Do mezirezortného pripomienkového konania vstúpil návrh riadneho predbežného stanoviska k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014.
Slovenské ambície vo vzťahu k návrhu sú minimálne a ministerstvo dopravy pod vedení nominanta strany MOST Arpáda Érseka nemá takmer žiadne ambície vo vzťahu k programom tohoto nového infraštrukturálneho finančného nástroja.
Európska komisia (EK) 2. mája 2018 predložila návrh viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027, v rámci ktorého na Nástroj na prepájanie Európy (CEF) bola vyčlenená celková suma 42,265 miliardy eur.
CEF je určený na podporu investícií do transeurópskych sietí (TEN) – dopravnej, energetickej a digitálnej. Zameriava sa na projekty s najvyššou európskou pridanou hodnotou a katalyzuje investície do projektov s cezhraničným dosahom a celoeurópskych interoperabilných systémov a služieb, v prípade ktorých je nevyhnutné, aby finančná podpora pokračovala aj po roku 2020. Cieľom tohto návrhu je vytvoriť preň právny základ.
V prípade dopravy je zámerom CEF prispieť k dokončeniu oboch úrovní transeurópskej dopravnej siete (TEN-T): základnej siete do roku 2030 a súhrnnej siete do roku 2050. Podporuje implementáciu európskych systémov riadenia dopravy pre všetky druhy dopravy, najmä pre leteckú a železničnú dopravu, a tiež pomáha pri prechode na inteligentnú a udržateľnú mobilitu. Prostredníctvom CEF sa tiež budú realizovať civilno-vojenské projekty dvojakého využitia dopravnej infraštruktúry.
V prípade energetiky sa dôraz kladie na dokončenie transeurópskych energetických sietí (TEN-E) prostredníctvom: rozvoja projektov spoločného záujmu, ktoré sa týkajú ďalšej integrácie vnútorného trhu s energiou a interoperability sietí cez hranice a vo všetkých sektoroch; udržateľného rozvoja umožnením dekarbonizácie, najmä integráciou obnoviteľných zdrojov energie; bezpečnosti dodávok energie.
V digitálnej oblasti sa cez CEF maximalizujú prínosy, ktoré všetkým občanom, podnikom a verejným správam prináša digitálny jednotný trh. Nástroj navyše prispieva k tomu, aby všetky hlavné subjekty sociálno-ekonomickej interakcie, ako sú školy, nemocnice, dopravné uzly, hlavní poskytovatelia verejných služieb a vysoko digitalizované podniky, mali do roka 2025 prístup k progresívnemu gigabitovému pripojeniu. Zároveň prispieva k celkovej pripojiteľnosti európskych území vrátane najvzdialenejších regiónov k internetu.
Podľa stanoviska, ktoré vypracovalo ministerstvo dopravy, SR v rámci jednotlivých koridorov na základnej sieti TEN-T bude žiadať:
1. Baltsko – Jadranský koridor
– doplnenie diaľnice D3 na úseku Katovice – Žilina
2. koridor Orient/východné Stredomorie
– doplnenie železnice na úsekoch:
Bratislava – Hegyeshalom
Břeclav – Bratislava
– doplnenie cesty na úseku Mosonmagyaróvár – hranica so SR
3. Rýnsko – Dunajský koridor
– doplnenie železnice na úsekoch:
Viedeň – Bratislava/Viedeň – Budapešť/Bratislava – Budapešť
Čadca – Mosty u Jablunkova
Púchov – Horní Lideč
Žilina – Košice – hranica SR-UA
– doplnenie vnútrozemských vodných ciest:
prístav Komárno
prístav Bratislava
rieka Dunaj (SR časť)
rieka Váh
SR v rámci jednotlivých koridorov na súhrnnej sieti TEN-T bude žiadať doplnenie cestných úsekov:
Banská Bystrica – Ružomberok
Bratislava obchvat
Ako je z návrhu zrejmé slovenské ministerstvo rezignovalo na ostatné úseky rýchlostných ciest. Jeho ambície sú nedostatočné a hraničiace s poškodzovaním záujmov Slovenska najmä vo vzťahu k východnému Slovensku. Vynechanie rýchlostných ciest Trenčín – Žiar nad Hronom a Prešov – Svidník až k poľským hraniciam ukazuje, že strana MOST – HÍD nemá záujem na dobudovaní celej cestnej rýchlostnej siete, ale iba rieši svoje partikulárne záujmy.
V projektoch budovania 5G sietí zas pre zmenu chýba špecifikácia slovenských priorít a formulácie pripomienok sú vágne.
Predbežné stanovisko, ktoré predložilo ministerstvo dopravy k návrhu, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy je málo ambiciózne a bez jasných priorít, ktorí by umožnili dobudovať sieť rýchlostných komunikácii na Slovensku. Aj tento prístup ukazuje, že minister Árpad Érsek by mal odstúpiť.
