Prečo by mala? Jednoducho lebo:

Politickým nátlakom zasahuje a ovplyvňuje činnosť Súdnej rady. Keďže jej súčasné obsadenie nevyhovuje, účelovo zmenila zákon o Súdnej rade.

Pripravila na sudcov nástroj verejného nátlaku vo forme previerky majetkových pomerov a najmä previerky sudcovskej spôsobilosti.

Pripravila vznik Najvyššieho správneho súdu, ktorý má plniť úlohu disciplinárneho súdu voči sudcom, prokurátorom, notárom, advokátom, exekútorom – teda “kladivo na čarodejnice” pre všetky právnické profesie … aby sa náhodou nechceli búriť ministerkinej vízii spravodlivosti…

Pripravila reformu súdnych obvodov, ktorou zlikviduje mnohé okresné súdy a skomplikuje prístup občanov k spravodlivosti. Odôvodňuje to “pretrhnutím korupčných väzieb medzi sudcami”, čím verejne URÁŽA sudcov, že sú všetci úplatní…

Priamo aj nepriamo sa vyhráža niektorým občiansky a politicky angažovaným advokátom (vrátane mňa), ktorí nesúhlasia s jej likvidáciou právneho štátu, že prídu o licenciu a svoje živobytie…

Pod jej vedením sudcovia a prokurátori sú pod nepredstaviteľným mediálnym a politickým nátlakom.

Pod jej vedením sú väzobne stíhaní ľudia, ktorých posielajú do väzby z nezákonných dôvodov, a kde sa zároveň absolútne nerešpektuje princíp prezumpcie neviny.

Do vlády SR a Národnej rady SR predkladá návrhy zákonov v takzvanom skrátenom legislatívnom konaní bez dostatočnej opory v zákone, čím porušuje a ignoruje všeobecne platný demokratický princíp celospoločenskej odbornej diskusie o navrhovaných právnych predpisoch.

Spolupodieľa sa na uzneseniach vlády SR týkajúcich sa ochorenia covid19, najmä na nezákonných opatreniach Úradu verejného zdravotníctva, ako aj na právne nekvalifikovaných a právne spochybniteľných  uzneseniach vlády o vyhlásení núdzového stavu, zákazu pohybu a pobytu a ďalších protiprávnych obmedzeniach základných ľudských práv občanov Slovenskej republiky.

Je zodpovedná za fungovanie Zboru justičnej a väzenskej stráže SR, ktorý absolútne nezvládol ochranu nezákonne väzobne stíhaného vysokého policajného dôstojníka, čoho následkom bolo najprv pravdepodobne ťažké ublíženie na zdraví a neskôr smrť.

Nedostatočným a nedôveryhodným spôsobom sa vyjadrila k prípadu generála Milana Lučanského, a to vo viacerých štádiách tohto vysoko citlivého a spoločnosťou mimoriadne sledovaného prípadu. Jej zahmlievanie a nedostatočná vecná argumentácia spôsobili, že stratila dôveru verejnosti ako verejný činiteľ, ktorý má chrániť ústavnosť a princípy právneho štátu.

Pokiaľ to neurobí, bude to dôkazom jej pohŕdania slovenskými občanmi, životom nevinného človeka, dôkazom nerešpektovania princípov demokracie, politickej etiky a princípov právneho štátu!