Zhodou okolností pred úradom vlády protestujú stovky hokejistov za to, že vláda likviduje šport na Slovensku.

Zhodou okolností sú už týždne v uliciach odborári, pretože vláda likviduje tripartitu a oberá tých najslabších o miliardu eur na minimálnej mzde.

A zhodou okolností premiér Matovič nedokáže vysvetliť svoje státisícové zmenky, ktoré jeho manželka podozrivo dojednávala so spoločnosťou Arca práve v čase, keď zneužil núdzový stav naposledy.

Vláda sa bojí vlastných občanov.

Vyhráža sa im, straší ich, oberá ich o ústavné práva. Strach je zlý radca. A toto je ďalšie vládne zlyhanie. Predseda vlády Igor Matovič zjavne nie je duševne spôsobilý na to, aby ďalej vykonával svoj úrad, no vďaka núdzovému stavu sa v ňom chce zabarikádovať a trestať každého, kto ho má plné zuby. Svoj národ má za bláznov a chce nás teraz vytrestať.

Takto začínali diktatúry aj v minulosti. Zámienka. Núdzový stav. Predlžovanie núdzového stavu. A nejaký blázon na čele štátu, ktorý nenávidí svojich občanov a ide sa im mstiť za kritiku. V tomto bode sa dnes nachádzame. Pri normálnom premiérovi a normálnej vláde by sme mohli uvažovať nad tým, či treba alebo netreba špeciálne opatrenia. Ale v prípade Igora Matoviča ide o ohrozenie národnej bezpečnosti a demokratických práv Slovákov.

Držím palce protestujúcim hokejistom. Držím palce protestujúcim odborárom. Držím palce všetkým ľuďom, ktorí odkazujú tejto vláde, že od rána do večera fatálne zlyháva. Verte, že Matovičovi sa z toho trasú kolená. On je klaun a potrebuje potlesk. Nevie zniesť to bučanie, nevie zniesť ten odpor. A preto prichádza s núdzovým stavom. Chce zakázať piskot vo svojom šapitó. Starý vyčerpaný a zlostný klaun.

Pýtate sa ma, priatelia, prečo nejdeme osobne podporiť protesty. Verte, že nie je nič ľahšie, ako nechať odborárov zorganizovať pochod, potom pribehnúť, urobiť si revolučnú fotečku a vyvesiť si ju na sieť. Ale toto nie je správne. Odborári nás požiadali, aby sme ich protesty nepolitizovali svojou osobnou účasťou – nech to Matovič nemôže zneužiť a osočovať ich, že sú to politické mítingy. Rozumiem im. Taká je dnes doba.

Stačilo, že sa na jednom z pochodov objavili zelené vlajky jednej opozičnej strany a už jeden eštebák z koalície spájal odbory s touto opozičnou stranou. Nie je to voči odborom fér. Solidaritu im vieme vyjadriť aj inak.

Rešpektujeme ich želanie a nebudeme do ich protestov zapájať našu stranu. Sme ľavičiari a z plného srdca ich podporujeme – aj bez fotiek z ich protestov. Bojujú za všetkých zamestnancov, naľavo, napravo, konzervatívcov aj liberálov – a my im držíme palce. To platí aj pre hokejistov a pre všetkých, ktorí našli odvahu a idú proti krutovláde Igora Matoviča. My si našu robotu budeme robiť v parlamente, v médiách, na našich mítingoch, na našich podujatiach. Spoločne, každý na svojom fronte, zaberieme. My hnusobu porazíme. A nie, nemyslím teraz covid…

Táto vláda sa môže stokrát prikrývať núdzovým stavom, aby zabránila ľuďom slobodne protestovať a vyjadriť svoj názor – nepomôže im to. Už prekročili Rubikon. Matovič skončil. Pohŕda ním celé Slovensko. Je len otázkou času, kedy to pochopí a odíde na smetisko dejín.