Milióny cvrčkov pre Európu. Česi otvoria najväčšiu hmyziu farmu na svete

Hmyz sa tento rok stane povoleným jedlom v celej EÚ. Zatiaľ si štáty ošetrovali túto problematiku odlišne – niekde to šlo, ale napríklad v Česku nie. Jedinou výnimkou u nás boli degustácie jedál s hmyzom. A podnikatelia už cítia novú príležitosť. “V Thajsku otvoríme najväčšiu farmu cvrčkov na svete,” hovoria priekopníci jedlá s hmyzom Radek Hušek a Daniel Vach.

Od januára sú cvrčky a ďalší adepti z ríše hmyzu v Európskej únii zaradení medzi takzvané tradičné potraviny tretích krajín. A teraz stačí už len zjednodušené schvaľovacie koliesko, podľa odhadu Radka Huška pár mesiacov, na jednotlivé druhy hmyzu. Cvrčky a potemníci už sú podľa českej veterinárnej správy v procese, informuje idnes.cz

Radek Hušek a Daniel Vach sú pripravení. Spolu pred rokmi prišli s nápadom predávať proteínové a energetické tyčinky Sens z cvrčkovej múky a svoj biznis už slušne rozbehli. Zhruba za mesiac by mala začať výrobu ich cvrčky farma v Thajsku a voziť do Európy 3,5 tony mletých cvrčkov mesačne.

“Konkurencia je zatiaľ malá, takže pôjde o najväčšiu farmu cvrčkov na svete, “rozpráva Hušek s tým, že za rok sa v nej otočí na osemsto miliónov cvrčkov. S novou legislatívnou úpravou očakáva, že stúpne záujem o hmyz ako jedlo, do vlaku naskočí viac firiem a vďaka tomu vzrastie dopyt tiež po ich cvrčkovej múke. Ak sa tak stane, sú podnikatelia pripravení múku využívať nielen sami na výrobu tyčiniek, ale predávať ju ďalším spracovateľom.



“Cieľom je, aby bola cvrčková múka lacnejšia ako kuracie mäso. Nižšia cena navyše priláka ďalšie firmy, “mieni Hušek. Zatiaľ sa cena cvrčkovej múky pohybuje od tisíc do dvoch tisíc korún za kilo, čo je dôvodom, prečo ich tyčinky začínajú s cenou na necelých päťdesiatich korunách.

Cvrčkové farmy doteraz v Thajsku fungovali na kolene. Sú tam pre nich lepšie klimatické podmienky ako v tuzemsku, avšak v chove je čo zdokonaľovať. “V kotercoch sú cvrčky, ľudia chodia, kŕmia ich, všetko sa robí ručne. To všetko sa dá vylepšiť, automatizovať, “opisuje Hušek, o čo teraz podnikatelia usilujú.

Hušek a Vach sa začali myšlienkou na rozjazd podnikania s chrobákmi zaoberať v polovici roka 2015. Na hmyzu našli veľa pozitív – je výživný, ekologický, chov napríklad práve cvrčkov spotrebuje rádovo menej vody, úrodnej pôdy či vytvorí menej skleníkových plynov než chov kráv. Navyše cvrček necíti bolesť, takže je podľa Huškových skúseností prijateľný aj pre niektorých vegetariánov a vegánov.

 

                                    

„V roku 2013 vydala organizácia pri OSN pre výživu a poľnohospodárstvo správu, že súčasné poľnohospodárstvo je neudržateľné. Podľa nej v roku 2050 bude na svete žiť deväť miliárd ľudí, ktorí sa pri aktuálnom nastavení poľnohospodárstva nebudú schopní uživiť,“ hovorí Vach.

“Keď sme premýšľali, aký hmyz zvoliť, tak druhou alternatívou bol múčny červ. Na toho ale na prednáškach, kde sa pýtam, čo sú možní zákazníci ochotní akceptovať, reaguje len pár ľudí. Cvrček vychádza najlepšie. Je to taká rozprávková postava, ľudia sa ho neboja, “vysvetľuje Hušek.

“Výživné sú aj šváby, ale tie by nikto nejedol,” dodáva. S ich cieľom naučiť jesť a nedesiť súvisí terminológia, ktorú vytvorili. Najemno rozomletým cvrčkom, ktorí sa používajú v ich tyčinkách, hovoria cvrčková múka, aj keď ide vlastne o obdobu sušeného hovädzieho.

Začiatky však boli zložitejšie než len vybrať správny druh hmyzu. So svojím nápadom pred necelými tromi rokmi Hušek a Vach u ministerstva poľnohospodárstva narazili. Podnikatelia to však nevzdali a firmu založili vo Veľkej Británii, kde získali povolenie na dovoz a spracovanie cvrčkov. Predávať tyčinky vďaka tomu mohli v celej Únii. Dnes, kedy sa čaká na definitívne áno z EÚ, sú vo výhode. Na rozdiel od ostatných už môžu svoj biznis rozvíjať.

                                                

Hušek a Vach zároveň čoskoro našli spojenca v kuchárovi Petrovi Ocknechtovi, ktorý varí z hmyzu, a v docentke Márii Bořkovcovej z Mendelovej univerzity v Brne, ktorá sa ako jedna z prvých v Európe začala venovať portálu kuchárka.madness.sk (využívanie hmyzu ako potraviny). Prvých 315 tisíc českých korún na rozjazd získali prostredníctvom projektu umiestneného na crowdfundingovom serveri Kickstarter, ďalšie peniaze poskytol fond Karla Janečka UP21. Janeček sám sa potom podľa Huška stal veľkým fanúšikom ich tyčiniek Sens.


Sens Foods teraz predáva cez desať tisíc tyčiniek mesačne a podľa Huška číslo každý mesiac rastie. Tržby počítajú v miliónoch korún. Tyčinkami pritom skončiť nechcú. Radi by sme prišli na začiatku budúceho roka s ďalším produktom, malo by to byť niečo bežnejšie na desiatu,” uzatvára Hušek.

Pridať komentár

Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?