Občianske požiadavky k reforme politického systému s prvkami priamej demokracie ako jediné východisko v tejto dobe

„Pán Fico asi nepochopil ako veľmi sú ľudia nahnevaní“ vyjadril sa pre rádio Expres predseda strany Sloboda a solidarita Richard Sulík a odišiel na Ženevský Autosalón – nová poloha revolucionára.

Igor Matovič včera na tlačovke zmiatol všetkých vrátane seba, keď v jednej vete povedal dvakrát, že nemá a má plán v slovoslede, ktorému už nerozumie nik a je len zrkadlom toho, že ani tento revolucionár, netuší ako ďalej, kedže Kotlebovci podržia vládu.

Béla Bugár odpočíva v pokoji svojej dovolenky a Andrej Danko sa opäť vrátil z Jupitera, aby na piatok zvolal stretnutie troch ústavných činiteľov v domnení, že mu niekto uverí, že je slovenský politik, ktorý rieši situáciu s rozvahou. Jupiter v piatok prichádza v zatmení dvoch hviezd kruciálneho konfliktu.

A premiér Fico si ide svoje, zatiaľ. Či chápe alebo nechápe situáciu ukáže až budúci týždeň. A preto sa čaká na hlas ulice, pretože niektorí uverili, že práve v tejto chvíli leží moc na ulici.

Preto si myslíme, že jedine my občania môžeme žiadať zmenu a to oddelene od opozičných politických strán. Prostredníctvom ústavných možností, ktoré máme. Práve z úcty a piety k Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej, je to najcennejšie – nedovoliť, aby si občiansky hlas a oprávnený protest prisvojila výhradne opozícia. Dôvod je totiž prozaický, už nám ukázala v Košickom samosprávnom kraji, kde vyhral opozičný Trnka ako asi zhruba bude vyzerať ich alternatíva (ne)dohody pri hlasovaní o podpredsedoch VÚC, kde Trnku potopili dvaja poslanci OĽaNO.   

Priebežné zhrnutie?

Nebuďme veľmi optimistickí. Aj keby sme vymenili tých „koaličníkov“ za „opozičníkov“, nemyslite si, že sa niečo zmení. Zmenia sa tváre, ale nie spôsob politiky. Tým nechcem povedať, že budú obchodovať s mafiou alebo s ľuďmi okolo vratiek DPH.

Odbornosť a pôvod “manažmentu” súčasného štátneho aparátu a (ne)pripravenosť opozície, nám obyvateľom zaručuje, že viesť túto krajinu nebudú skutočne odborne zdatní, s praxou vo svojom obore, bezúhonní a poctiví občania Slovenska.

Preto by sme nemali volať iba po zmene vlády ako takej, ale po celej reforme politického systému, ktorý práve implodoval. Ide predovšetkým o reformu volebného systému, jeho otvorenie aj nezávislým kandidátom kontroly a prerozdelenie moci a financií.

V súčasnosti si zopár ľudí, ktorí vyhrajú voľby môžu nasledovné 4 roky odsúhlasiť čokoľvek sa im zapáči ak majú väčšinu 76 poslancov dosiahnutú akýmkoľvek spôsobom.

Nemáme kontrolu nad tým, koho politické strany nominujú na miesta poslancov. Azda budete so mnou súhlasiť keď napíšem, že pozícia poslanca z hľadiska pracovno-právneho pomeru je jedna z najvyšších a riadiť štát (ako riadiť firmu) by mali ľudia, ktorí niečo dosiahli. A nám „zamestnávateľom – občanom“ by malo na tom záležať, kto sa tam dostane.

Myslíme si, že by sme ušetrili aj množstvo peňazí keby sa počet poslancov radikálne zmenil na 111 poslancov z toho 60 poslancov by sa volilo pomerným systémom ako doteraz a 51 väčšinovým jednokolovým systémom vo volebných obvodoch, kde by mali možnosť kandidovať aj nezávislí po získaní 2500 podpisov pod petíciu.

Preto by sme nemali trvať len na zmene obsadenia. Poďme spoločne zmeniť systém tak, aby viedol k reforme politického systému s prvkami priamej demokracie. Využime inštitút Referenda a znížme konečne kvórum pre platnosť na 30% účasti voličov. Urobme to tlakom – práve v tejto situácii občianskeho protestu,  ktorý nám zaručuje ústava, potom poslancom nezostane nič iné iba odhlasovať to, čo my ľudia v referende odsúhlasíme. Tak získame kontrolu nad svojou krajinou, nad peniazmi, na inštitúciami, ktoré nám majú slúžiť, a nie, že my budeme slúžiť im.

Politické požiadavky k aktuálnej situácii: 

  1. Odstúpenie ministra vnútra Róberta Kaliňáka, ministerky Gabriely Matečnej a policajného prezidenta Tibora Gašpara.
  2. Vytvorenie osobitného parlamentného výboru pre boj s mafiou a korupciou na vyšetrenie káuz, ktorým sa venoval Ján Kuciak a ktoré vyšli na povrch v súvislosti z jeho vraždou za účasti investigatívnych novinárov v tomto osobitnom parlamentnom výbore.
  3. Vytvorenie osobitného parlamentného výboru pre reformu politického systému na Slovensku za účasti zástupcov organizátorov piatkového pochodu v Bratislave. 

 

Máme obrovskú moc, ktorú nevyužívame a mali by sme. Mali by sme sa postaviť voči súčasnému stavu a pokojne, konštruktívne  žiadať, aby:

  • Mohli do vysokej politiky kandidovať nezávislí kandidáti, nie len ako je zaužívaná prax, že sa volia politické strany a nemáme prehľad, kto nás následne bude zastupovať. (- zmena volebného systému na kombinovaný)

  • Politické strany mali povinnosť na každý ich spravovaný rezort urobiť výberové konanie z osôb, ktoré poznajú systém ministerstva, majú vzdelanie a prax v teréne a nenasadzovať svojich nominantov

  • Štátni tajomníci – tento post je na čo? Zástupca ministra, tzv. vice-minister by postačil a jeden nie dvaja, tým pádom by sme ušetrili na plate asistentky, na plate jedného štátneho tajomníka, na ich pracovných cestách, atď.

  • Sa znížil počet poslancov v zákonodarnom zbore zo súčasných 150 na 111 poslancov.

  • Reforma zákona o verejnom prístupe k informáciám: Politik musí jasne odpovedať na otázky verejnosti a novinárov počas ním zvolaných tlačových besied prípadne vystúpení v médiách (ktoré prijme) aj keď sa mu to nebude páčiť bude to musieť strpieť zo zákona.

  • Poslanec NR SR je riadne zamestnanie – teda jeho povinnosť je chodiť do práce aj keď NR SR nezasadá, jeho povinnosťou je prijať občanov Slovenskej republiky a pomáhať pri riešení situácií občanov, povinnosť týždenných verejných stránkových hodín v určenom a kontrolovateľnom rozsahu.

  • Za poslanca NR SR sa môže uchádzať iba občan, ktorý sa osvedčí minimálnou bezpečnostnou previerkou a vydaným osvedčením NBÚ.

  • Poslanec NR SR má nárok iba na jedného asistenta, ktorého preukázateľným výberovým konaním zamestná  NR SR a tento bude riadnym zamestnancom NR SR: nie na živnosť a opäť platí pravidlo minimálnej bezpečnostnej previerky.

  • Zavedenie klasickej dochádzky (dochádzkový systém: súhrn verejných stránkových hodín a hodín na rokovaní parlamentu v pléne a výboroch ) pre poslancov a asistentov, akú musia vykazovať všetci zamestnanci v pracovnom pomere a bude sa na nich vzťahovať zákonník práce s výnimkou výpovednej lehoty – táto bude nahradená parlamentnými voľbami, predčasnými parlamentnými voľbami, prípadne sa na zmenu bude vzťahovať výsledok referenda.

  • Mzda poslanca – 3 500 EUR

  • Mzda asistenta – 2 500 EUR

  • Konanie všetkých volieb bude viazané na voľby do Europarlamentu – teda v jeden deň si zvolíme svojich zástupcov do všetkých inštitúcií (parlamentu, VUC, miestnych zastupiteľstiev)
  • Nezlučiteľnosť funkcie poslanca s ostatnými funkciami ako sú – primátor, poslanec VUC, poslanec miestneho zastupiteľstva, poslanec EU parlamentu, prosto so žiadnymi postami v štátnej správe, samospráve, ostatnej verejnej správe či dobrovoľných združeniach napojených na štátny rozpočet.

 

Čo by sme tým dosiahli?

Odbornosť v zastúpeniach občanov, zníženie nákladov na cestovné, ubytovanie, technické zabezpečenie. Ušetríme na voľbách, na asistentoch, poslancoch – chovajme sa zodpovedne a poďme vziať do rúch svoje peniaze, nenechajme, aby s nimi „šafárili“ neskúsení, neodborní a nevzdelaní ľudia.

Ak by sa dodatočne preukázalo (fotkami, registrami), že poslanec NR SR mal v ostatných 10-tich rokov pred jeho zvolením do NR SR obchodné, súkromné alebo osobné spojenie na ľudí s pochybnou povesťou, prípadne na ľudí právoplatne odsúdenými alebo obvinenými z trestného konania, budú musieť do 24 hodín z úradu odísť, odovzdať mandát a vrátiť mzdu vyplatenú počas funkčného obdobia.

Ľudia, každý z nás, ktorí vstupujeme do pracovného pomeru musíme dodržiavať zákonom stanovené pravidlá, musíme sa im podriadiť. Neexistuje, že nedôjdeme do práce ale mzdu dostaneme.

Neexistuje, že vážne porušíme pracovnú disciplínu a nemusíme za to zobrať následky.

Práve naopak, prídeme o prácu, o peniaze, tak prečo nezrovnoprávniť politika s bežným občanom. Čo sú oni? O čo sú lepší ako my, ktorí na nich zarábame? V podstate sú našimi zamestnancami. A čo chce zamestnávateľ od svojho zamestnanca? Presnosť, dochvíľnosť, lojálnosť, bezúhonnosť, odbornú zdatnosť, ovládanie svetových jazykov, atď. Prestaňme sa ľudia báť a poďme spoločne bojovať za svoje práva – individuálne aj celospoločenské.

Toto je náš príspevok pred piatkovými pochodmi do diskusie o zmene charakteru Slovenska pokojnou cestou občianskeho protestu a formulovania občiansko-politických požiadaviek. Spôsob ako to dosiahnuť je iba verejný politický dialóg o týchto zmenách.

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies