Propaganda je historickým nástrojom mocných na ovplyvňovanie a krotenie ľudu. Heslami, frázami, ale aj existenčným strachom v minulosti využívali prekrucovanie pravdy známi velikáni ako Caligula, Hitler, Stalin a ďalší. Špecifickým nástrojom propagandy v každom režime sú média, ktoré sú ovládané politickými silami alebo jednoducho len záujmom kapitálu.

Musíme ale rozdeľovať medzi plytkým bulvárom  a sofistikovaným mainstreamom, ktorý má celkom jasné vnútorné ciele a prepracované rutiny ako pravdu prekrútiť, klamať, prípadne dávať veciam iný význam ako majú v skutočnosti . Menšie, nezávislé média majú preto významnú úlohu v plnení úloh slobody slova v demokracii. Sú vo večnom konflikte s bulvárom aj s mainstreamom, pretože sa pokúšajú získať sledovanosť objektívnymi informáciami.

Mainstream získava sledovanosť diametrálne rozdielnym spôsobom  

Zverejňovaním senzačných správ celebrít, počasia, športových výsledkov, bulvárnych článkov si zabezpečuje 80% svojej sledovanosti. Zvyšok priestoru poskytuje politickým  alebo finančným záujmom svojich mecenášov. Zjednodušene povedané najskôr verejnosti servíruje banálne hlúposti a následne systematicky vyťahuje transparent s objednanými heslami. Neotrasiteľnosť mainstreamu a  propagandistických metód, vďaka prístupnosti internetu a postupným zvyšovaním názorového rozhľadu ľudí, dostáva  sa do vážneho konfliktu s informáciami, ktoré pochádzajú z nezávislých a slobodných  kruhov. Vidíme, že jedna zverejnená SMS- ka alebo status je schopný meniť históriu a na zverejnenie každému postačí prístup na internet.

Ciele a priority mainstreamu na ohlupovanie a kontrolu občanov

Samozrejme, že finančná prosperita je dôležitým ukazovateľom dovtedy, kým oligarchovia, politici a špecifické záujmové kruhy si neuvedomujú, že sa státisícmi a miliónmi eur oplatí dotovať redakcie, ktoré dokážu spolupracovať  a so správne vybranými ľuďmi produkovať nepredstaviteľné lži vo forme politických predpovedí, útokov na verejné inštitúcie bez akýchkoľvek právnych znalostí, prípadne riešiť pokusy o absolútnu premenu spoločenských priorít.

Na Slovensku sa udiali v minulom roku mimoriadne vážne tragédie s desiatkami mŕtvych, prebehli procesy s vrahmi, ktorým bola preukázaná vina za desiatky obetí, sledovali sme politické škandály a úplatkárske aféry, ktoré nemali obdoby a logicky, očakávame, že parlamentné voľby budú v roku 2020 najdôležitejšou spoločenskou udalosťou.

Logika káže – propaganda mení

Osobné záujmy oligarchov, majiteľov médií a určitých politických kruhov zašli začiatkom roku 2018 tak ďaleko, že začali intenzívne hľadať zámienku, ktorou odštartujú  ľudové protesty na povalenie vlády a vyhlásenie parlamentných volieb. Z uniknutých spravodajských kanálov sa dozvedáme, že boli vytypovaní traja novinári ( Hečko, Valček, Kuciak), ktorých smrť by v prípade ich obetovania bolo možné propagandisticky rozpracovať do týchto politických cieľov. (Otvorene vyhlásené vo filme Zuzany Piussi – Ukradnutý štát) . Kuciaka, ktorého ako mladého, poctivého a dôverčivého novinára skupina kolegov natiahla nepripraveného na Mariána Kočnera si osud vybral. Hoci kolega Vagovič mu vysvetlil, že po zverejnení jeho článkov v súvislosti s prepojením talianskej mafie na úrad vlády, by mohlo dôjsť  k pádu vlády a k predčasným voľbám, Ján Kuciak si neuvedomil dôsledky, ktoré zo vzniknutej situácie budú plynúť pre neho a jeho priateľku Martinu.

Príčinou tragédie Jána Kuciaka, ktorá vznikla v redakcii Aktuality.sk. bolo nekolegiálne zneužitie jeho intelektuálneho potenciálu a vysotenie bezbranného chalana do pazúrov vraždiacich beštií. V tej dobe  zápasila TV Markíza práve so zmenkami, ktoré Pavol Rusko podpísal ešte v roku 2000 a avaloval ich ako štatutár Markízy. Začiatkom februára 2018, sudkyňa  OS Bratislava, rozhodla spor v prospech Kočnera, čím v prípade potvrdenia rozhodnutia prvostupňového súdu krajským súdom, by Markíza skôr, či neskôr musela Kočnerovi vyplatiť 69 miliónov eur.

Superhrdina Lipšic na scéne 

Zastúpenie Markízy v spore s Kočnerom znamená pre Kočnera tragickú zápletku, pretože  v  koordinovanej spolupráci Lipšica a redaktorov Denníka N, SME a Aktuality.sk sa spúšťa okrem Ndrangety ešte senzačnejšia atrakcia pre verejnosť. Teória o Kočnerovi ako objednávateľovi vraždy, ktorého v pozícii korunného svedka bude príslušník SIS – Peter Tóth, nasadený na Mariána Kočnera v roku 2016, postupnou výpoveďou bez dôkazov, na základe svojich predstáv a klamstiev prezentovaných ako fakty, usvedčovať Mariána Kočnera.

V  spravodajskej hre má Daniel Lipšic nezastupiteľnú úlohu. Stáva sa splnomocnencom poškodených pozostalých po vražde a dostáva sa k vyšetrovacím spisom. Čo by v spise chýba do scenára, Tóth postupne doplňuje. Média, postupujúce synchronizovane s Lipšicom  sa tlačia na výslnie ako dobre informované redakcie  a podávajú neuveriteľný propagandistický výkon. Vytvoria najdôležitejšiu vec pre účinnú propagandu, vzbudzovanie dojmu pravdy a autenticity.

Nemôžem sa vyjadriť, ale…

Najznámejšia floskula Daniela Lipšica odznieva nielen pri každom jeho vyjadrení po ukončení pojednávaní vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale najmä v prípade zmeniek Markízy. Náhodou uniknuté informácie, že Markíza vynakladá státisíce až milióny  eur nielen na služby právneho zastúpenia, ale najmä na mediálnu propagáciu sporu vysvetľujú, prečo aj internetové redakcie okrem televíznych novín Markízy dávajú tak objemný priestor hlavne Lipšicovi.

Daniel Lipšic, ktorý je právnym zástupcom Markízy a rodiny zavraždeného Jána Kuciaka zneužíva svoje postavenie v sporoch, vynáša listiny zo spisov, zneužíva výhodu pripravenú v spolupráci s médiami a pokúša sa zastrašovať nielen bežných účastníkov konania, ale aj cez diskreditačné kampane a disciplinárne konania šikanovať kolegov z advokátskej komory zastupujúcich Mariána Kočnera. Paradoxne, Lipšic dehonestuje kolegov, ktorých koncipientska prax a absolvovanie advokátskej skúšky nebolo  nikdy spochybnené.

Vyhlasuje, že Ruskove zmenky boli antedatované, pritom osoby, ktoré robili posudky  takýto záver neuviedli.  Tvrdí, že je nepochybne preukázaná objednávka vraždy Kočnerom, hoci vie, že v spise nie je jediný relevantný dôkaz, ktorý by mohol súd akceptovať.

Lišpic nie je opusteným hrdinom. Objednávka na kriminalizovanie Kočnera cez trestné konania vedené pred Špecializovaným trestným súdom je finančne a politicky veľmi silná. Kočnerovi, ktorý na svojich tlačovkách v rokoch 2016 – 2017 tlačovej poukázal na trestnú činnosť Daniela Lipšica v súčinnosti s médiami, je potrebné pripísať zodpovednosť za stav korupcie na Slovensku a odpútať pozornosť od volieb a vážnych celospoločenských problémov.

Redaktori bažiaci po sláve dostávajú od Lipšica v priamom prenose vyselektované celé časti trestných a súdnych spisov,  bez škrupúl a nekontrolovateľne z nich vyberajú fragmenty, ktoré  prekrútia, dajú im iný význam a následne potom uverejňujú ako autentické informácie.

Profesionálna propaganda, ktorej sa upísali mnohé média a ich redaktori

Bežný občan nemá čas a ani prostriedky na kontrolu pravdivosti mediálnych výstupov a konfrontáciu. Môže sa spoľahnúť iba na vyváženosť informácii od nezávislých médií, fungujúcich bez  politickej a finančnej podpory.  Úzka skupina novinárov z rôznych redakcií napojená na Lipšica, neberie do úvahy profesionalitu a vnímavosť ich vlastných kolegov. Nie všetci súhlasia s tým, čo robia,  akým spôsobom a za čo to robia. Zvrátenosť kolegov vnímajú  a bez vresku komunikujú vo veľmi širokej rovine pomocou sociálnych sietí nielen na svojich profiloch, ale aj pod rôznymi aliasmi. Je to prirodzená obrana každého veľkého organizmu, v prípade napadnutia imunitného systému infekčnými bunkami.

Záver …

Jedného dňa slušným novinárom pretečie pomyselný pohár trpezlivosti a zverejnia  všetky prepojenia podobným spôsobom ako boli  uvážlivo vybrané, odkomunikované  a zmedializované časti Threemy. Tentokrát informácie budú bolieť niekoho iného.

Najvážnejším poučením súvisiacim s propagandou ako nástrojom ovládania verejnej mienky je to, že vždy sa zrútila spolu s tými, ktorí ju hlásali a držali pri živote. Spoločnosť sa očistila od uzurpátorov pravdy a hlásateľov konšpirácii, lží a manipulačných doktrín.

Názory na sociálnych sieťach, komunikácia ľudí, ich komentáre a názory ukazujú, že propaganda každým dňom stráca na sile, pretože zašla do obludných rozmerov prekrúcania faktov, ktoré odporujú zdravému úsudku a logike.