Nemecká kinematografia prekrucuje históriu

Nová vlna historických filmov hovorí o príbehoch prekrútenej minulosti Nemecka.

Počas uplynulého desaťročia nemecká kinematografia vyprodukovala prúd filmov a seriálov, ktoré pokrývajú temnú stranu histórie Nemecka. Samozrejme, že nie je jedinou krajinou, ktorá sa v kine obracia k minulosti, ale v prípade, keď sú vo Veľkej Británii a Spojených štátoch príbehy o hrdinstve v boji proti Hitlerovi, tak sa Nemecko musí vysporiadať s pocitmi viny a hanby. Súčasne nemecký filmový priemysel “čistí” históriu, píše Foreign Policy.

Dnes je väčšina Nemcov pyšná na to, ako sa ich krajina vyrovnáva so zdedenou históriou druhej svetovej vojny. Mnoho z nových diel modernej nemeckej kinematografie však vyzerá celkom nečakane, pretože boli vytvorené generáciou televíznych osobností, ktoré neboli zasiahnuté nacizmom. Zatiaľ čo komunizmus vo východnom Nemecku je v nich realisticky zobrazený, Tretia ríša je zobrazená v príliš svetlých farbách, poukazuje autor článku. Žiadny z nových filmov či seriálov sa priamo netýka holokaustu alebo iných zločinov nacizmu a dramatické línie neobracajú pozornosť k odporu voči Hitlerovi. Namiesto toho, väčšinou samotných Nemcov reprezentuje ako obete.

Tento trend sa začal v roku 2006 s dvojdielnym televíznym filmom “Drážďany”, ktorý rozpráva o zničení nemeckého mesta britskými a americkými bombami vo februári 1945. Potom v roku 2007 prišiel film “Útek”, ktorého cieľom je útek Nemcov pred sovietskymi vojskami. V roku 2013 sa objavil trojdielny televízny film “Naše matky, naši otcovia”, ktorý sleduje osud piatich mladých ľudí od roku 1941 až do konca Tretej ríše. Žiadny z hrdinov však nie je nacista a nesúhlasí s nacizmom. Navyše jednou z hlavných postáv je Žid, čo mu nezabránilo prežiť vojnu, čo je nepravdepodobné.

Čo v týchto filmoch nie je, sú Nemci, ktorí vyjadrujú svoju lojalitu Hitlerovi. Nacisti v nich sú zobrazení ako akýsi typ “karikatúry zla”, existujúci oddelene od obyčajných občanov Nemecka. Súčasne sú komunisti v nich zobrazovaní realistickejšie, a to jednotlivci, ktorí niekedy dokonca vyvolávajú súcit.


Séria “Weissensee. Berlin Story “, vysielaná od roku 2010 do roku 2015 – melodráma v duchu klanu Sopranovcov, sa točí okolo dôstojníka Stasi v rokoch pred pádom Berlínskeho múru. Mini-séria “Tannbach” ukazuje život jednej dediny, rozdelenej medzi západným a východným Nemeckom. V sérii “Nemecko 83” vydieranie Stasim donútilo mladého východného Nemca, aby sa stal špiónom v západnom Nemecku. Všetky tieto televízne programy sú podporené realistickými rysmi, ktoré chýbajú vo vyobrazení druhej svetovej vojny.

Prečo nemecké filmy a seriály vierohodne predstavujú komunizmus, ale zdržujú sa plného vykresľovania hrôz nacizmu? Možno je to kvôli tomu, že samotní Nemci nakoniec zvrhli východonemeckú vládu. Rusko implantovalo komunizmus zvonku a východní Nemci oslavovali pád múru. Nacionálny socializmus (nacizmus) bol na druhú stranu populárnym hnutím a Nemci celé roky pokračovali vo fanatickom boji za Führera, keď už bolo zrejmé, že vojnu prehrali. Nemecko sa však doteraz nevyrovnalo s touto kľúčovou skutočnosťou, a najnovšie televízne relácie iba posilnili pre nich výhodný mýtus, že najhoršie zločiny predkov boli len prejavom naivity.

Napríklad scenárista filmov “Drážďany” a “Naše matky, naši otcovia” kladie v ich príbehoch dôraz na skutočnosť, že väčšina ľudí nemala nič spoločné s diktatúrou, a nacizmus, rovnako ako komunizmus vyzerá ako mimoplanetárna cudzia sila.

Pokiaľ ide o Američanov, objavujú sa v takýchto seriáloch a filmoch v podobe darebákov. V Tannbachu spolupracuje americký dôstojník s bývalými nacistami proti komunistom a pomáha utajovať smrť dieťaťa. V “Nemecku 83” sa nemeckí dôstojníci východného a západného Nemecka boja, že sa ich krajina môže stať nukleárnym testovacím územím medzi “cynickými” ruskými a americkými vodcami studenej vojny. Vo filme “Naše matky, naši otcovia”, bývalý SS dôstojník pracuje pre americké okupačné sily, ktoré sú si dobre vedomé jeho minulosti.

Pričom väčšina divákov, ktorá sledovala filmy a televízne seriály, nepatrí ku generácii mladých Nemcov – podľa štatistík bolo väčšine z nich viac ako 50 rokov. “Naše matky, naši otcovia” sledovalo zhruba 7,6 milióna ľudí – asi štvrtina divákov v Nemecku. Naopak “Babylon-Berlín” môže prilákať mladé publikum, pretože je čiastočne vysielaný na internete, a nie bezplatne v televízii. Diváci však sotva nájdu realistickejší obraz alebo kritickú analýzu faktorov, ktoré viedli k pádu prvej nemeckej demokracie.

Seriál čerpá predovšetkým z estetiky vzájomného porovnávania sexu a drog na jednej strane a červených vlajok a hnedých košieľ na druhej strane. Keď sa táto estetizácia minulosti spája s tendenciou vykresliť Nemcov ako poškodených, ako je tomu vo väčšine moderných nemeckých filmov, tak všetko vyzerá ešte viac mätúco a rozporuplno.

Táto neschopnosť nemeckého filmu k zodpovednému prístupu k obrazu minulosti krajiny a prilákať mladšie publikum vedie k “rastúcej strate historickej pamäti u mladých Nemcov.”

Okrem toho Nemecko sa teraz rýchlo stáva krajinou plnou imigrantov, a mnohí z nich môžu priniesť antisemitské názory, bez toho aby si uvedomili, že vstupom do nemeckej spoločnosti sú tiež zodpovední za pamäť o holokauste, európsku integráciu a podporu Židov v Nemecku. A najmä v čase, keď populizmus a antisemitizmus sa rozlieza po celej Európe, Nemecko vykladá svojim občanom falošné príbehy o svojej minulosti, zdôraňuje Foreign Policy.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies