“Mlčanie Európy je vražedné”. V Nemecku a Francúzsku sa demonštrovalo proti tureckej ofenzíve

Odporcovia tureckej vojenskej akcie na severe Sýrie sa včera zišli pri demonštráciách v Stuttgarte, Hamburgu, Paríži či Štrasburgu. Dorazili tisíce ľudí, medzi protestujúcimi bol rad Kurdov. Turecko prišlo v Afrine o ďalších vojakov. Informuje Franffurter Algemeine Zeitung.

V juhonemeckom Stuttgarte sa zišlo na demonštrácii päť tisíc ľudí, v Bonne bolo protestujúcich 2000, v Hamburgu asi 1500 a v Hannoveri na severozápade Nemecka okolo 1200.

Ľudia na zhromaždeniach požadovali ukončenie ofenzívy aj zastavenie dodávok nemeckých zbraní do Turecka. V Bonne niektorí účastníci prišli s vlajkami tureckej separatistickej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, ale aj USA a Európska únia považujú za teroristickú organizáciu.

V Paríži sa podľa polície zišlo 2100 ľudí, v Štrasburgu, kde sídli Európsky parlament, demonštrovalo podľa polície 1600, podľa organizátorov ale až 7000 ľudí. “Kurdi v Afrine bojovali s islamskou republikou a teraz sú masakrovaní. Mlčanie európskych vodcov je vražedné,” povedal agentúre AFP Süleyman Akgüç, zástupca francúzskej federácie alávitov.

Turecko poslalo svoju armádu do Afrinu 20. januára s úlohou vytlačiť členov kurdských milícií YPG. Ankara ich považuje za spojenca PKK a označuje ich za teroristov. Dnes pri útoku členov milícií YPG zahynulo podľa armády osem tureckých vojakov. Celkom si tak vojenská operácia Ankary vyžiadala na tureckej strane podľa agentúry AP už 13 obetí.

RAINER HERMANN komentátor faz.net píše, že “víťazi prvej svetovej vojny sľúbili Kurdom v zmluve Sevres vytvorenie vlastného štátu, prísľub sa však nestal nikdy realitou. Koniec koncov, zmluva z Lausanne v roku 1923 potvrdila Turecko tak ako ho dnes poznáme. Takže 20. storočie neprinieslo Kurdom žiadnu štátnosť. Boli prenasledovaní a potlačovaní ako menšina v štyroch štátoch, do ktorých boli rozdelená.” – tvrdí Hermann hneď v úvode svojho editoriálu.

“Potom vnútorné arabské konflikty otvorili okno pre sebaurčenie. Až po oslobodení Kuvajtu a dôvodu ochrany severného Iraku v roku 1991 umožnila bezletová zóna a Bezpečnostná rada OSN, aby Kurdi mohli mať konečne svoju autonómiu. Keď začal kolaps občianskej vojny v Sýrii, Kurdovia založili svoju administratívu na severe krajiny a patrili s počtom 4 milióny príslušníkov k najodhodľanejším bojovníkom proti Islamskému štátu.

Pre Kurdov sú dve mestá, ktoré predstavujú v súčasnosti sen o sebaurčení je to Kirkúk a Afrín. V autonómnej oblasti Irackého Kurdistanu 93 percent obyvateľov hlasovalo za nezávislosť 25. septembra 2017. Túto oblasť si následne silou  podmanili iracké jednotky, podporované iránskymi jednotkami, a kurdské mesto Kirkúk padlo. V rovnakej dobe boli miestne úrady prvýkrát zvolené v troch kurdských kantónoch Sýrie. Pre všetky nedostatky sú tri kantóny demokratickejšie než ktorýkoľvek iný región v Sýrii”, dodáva Hermann vo svojom komentári.

Mlčanie Európy je vražedné!

Súvisiace články

Bezpečnostná únia: Európsky informačný systém registrov trestov príslušníkoch tretích krajín

Peter Králik

2 miliardy eur na urýchlenie založenia Európskej rady pre inováciu

Peter Králik

NATO prestane komunikovať s Nemeckom, ak Berlín zavedie 5G sieť za pomoci Číny

TASR
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy