Multikulturalisti podrývajú Západnú civilizáciu


V poslednej dekáde mnoho ľudí na Západe stále vylepšuje historicky bezprecedentný názor – názor, ktorý nielenže odmieta kultúru, ktorú títo ľudia zdedili, ale priamo popiera jej existenciu.

 

Niekoľko príkladov:

Tlačovú konferenciu v Štrasburgu v roku 2009 zahájil vtedajší prezident Barack Obama bagatelizováním úlohy Spojených štátov: “Verím vo výnimočnosť Ameriky. A predpokladám, že rovnako tak veria Briti vo výnimočnosť Británie a Gréci vo výnimočnosť Grécka.”

V roku 2010 Mona Ingeborg Sahlin, v tom čase líderka Švédskej sociálnodemokratickej strany, na stretnutí tureckej mládežníckej organizácie Euroturk povedala:

 “Nedokážem prísť na to, čo je vlastne švédska kultúra. Myslím, že to je dôvod, prečo mnoho Švédov závidí imigrantom. Vy (imigranti) máte kultúru, identitu, históriu, máte niečo, čo vás zjednocuje. A čo máme my? My máme Midsummer ‘s Eve (slávnosti letného slnovratu) a iné hlúposti. “

V októbri 2015 Ingrid Lomfors, hlava švédskeho vládneho “Fóra pre živú históriu” ( “Forum for Living History”), povedala skupine úradníkov: “Neexistuje žiadna pôvodná švédska kultúra.”

V novembri 2015 novozvolený kanadský premiér Justin Trudeau poskytol rozhovor pre New York Times, vytlačený o mesiac neskôr, v ktorom vyhlásil:

“Nemáme žiadnu prevažujúcu kanadskú identitu, žiadny hlavný smer. Máme zdieľané hodnoty – otvorenosť, rešpekt, súcit, ochotu tvrdo pracovať, byť tu pre ostatných, snažiť sa o rovnosť a spravodlivosť. Tieto kvality sú tým, čo z nás robí prvý postnárodní štáť.

V decembri 2015 bývalý švédsky premiér Fredrik Reinfeldt, prezident Európskej rady v roku 2009, poskytol pri príležitosti ukončenia svojho pôsobenia vo vedení Umiernenej strany (Moderate Party) rozhovor pre TV4. Pri ňom položil rečnícku otázku:

“Je toto krajina, ktorú vlastnia ľudia žijúci tu tri štyri generácie, alebo je Švédsko tým, čo z neho vytvoria ľudia, ktorí prídu v polovici svojho života? … Podľa mňa by to jednoznačne malo byť to druhé a otvorenosť rozhodne vytvorí silnejšiu a lepšiu spoločnosť … Švédi sú ako etnická skupina nezaujímaví. “

Je pozoruhodné, že tieto tvrdenia prišli od vodcov Spojených štátov, Švédska a Kanady – z krajín s vlastnou jedinečnou literatúrou, hudbou, umením a kuchyňou. S jedinečným súdnym a vládnym systémom. Čo však majú tvrdenia týchto piatich lídrov spoločného je postmoderná ideológia a usilovanie o hlasy menšín a imigrantov.

Postmodernizmus má dva kľúčové elementy: kultúrny relativizmus a postkolonializmus. Kultúrny relativizmus – rozvinutý americkou antropologičkou Ruth Benedict, autorkou svetového bestselleru Kultúrne vzorce (Patterns of Culture), a jej mentorom “otcom americkej antropológie” Franzom Boasom – vysvetľujú, že vedci musia potlačiť svoje vlastné kultúrne hodnoty a odchýlky a podržať si otvorenú myseľ pri skúmaní kultúr iných národov, ak im chcú porozumieť. V druhej polovici 20. storočia teoretickí antropológovia rozšírili tento pohľad o etiku a argumentujú, že hodnotové súdy pochádzajúci z jednej kultúry nemôžu byť aplikované na kultúry iné – tým pádom sú pre nich všetky kultúry rovnako dobré a hodnotné. Tento názor viedol Americkú antropologickú asociáciu v roku 1947 k odmietnutiu Deklarácie práv ľudí, z ktorej vznikla Všeobecná deklarácia ľudských práv, vytvorená Komisiou pre ľudské práva v OSN.

Postkolonializmus tvrdí, že národy po celej zemeguli spolu navzájom vychádzali dobre a žili v mieri, kým ich neobsadili západní imperialisti a nezačali ich rozdeľovať, zneužívať a utláčať. Na rozdiel od postmodernizmu, ktorý len nepovažuje Európsku kultúru za lepšiu ako iné kultúry, vníma postkolonializmus Európsku kultúru oproti iným kultúram ako podradnejšiu.

Základom tohto zavrhovania Európskej kultúry sú tri faktory: sebaobviňovanie, globalizácia a demografia. Mnoho západných štátov – Británia, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko – ovládalo v 17. až 20. ríše rozkladajúce sa na juhu a východe. V dnešnej dobe je historické dobývanie týchto území považované za zlo tými istými krajinami, ktoré sa dobývania zúčastnili a tiež sú vnímané negatívne neimperialistickými národmi, ako Švédsko alebo Kanada, ktorá sama bola kolóniou. Nemecko, ktoré bolo iba okrajovou a neskorou imperiálnou mocnosťou, je stále zaťažené vinou z holokaustu. Je iróniou, že vpustenie nespočetných prisťahovalcov do Európy ako by to boli “nový židovskí utečenci” tohto storočia v skutočnosti spustilo druhú vlnu úteku Židov.

Sebaobviňovanie tu ale nekončí. Západné krajiny sú bohaté, väčšina ich obyvateľov si užíva prinajmenšom pohodlného životného štandardu, zatiaľ čo obrovská časť populácie Afriky a Ázie žije v chudobe. Mnoho ľudí na Západe teda cíti, že je potreba ich spasiť – formou finančnej pomoci ex-kolóniám a prostredníctvom neobmedzeného prijímania migrantov a utečencov z týchto oblastí do Západných krajín.

Kým ekonomická globalizácia viedla k tomu, že krajiny Západu majú zákazníkov a investorov z celého sveta, zo širokého spektra rozdielnych krajín, je vyzdvihovanie úspechu Západu považované za nevhodné.

Čo sa týka demografie, posledná dekáda ukázala nárast pohybu populácie, čiastočne spôsobeného nízkou mierou pôrodnosti na Západe – často pod úrovňou ochrany populácie. To tiež zdôraznilo potrebu pracovnej sily pre zachovanie, ak nie rast, ekonomickej úrovne. Výsledkom je, že sa populácie v každej Západnej krajine stali viac etnicky, nábožensky a kultúrne zmiešané. Aby boli ústretovejší k imigrantom a podporili ich integráciu a solidaritu k spoločnosti, podporujú Západné krajiny multikultúrnu otvorenosť a znižujú význam svojich vlastných kultúr.

Čo nás privádza k voľbám. Politici na Západe často pri usilovaní o zvolenie znižujú svoju vlastnú kultúru, aby si zaistili hlasy menšín a imigrantov. Čím väčšie sú komunity imigrantov, tým silnejšia je snaha získať si ich náklonnosť. Niektoré rastúce menšiny, napríklad európski moslimovia, teraz zakladajú svoje vlastné politické strany.

Toto spojenie postmodernizmu a volebnej politiky prináša hrozivé následky spoločnostiam, ktoré si zakladajú na svojej otvorenosti a rozmanitosti. Miesto toho, aby brali vplyv iných etnických a náboženských skupín v krajinách so židovsko-kresťanským základom ako vylepšenie Európskej kultúry, multikulturalisti v skutočnosti svoju vlastnú kultúru zavrhujú. Kým podporujú rozdielnosť rasovú, náboženskú a kultúrnu, zároveň zakazujú rozdielnosť názorovú, najmä takú, ktorá nepodlieha postmodernému výkladu znižujúcemu význam Západnej kultúry. Zdá sa, že multikulturalisti nechcú priznať Západu, že, napriek jeho chybám, priniesol viac slobôd a prosperity pre viac ľudí, než tomu bolo kedykoľvek v histórii.

Tento skreslený pohľad na Západ je možný iba ak človek tvrdohlavo odmieta uznať, čo boli z historického hľadiska skutoční kolonizátori. Ako si predstavujú, že sa doslova celý Stredný východ a Severná Afrika stali moslimské – demokratickým referendom? Moslimovia napadli a úplne prevrátili kresťanskú Byzantskú ríšu,v súčasnej dobe je stále viac islamizované Turecko; Grécko, Stredný východ, Severná Afriku, Balkán; Maďarsko; severné Cyprus a Španielsko.

Pokiaľ má Západná civilizácia prežiť také očierňovanie, je užitočné pripomínať ľuďom jej historické úspechy: jej humanizmus a morálku odvodenú zo židovsko-kresťanských tradícií; osvietenského myslenia; technologickej revolúcie; vývoj politiky až k plnej demokracii; oddelenie cirkvi a súdnictva od štátu; oddanosť ľudským právam a hlavne z jej v súčasnosti vážne ohrozenej slobody prejavu. Po celom svete si rozvinuté spoločnosti požičali mnoho znakov západnej kultúry; ťažko by mohli byť nazývané rozvinuté, keby tak neurobili. Veľa z toho, čo je vo svete dobré, existuje vďaka Západnej civilizácii. A je zásadné to ani nezavrhovať a ani nestratiť.

Philip Carl Salzman je profesor antropológie na McGillovej univerzite, spolupracovník Middle East Forum a Frontier Centre.

Článok v anglickom znení vyšiel na GATESTONE INSTITUTE.

Súvisiace články

Bezpečnostná únia: Európsky informačný systém registrov trestov príslušníkoch tretích krajín

Peter Králik

Búrka v šerbli alebo strata suverenity Slovenska?

Jana Teleki

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy