Hoci na Slovensku boli počuť výbuchy šampanského, tak demisia Márie Kolíkovej nemusí znamenať jej definitívny koniec na čele ministerky spravodlivosti, v podstate ako koniec Richarda Sulíka a Milana Krajniaka neznamená možnosť, že sa napokon vo vláde opäť objavia. Kolíková odstúpila, vraj, aby bol spokojný predseda vlády Igor Matovič, ale aj pre napätú atmosféru na vláde, ktorá znemožňuje pracovať na reforme justicie.

Vďaka za koaličnú krízu, aspoň sa končí Kolíkovej reforma, ktorá za rok vo vláde priniesla jedine “spravodlivosť” vykonávanú vo väzbe. Kolíkovou nijako nepohla smrť generála Milana Lučanského, ani brvou nepohla, keď spáchal samovraždu kajúcnik František Böhm a kožu na tvári definitívne stratila po pokuse o samovraždu Moniky Jankovskej, ktorá s ňou ešte nie tak dávno sedela “v jednej kancelárii”, nehovoriac o ďalšej smrti vo väzbe, keď na koronu podľahol právnik, ktorého zdravotný stav nebol známy ani najbližšej rodine!

Kolíková za rok na čele slovenskej justície dokázala urobiť jedinú zásadnú vec, ktorou je, že mnohí s nostalgiou spomínajú na predchádzajúce vlády, v ktorých Kolíková mala maximálne na stoličku štátnej tajomníčky! Za ktorej vlády zomreli vo väzbe dve prominentné osoby, zastrelil sa kajúcnik, či sa pokúsila o samovraždu ďalšia politicky známa osoba?

Kedy naposledy rušil Generálny prokurátor vznesenia obvinení, resp. podával návrhy na Ústavný súd?

Šliapanie po Ústave nebolo ešte nikdy také bujaré ako práve za šéfovania Kolíkovej! Ak Kolíková hovorí o čistení justície a nastolení spravodlivosti, tak aká je odpoveď na otázku: Koľko obvinených, ktorí sedia vo väzbe sa už dostalo pred súd, resp. aspoň pozná termín prvého pojednávania? Nula, pani Kolíková, nula!

Pri výpočte ročnej Kolíkovej práce sa už azda nik nepozastaví nad tým, že na čelo spravodlivosti sa dočasne postaví bábkoherečka, pardon režisérka Veronika Remišová!

Neodbornosť a bezradnosť Matovičovej vlády sa v týchto dňoch ukazuje v plnej nahote…