Za jednu z najzákladnejších zásad trestného konania vychádzajúcej z Ústavy Slovenskej republiky zákon stanovuje, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Všetci sme priamymi svedkami neustáleho pošľapávania tohto výdobytku demokracie. Pokiaľ sa nás to netýka, radíme sa medzi mlčiacu väčšinu. Prizeráme sa na stále viac potvrdzované zistenia, že dochádza k pošľapávaniu nielen prezumpcie neviny, ale k priamej nedovolenej manipulácii a vytváraniu dôkazov na likvidáciu politických odporcov prostriedkami trestného práva. Tými, čo pôsobia na pozíciách, ktoré majú chrániť zákon a práva občanov.
Je priam zarážajúce, že svetlo, ktoré by mala svietiť novinárom na šírenie pravdivých a preukázaných skutočností má stále viac slabnúcu intenzitu a v pološere mnohí pristupujú k šíreniu skresľujúcich údajov, ktoré predkladajú ako produkt s puncom pravosti. Šírením nepresvedčivého zdania pravdy držia verejnosť v nekonečnom očakávaní, čo by evidentne nemalo byť cieľom.
K otázke zdania o pravde ma zaujal postoj z Postoja komentátora Daniša k téme týkajúcej sa nepredĺženia väzby ľudí z vedenia polície.
Jeho tvrdenie: Bӧdӧrovci mieria na slobodu a naň nadväzujúce úvahy však nemajú žiaden reálny podklad podopretý dôkazmi.
Až nepochopiteľne tu ide len o akýsi zlepenec verejne známych skutočností pospletaný s vyslovovanou túžbou terajších mocipánov o novej spravodlivosti. Tej, cez ktorú sa formou lámania ľudí držaných vo väzbe snažia presviedčať verejnosť o pokroku pri premene na novú, lepšiu spoločnosť. Túžba prevtelená do nepravdy a po jej úprave zneužívaná na presadenie svojich nekalých zámerov.
Takto podsúvaný názor stojí na tvrdeniach preškolených predavačov pravdy, ktorí vycítili prajnosť súčasnej vládnej moci na odchyt dvoch múch jednou ranou. Využívajú to.
V ponuke novej doby čistenia spoločnosti je predaj symbolického postihu za doterajšie zbojstvo a podľa politickej objednávky „ za každú cenu“ je záujem o odkúpenie svedomia prevteleného jedinca. Toho orgán zapojí do patrične vytvarovanej výpovede, ktorá následne založí dôvod na väzobné stíhanie vopred vyhliadnutej obete. Je to bizarný cieľ. O iné ani nejde, netreba. Veď väzba zlikviduje každého bez ohľadu aké spoločenské postavenie si často on a celá jeho rodina počas celého života vybudovali.
Je tu však jeden podstatný paradox. Súčasná mocenská mašinéria sa za celé viac ako 20 mesačné obdobie ešte neprepracovala k právoplatnému odsudzujúcemu rozsudku, v konkrétnej trestnej veci. K rozsudku potvrdzujúcemu vinu ktoréhokoľvek z ľudí, ktorí sú už rok vo väzbe.
Práve to by mohol byť podstatný dôvod a vysvetlenie, prečo sa mašinéria prípravného konania dopúšťa neslýchaného nezákonného manipulovania s dôkazmi. Vysvetlenie prečo dochádza ku kriveniu zákona a pravdy.
Možno má komentátor Dag Daniš „v zaujatom postoji“ zdroje poznatkov, ktoré mu umožnili tvrdenia o najväčších zločinoch z éry Fica ako privatizáciu polície, ktorú mal získať oligarcha Bӧdӧr. Cez jeho syna sa v polícii mali diať ukážkové ohavnosti.
Malo dôjsť k stíhaniu opozície.
Nie je celkom zjavné koho z opozície mal na mysli autor tvrdenia, predovšetkým z pohľadu, že žiaden z nich nebol stíhaný väzobne. V niektorých prípadoch sa trestné veci opozície ( Kiska) už roky vlečú namierené do stratena.
Prokurátor Špirka – bolo vecou postupu jeho nadriadených konať v intenciách zákona s tým, že vždy platil princíp subordinácie a stavovského rešpektovania.
Čo s tým mal Fico? Ak sú dôkazy o tejto veci, treba ich pomenovať a následne konať. Teraz, keď sú pri kormidle najspravodlivejší a najčestnejšínech sa verejnosť dozvie pravdu aj o tejto kauze.
Lustrovanie novinárov a jeho dopad. Pokiaľ sú aj o takom počínaní tajných služieb nejaké neoverené údaje, v niektorých prípadoch mohol byť daný dôvod dohľadu, najmä v súvislosti s ich činnosťou majúcou škodiaci charakter, ktorá bola nad rámec ich poslania. Avšak aj tu treba položiť na stôl také konkrétnosti, ktoré dostatočne odôvodňujú záver, že došlo k zneužívaniu právomoci verejného činiteľa konkrétnym činiteľom a nech o veci rozhodnú nezávislé súdy.
Aj zvyšné tvrdenia Daga Daniša sú postavené tak, akoby boli natoľko preukázané, že k ním aj skutočne došlo, hoci tomu tak zjavne nie je.
Dag Daniš stavia svoj názorna tvrdeniach kajúcnika zvaného Makó, ktorý sa po zadržaní priznal. Za priznanie získal lukratívne zákazky od štátnych aparátčikov a podľa usmernenia politického ochrancu Matoviča. Odkiaľ má komentátor za bezpochybne zistené, že nejde o vopred pripravenú verziu, ktorú tak starostlivo obrusovalo celé komando zo špeciálu so šťastným koncom pre obchodníka Makóa ?
V závere si komentátor sám odpovedá o dôkaznom stave celej kauzy okolo Bӧdӧrovcov, s tým, že výsledok trestného stíhania je otázny, pretože trestná vec je slabo zdokumentovaná.
Pri kúsku novinárskej objektivity žiadalo by sa doplniť aj tvrdenie, že vo veci ide od samého počiatku o veľmi silne nadhodnotenie konania, so zámerom sa zavďačiť novej politickej vrchnosti a vytvoriť si tak priestor na kariérny rast.
Súčasne naznačiť, že štátnu kasu môžu tieto snahy o očistu spoločnosti na Matovičov spôsob stáť obrovské finančné náklady za odškodnenie za nezákonný úradný postup.
Vraciame sa vlastne na začiatok. Pokiaľ nedôjde k právoplatnému odsúdeniu obvinených nezávislými súdmi, sú zo zákona všetci označovaní ľudia z vedenia polície, ktorí mali páchať „najvážnejšie zločiny z Ficovej éry“ nevinní.
Pokiaľ sa trestné konania vo veci týmto spôsobom označovaných „zločincov“ neuzavrú právoplatnými rozsudkami súdov budú všetci vlajkonosiči nepotvrdených právd usvedčení zo šírenia bludov.