Návrh smernice EU o potravinových reťazcoch posilňuje pozíciu malých producentov

Predloženie návrhu smernice vychádza z dlhoročných opakovaných požiadaviek členských krajín  na spoločnú legislatívu EÚ. Dôvodom je vysoká koncentrácia maloobchodných subjektov, ktoré tak získali neprimerane vysokú vyjednávaciu silu v obchodných vzťahoch. Na druhej strane poľnohospodárski prvovýrobcovia ako aj výrobcovia potravín sa postupne stali článkom reťazca s najnižšou vyjednávacou silou.

SR patrí medzi členské štáty EÚ, kde sa už dlhodobejšie prejavuje výskyt nekalých obchodných praktík (ďalej UTPs).Z tohto dôvodu ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pripravilo zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (teraz sa pripravuje novela daného zákona). Výskyt UTPs v potravinovom reťazci bol zaznamenaný aj v iných členských štátoch. Najvýraznejší rozsah sa prejavuje najmä v nových členských štátoch EÚ.

Na začiatku chcela EK prijať nelegislatívne riešenie UTPs, keď podporila dobrovoľnú iniciatívu „The Supply Chain Initiative“, zloženú zo zástupcov výrobcov a zástupcov obchodných subjektov. Jej účastníci sa zaviazali eliminovať všetky formy nekalých praktík v obchode s potravinami, píše sa v návrhu slovenského stanoviska, ktoré je v pripomienkovom konaní.

Podľa tohto návrhu stanoviska SR s podporou ďalších členských štátov EÚ už od roku 2013 požadovala prijatie spoločnej legislatívy EÚ. Problematika posilnenia postavenia poľnohospodárov, vrátane riešenia UTPs, sa stala jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Téma UTPs sa riešila najmä na úrovni (HLF) Fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového reťazca, resp. jeho pracovnej skupiny šerpov.

Prieskumy EK potvrdili, že tento škodlivý fenomén sa vyskytuje vo väčšej či menšej miere vo všetkých členských štátoch EÚ a iných tretích krajinách. Najvýraznejší rozsah sa prejavuje najmä v nových členských štátoch EÚ. Potvrdili to aj verejné konzultácie EK z jesene 2017, EK obdržala 1500 odpovedí, toho 94% potvrdilo výskyt nekalých obchodných praktík a 95% respondentov odporúčalo prijatie celoeurópskej legislatívy riešiacej nekalé obchodné praktiky.

Dňa 12. apríla 2018 publikovala EK návrh Smernice EP a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci. Táto smernica predstavuje určitý kompromis medzi členskými krajinami požadujúcimi legislatívu (potrebujú posilniť národnú legislatívu) na úrovni EÚ a krajinami, ktoré takúto legislatívu nepotrebujú (nemajú problémy s UTPs alebo im stačí národná legislatíva). Predmetná smernica bola následne predmetom diskusie na Rade ministrov AGRIFISH a Osobitnom výbore pre poľnohospodárstvo, následne sa na expertnej úrovni prerokúva v rámci Pracovnej skupiny pre horizontálne otázky – UTPs.

Návrh smernice sa sústredil na obchodné vzťahy medzi najsilnejším článkom, ktorým sú reťazce a najslabším článkom, ktorými sú malé a stredné podniky (ďalej SMEs). Jej cieľom je dosiahnuť minimálnu harmonizáciu a úroveň ochrany voči aplikácii UTPs, pričom by sa nemali súčasne ohroziť národné legislatívy. Smernica sa venuje nielen agrárnym produktom ale aj spracovaným poľnohospodárskym výrobkom určených na použitie ako potraviny. Návrh ochraňuje SMEs a taktiež organizácie výrobcov, stanovuje štyri základné zakázané UTPs, ktorými sú: oneskorené platby, neodôvodnené a neopodstatnené vrátenie produktov rýchlo podliehajúcich skaze, retroaktívne zmeny v zmluvách a povinnosť výrobcov platiť za potravinové straty vzniknuté na mieste predaja. Smernica stanovuje aj ďalšie štyri UTPs, ktoré vznikajú v zmluvných vzťahoch – tzv. „šedé“ praktiky, ktoré sú povolené v prípade, že sú riadne dohodnuté v rámci zmluvných vzťahov. Najviac však návrh smernice prispieva v oblasti presadzovania pravidiel, kde sa sústreďuje na kontrolu, možnosti podania anonymných sťažností, hodnotenia implementácie, ročných zhodnotení a stanovením výkonného orgánu.  Prispieva tak k zlepšeniu postavenia malých a stredných podnikov potravinárskeho priemyslu v rámci potravinového dodávateľského reťazca.

EK zdôraznila fakt, že smernica je vhodným riešením z dôvodu ponechania subsidiarity na úrovni členských štátov. Členské štáty majú naďalej možnosť prijať silnejšie národné pravidlá, keď si to ich trh vyžaduje. Rozsah smernice zostal v rámci článku 43 ZFEÚ, a tak patrí iba pod kompetenciu DG AGRI. Smernica je záväzná v zmysle cieľov, ale nie je nariaďujúca v zmysle samotných ustanovení, čím poskytuje dostatočnú flexibilitu pre členské štáty.

Navrhovaný dátum implementácie

Táto smernica nadobúda účinnosť piatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti.

Nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch EÚ.

Stanovisko Slovenskej republiky
Vecná analýza návrhu

V SR je v platnostiáme zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, ale vzhľadom na obchodné aktivity jednotlivých operátorov z členských krajín EÚ v rámci jednotného trhu je potrebné mať spoločnú legislatívu na úrovni celej EÚ.

EK vyhovela požiadavke SR a iných členských štátov prijať legislatívne riešenie. Berúc do úvahy opatrný prístup niektorých členských štátov však EK predložila kompromisný legislatívny text – nie nariadenie ale smernicu. Tu treba uviesť, že aj členské štáty naklonené legislatíve žiadali flexibilný rámec, ktorý by nenarušil existujúce národné legislatívy. Návrh smernice sa tak uberá správnym smerom, nakoľko má dosiahnuť základnú legislatívnu harmonizáciu s možnosťou ponechania existujúcich národných pravidiel a je preto vhodným kompromisom pre väčšinu členských štátov (vrátane SR). Návrh smernice je zameraný na ochranu SMEs, ktoré najčastejšie čelia UTPs , avšak rámce operátorov je limitovaný a neochraňuje všetky obchodné vzťahy, kde jedna zo strán má slabšiu vyjednávaciu silu.

Cieľom tohto návrhu je znížiť výskyt UTPs v potravinovom dodávateľskom reťazci zavedením minimálnej spoločnej normy ochrany v celej EÚ, ktorá obsahuje krátky zoznam osobitných zakázaných UTPs. Ochrana sa vzťahuje na mikro, malých a stredných dodávateľov v potravinovom dodávateľskom reťazci, ak predávajú potravinové výrobky nákupcom, ktorí nie sú malými a strednými podnikmi. Rozsah pôsobnosti sa zameriava na prispievanie k primeranej životnej úrovni poľnohospodárov, čo je cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky podľa článku 39 ZFEÚ.

Ustanovenia zamerané na minimálne požiadavky presadzovania práva platné pre vnútroštátne príslušné orgány prispievajú k odradzujúcemu charakteru navrhovaného režimu. V neposlednom rade treba uviesť, že mechanizmus koordinácie medzi orgánmi presadzovania práva podporovaný EK bude umožňovať výmenu údajov o počte a druhu vykonaných vyšetrovaní porušenia práva a takisto poskytovať fórum na výmenu osvedčených postupov v záujme zlepšenia účinnosti presadzovania.

SR hodnotí pozitívne predloženie tohto návrhu smernice, ktorá dopĺňa legislatívne a iné regulačné opatrenia, ktoré existujú v členských štátoch ako náš platný zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

Právny základ predkladaného návrhu

Článok 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) stanovuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) má zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, ako aj zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva, stabilizovať trhy, zabezpečiť riadne zásobovanie a zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny. Súčasne podľa článku 40 ZFEÚ spoločná organizáciu trhu vylučuje diskrimináciu medzi výrobcami. Podľa článku 43 ZFEÚ spoločná organizácia trhu zabezpečí obchodu v rámci Únie podmienky podobné tým, ktoré existujú na vnútroštátnom trhu. Diferenciácia regulačných pravidiel o UTPs v členských štátoch, resp. ich neexistencia by preto mohla ohroziť cieľ zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov. UTPs ohrozujú ziskovosť poľnohospodárskych výrobcov a vedú k tlaku na ich trhové príjmy. Ich regulácia patrí preto do zásadnej kompetencie SPP.

Neexistencia spoločného rámca UTPs je v rozpore s ostatnými oblasťami, ktoré SPP spravuje a ktoré majú priamy význam pre hospodárske subjekty, ako sú pravidlá hospodárskej súťaže, pravidlá štátnej pomoci a obchodné normy. V týchto oblastiach sa v spoločnej organizácii trhu [nariadenie (EÚ) č. 1308/2013] stanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa trhových podmienok, ktorým hospodárske subjekty v EÚ čelia, s cieľom prispieť k hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ako aj k vytvoreniu rovnakých podmienok v rámci jednotného trhu.

Podľa článku 38 ods. 2 a 3 ZFEÚ sa SPP primárne vzťahuje na poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I k ZFEÚ. Súdny dvor však jasne potvrdil, že na potravinové výrobky, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k ZFEÚ (výrobky v prílohe I sa podľa zmluvy považujú za „poľnohospodárske výrobky“), sa môžu vzťahovať akty prijaté podľa článku 43 ZFEÚ, ak to prispieva k dosiahnutiu jedného alebo viacerých cieľov SPP, a že poľnohospodárske výrobky sú v nej v zásade zahrnuté.

Smernica uplatňuje prístup chrániaci poľnohospodárskych výrobcov a ich združenia (družstvá a iné organizácie výrobcov), ktorý zohľadňuje aj nepriame negatívne účinky, ktoré môžu títo výrobcovia utrpieť v dôsledku UTPs vyskytujúcich sa ďalej v potravinovom dodávateľskom reťazci, t. j. oproti subjektom, ktoré nie sú poľnohospodármi a ktoré pre slabú vyjednávaciu pozíciu v reťazci sú vystavené UTPs. Ochrana proti UTPs, ktorá sa uplatňuje na nadväzujúcich dodávateľov v reťazci, bráni negatívnym dosahom pre poľnohospodárov, ak by sa napríklad vo fáze spracovania obchod presmeroval na ich konkurentov, ktorých vlastnia investori a na ktorých by sa ochrana nevzťahovala.

Vzhľadom na tieto skutočnosti článok 43 ZFEÚ, ktorým sa zákonodarcovi Únie zverujú právomoci vytvoriť spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov v EÚ, môže v zásade slúžiť ako právny základ pre opatrenia zahŕňajúce UTPs v potravinovom dodávateľskom reťazci.

Slovenská pozícia/vyjednávacia inštrukcia k predkladanému návrhu

SR vo všeobecnosti podporuje návrh smernice, ktorej cieľom je spoločná minimálna harmonizácia úrovni ochrany proti UTPs, ktorá sa uplatňuje na dodávateľov potravinárskych výrobkov v potravinovom dodávateľskom reťazci na úrovni celej EÚ, pričom členské štáty si budú môcť zachovať pravidlá presahujúce rámec minimálnej normy ochrany, ktorá sa v tejto smernici plánuje zaviesť.

Slovenská republika má pripomienku k bodu 2 článku 1 – SR preferuje rozšíriť rámec smernice na všetkých operátorov, rovnako ako to máme stanovené v našej legislatíve. V odseku c) článku 2 preferujeme, aby sa smernica aplikovala nielen na SMEs (podľa prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361 ES) ale na všetkých dodávateľov potravinových výrobkov. Podľa odseku d) článku 2 nepokrýva smernica niektoré agrárne výrobky ako napr. minerálne vody. SR podporuje tie členské štáty, ktoré chcú, aby smernica pokrývala všetky agrárne a spracované poľnohospodárske výrobky.

Ako problematickým sa javí článok 3, ktorý zakazuje iba 4 UTPs a ďalšie 4 (tzv. „šedé praktiky“), ktoré sú povolené, že sú riadne zmluvne stanovené a dohodnuté. Na základe skúseností (viacerých členských štátov aj SR) s národnými legislatívami, nie je vhodné mať špecifický a hlavne uzatvorený zoznam UTPs, nakoľko „kreativita reťazcov nepozná hraníc“ a vedia sa ľahko vyhnúť daným kategóriám. Tu treba uviesť, že smernica predstavuje minimálnu harmonizáciu a členské štáty majú možnosť mať pravidlá nad rámce smernice aj ohľadom rozsahu a počtu UTPs. SR navrhuje otvorený zoznam UTPs, ktorý by bol ľahko revidovateľný a dopĺňateľný asi formou prílohy k smernici. Keďže smernica predstavuje minimálnu harmonizáciu SR je pripravená akceptovať aj navrhnutý limitovaný počet UTPs – za podmienky flexibility na národnej úrovni.

Vo vzťahu k článku 5 sa nám ustanovenie bodu 1 vo vzťahu k cezhraničným UTPs javí ako problematické a predstavuje značnú administratívnu záťaž pre dodávateľov. Uvítali by sme keby dodávateľ mohol podať sťažnosť v členskom štáte, v ktorom sídli vo vlastnom národnom jazyku. Kompetentný orgán daného členského štátu by následne komunikoval s kompetentným orgánom členského štátu, v ktorom bola UTPs aplikovaná nákupcom na dodávateľa.

Článok 6 stanovuje právomoci kompetentného orgánu presadzovania, uvítali by sme presnejšiu špecifikáciu postupu pri sťažnosti ohľadom UTP, ktorá nie je zakázaná v rámci smernice, avšak ju zakazuje národná legislatíva daného členského štátu, kde bola aplikovaná. SK je toho názoru, že aj pri týchto praktikách by mali spolupracovať kompetentné orgány a sťažnosť riadne prešetriť a vyriešiť na základe národnej legislatívy toho členského štátu, v ktorom bola UTP aplikovaná.

Pri článku 7 by spolupráca medzi kompetentnými orgánmi mala byť čo najefektívnejšia s pravidelnou výmenou informácií a osvedčených postupov, Komisia by mala fungovať ako hlavný koordinačný orgán.

Článok 8 stanovuje možnosť zájsť nad právomoci smernice formou národnej legislatívy, v niektorých článkoch. SK je toho názoru, že členský štát by mali mať možnosť univerzálne zájsť nad rámec danej smernice, nakoľko tá predstavuje iba minimálnu harmonizáciu.

Ohľadom článku 9 stanovujúceho členským štátom povinnosť podávať správy SR by privítalo uviesť v správe celkovú štatistiku prešetrených UTPs aj na základe národnej štatistiky. Tak by bolo možné riadne stanoviť dopad UTPs na členské štáty ako aj na celkový vnútorný trh EÚ.

K článkom 10 až 14 nemáme pripomienky, s výnimkou článku 12. Tu veľká časť členských štátov preferuje dlhšie obdobia ako 12 mesiacov, SR to môže podporiť.

SR bude v rámci písomných a ústnych pripomienok v rámci rokovaní o uvedenom návrhu smernice presadzovať takú formuláciu ustanovení, ktoré smeruje k ich zosúladeniu s našou platnou legislatívou (zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny).

V SR bude smernica transponovaná do zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies