth a Dučák, u ktorých sa v súčasnosti ani nepredpokladá, že by mohli prísť vypovedať.
Fikcia JUDr. Lipšica
„Takže to dokazovanie zatiaľ prebieha veľmi dobre, zosilňuje sa, podľa mojej mienky výrazne, dôkazná situácia v neprospech obžalovaných.“
Právny zástupca TV Markíza Daniel Lipšic vie, že konanie sa ani zďaleka nevyvíja podľa predstáv obžaloby a právneho zastúpenia Markízy. Hoci zdôrazňuje dôkaznú situáciu v neprospech obžalovaných, z výpovedí svedkov obhajoby zatiaľ vyplynulo iba to, že o zmenkách manažéri nevedeli, nakoľko vzhľadom na ich kompetencie v rámci pozície nebol na to dôvod.
Obžaloba neustála ani tvrdenie, že zmenky mali byť zanesené do účtovníctva TV Markíza. S týmto tvrdením mohla Markíza operovať iba do doby, kým sa nevysvetlili pojmy ako aval zmenky, zábezpeka zmenkami, zročnosť zmenky a najmä kto bol vystaviteľ a kto aval, čiže ručiteľ. Najvážnejším momentom prvých šiestich dní pojednávania je vyjadrenie Radky Doering, ktorým definitívne rozbila legendu obžaloby.
Dedukcie, ktorými zdôvodnil, prečo je spokojný s výsledkom prvých šiestich pojednávacích dní údajne excelentný právnik Lipšic skĺzol do právneho bezvedomia.
„ Z časti sa to dá aj vydedukovať zo stanovísk obhajoby, ktoré na jednej strane tvrdia, že rôzne nové dôkazy nijakým spôsobom nie sú relevantné, na strane druhej spochybňujú ich zákonnosť a použiteľnosť v trestnom konaní.“
Pán Lipšic nepochybne pozná základy trestného práva, čiže vie kto, kedy a akým spôsobom môže navrhovať predkladať v konaní vykonanie dôkazov. Právny zástupca poškodeného môže v zmysle zákona navrhovať a predkladať dôkazy do ukončenia vyšetrovania. Prokurátor môže navrhovať a schvaľovať dôkazy do podania obžaloby na súd. Jedine obhajoba môže v konaní pred súdom navrhovať takzvané „nové dôkazy“, ktoré neboli predmetom predprípravného a prípravného konania, či neboli predmetom obžaloby.
Zákonnosť a použiteľnosť dôkazov pred súdom je vážna vec, s nezanedbateľných významom pre celé konanie. Povinnosťou obhajoby pred súdom nie je niekoho vysekať spod obžaloby, ale zabezpečiť mu zákonný a spravodlivý proces, v súlade s trestnoprávnou legislatívou. Pribratie dôkazov, ktoré neboli predmetom obžaloby je porušením obžalovacej zásady.
„Tak, ak by teda vo vzťahu k ich klientom neboli tieto dôkazy inkriminujúce, tak by nemalo nejaký veľký dôvod spochybňovať, podľa mojej mienky, na základe neopodstatnených právnych argumentov ich použiteľnosť v prebiehajúcom trestnom konaní. “
Porušenie obžalovacej zásady senátom súdu zakladá trestný čin marenia spravodlivosti. Ako náhle, by súd pripustil, čo i len jeden dôkaz, ktorý nebol predmetom predprípravného konania a následne obžaloby, obhajoba by podala námietku zaujatosti voči senátu ŠTS a trestné oznámenie na členov senátu.
V ďalšej časti relácie Lipšic v súvislosti s otázkami položenými Braňom Závodským, v relácii Na rovinu, súvisiacimi so svedkami obžaloby pokúsil sa spochybniť existenciu zmeniek, odvolávkou na civilné konanie:
„Musím povedať, že ani v civilných konaniach ohľadne zmeniek obžalovaní Rusko a Kočner nikdy nehovorili o tom, že sú nejakí ďalší svedkovia, ktorí mali mať vedomosť o zmenkách. S týmto, s touto akoby legendou podľa mojej mienky, prišli až v trestnom konaní. Jednou zo svedkýň má byť aj bývalá manželka Pavla Ruska, pričom v civilnom konaní obžalovaný Rusko vôbec netvrdil, že má vedomosť ona o existencii zmeniek.“
Lipšic odmieta všetko, čo spochybní obžalobu, preto rád zabúda na fakt, že v civilnom konaní, v zmenkovom spore sudca skúma zákonné znaky vyplnenia a vydania zmenky. Vedomosť tretích osôb o vystavených zmenkách v civilnom spore súd nezaujímajú. Keďže Rusko nemal dôvod v civilnom konaní riešiť kto vedel, či nevedel o zmenkách, pretože v civilnom konaní, sudca skúma výhradne pravosť podpisu Pavla Ruska.
Pri následnom vyjadrení Daniela Lipšica by mal každý občan minimálne spozornieť.
„A tuna nechcem predbiehať, ale chcem povedať jednu vec: na Slovensku sa v trestnom konaní niekedy stáva pomerne takým štandardom, že svedkovia nie vždy hovoria pravdu ale aj klamú.
Lipšicove boje alebo ničenie politických oponentov zásadou trikrát a dosť
A chcem povedať, že pokiaľ ten proces bude smerovať, je tam to pokiaľ samozrejme, k právoplatnému odsúdeniu, tak chcem povedať, že sa domnievam, že v takom prípade by orgány činné v trestnom konaní veľmi intenzívne mali riešiť možné krivé výpovede kohokoľvek.“
Zastrašovanie svedkov obhajcom obžaloby, je možné klasifikovať nielen ako do neba volajúcu drzosť, ale najmä zastrašovanie, ktoré v trestnoprávnej legislatíve má pomenovanie nebezpečné vyhrážanie, čo pán právny zástupca nepochybne vie. Zo skomolenej vety, aj bez rozšifrovania je zrejmé, že sa pokúsil kulantným spôsobom oznámiť, že ak nebudú vypovedať v duchu predstáv obžaloby, mali by orgány činné v trestnom konaní pristúpiť k ich trestnému stíhaniu pre krivú výpoveď.
„Lebo nemôže byť národný šport, že proste niekomu pomôžem, budem vypovedať krivo, budem klamať a nič sa mi v princípe nestane.“
Lipšic by mal použiť rovnaký meter nielen na svedkov, ale aj na spôsob predkladania dôkazov do konania. Tvrdiť, že každý výrok obžalovaného alebo svedka, ktorý vyvracia obžalobu je negáciou účelu hlavného pojednávania a predkladania dôkazov, je zvrátené. Každý svedok je poučený o následkoch krivej výpovede. Ani jednému svedkovi nie je možné pod hrozbou trestného stíhania uložiť, aby vypovedal podľa predstavy prokurátora alebo dokonca Lipšica.
Daniel Lipšic vie, že pravdivosť výpovedí svedkov spoľahlivo vyvrátila obhajoba kladenými otázkami.
pokračovanie:
Spor storočia … Lipšicove ovplyvňovanie verejnej mienky fabuláciami ako z veľkej knihy