Aj keď Eduarda Chmelára som nikdy „nemusel“ a vždy som si o ňom myslel svoje (nie veľmi lichotivé myšlienky), musím uznať, že nepredĺženie zmluvy Ľubošovi Blahovi, Eduardovi Chmelárovi, dvom vysokoškolským pedagógom smrdí viac politickými dôvodmi, ako „nadbytočným“ pracovným miestom.
Zvlášť u Eda Chmelára je to dosť nechutný paradox, keď že nie je len kritikom vlády Igora Matoviča, ale bol predtým aj kritikom vlády Pellegriniho, či Fica. Môžeme si o Kaliňakovi a Sakovej myslieť všeličo, jedno je zrejmé, nikdy by sa neznížili k tomu, aby svojich politických odporcov vyhadzovali z Vysokej školy patriacej priamo pod Ministerstvo vnútra.
Obzvlášť chrapúnsky a vyložene sprostý je status ministra obrany Naďa, v ktorom píše:
„Tak som sa práve dozvedel, že Chmelár a Blaha skončili na Akadémii policajného zboru, lebo im rektorka nepredĺžila zmluvu. Čo k tomu dodať, je to obrovská strata pre ľudstvo.“
Zdroj FAN PAGE ministra obrany
Čo dodať k statusu ministra obrany?
Keď sa minister Jaroslav Naď dostane na stránky oxfordských Dejín moderného politického myslenia, kde sú Eduard Chmelár s Ľubošom Blahom zapísaní popri takých velikánoch, ako sú Ľudovít Štúr, Tomáš Garrigue Masaryk, či slovinský filozof Slavoj Žižek , potom môže niečo písať o“obrovskej škode pre ľudstvo“
Dovtedy je to úbohé, detinské a nehodné funkcie ministra, na ktorú pán Jaroslav Naď zrejme ešte nedorástol…