Otázky a odpovede: Dôveryhodná perspektíva rozširovania v záujme posilnenej spolupráce EÚ s krajinami západného Balkánu

Prečo Európska komisia prijíma túto stratégiu?

Vo svojom prejave o stave Únie v roku 2017 predseda Komisie Jean-Claude Juncker znova potvrdil európsku budúcnosť krajín západného Balkánu: „Keď chceme dosiahnuť väčšiu stabilitu v našom susedstve, musíme takisto udržiavať dôveryhodnú perspektívu rozšírenia pre krajiny západného Balkánu.“ Zároveň dodal: „Európska únia bude mať viac ako 27 členov. Kandidátske krajiny musia pri rokovaniach za najvyššiu prioritu považovať zásady právneho štátu, spravodlivosť a základné práva.“ Perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán na základe zásluh je vo vlastnom politickom, bezpečnostnom a hospodárskom záujme Únie. Ide o geostrategickú investíciu do stabilnej, silnej a zjednotenej Európy založenej na spoločných hodnotách. Cieľom stratégie je naštartovať novú reformnú dynamiku v regióne, aby sa riešili špecifické kľúčové výzvy, ktorým čelí západný Balkán. Zároveň umožňuje EÚ lepšie sprevádzať krajiny západného Balkánu na ceste v ústrety Európe a prináša ďalšie financovanie i zdroje. V Sofii sa 17. mája uskutoční samit o západnom Balkáne, kde budú vedúci predstavitelia EÚ pokračovať v rokovaniach a spolupráci s partnermi z tohto regiónu.

Politika rozširovania EÚ musí byť neoddeliteľnou súčasťou širšej stratégie posilnenia Únie do roku 2025. Stratégia je súčasťou rozsiahlejšieho Plánu na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie, v súlade s ktorým Komisia pracuje na iniciatívach v snahe o zlepšenie demokratického, inštitucionálneho a politického rámca Únie na rok 2025. Aby sa však naša Únia mohla rozšíriť, musí sa najprv posilniť, upevniť a zefektívniť.

Aký je prínos stratégie?

Stratégia sa dotýka samotnej podstaty problémov, ktorým čelia krajiny západného Balkánu pri svojom európskom smerovaní. Novým prvkom je obnovená silná podpora partnerov v úsilí o riešenie nevyhnutných reforiem a usmernenia ku krokom potrebným na to, aby na ceste k pristúpeniu k EÚ napredovali čo najrýchlejšie. Pre Srbsko a Čiernu Horu – v prípade ktorých prístupové rokovania už prebiehajú – stratégia stanovuje orientačné kroky potrebné na dokončenie prístupového procesu v horizonte do roku 2025. Okrem toho vďaka hlavným iniciatívam v šiestich kľúčových oblastiach výrazne posilňuje spoluprácu EÚ s našimi západobalkánskymi partnermi. Načrtáva sa v nej naša vízia našej spoločnej budúcnosti a nástroje na jej dosiahnutie.

Mení Komisia politiku rozširovania?

V stratégii sa jasne uvádza, že dvere EÚ k ďalšiemu rozširovaniu sú otvorené, ale len pod podmienkou, že dotknuté krajiny splnia požadované kritériá. Komisia svoju politiku rozširovania nemení. Tento proces je a aj zostane založený na zásluhách. Každá krajina sa bude posudzovať na základe vlastných výsledkov.

Ako sa stratégia bude realizovať v praxi?

Perspektíva rozšírenia o krajiny západného Balkánu je v prvom rade v rukách samotných krajín. Musia konať s odhodlaním a naliehavo zintenzívniť úsilie, prijať nevyhnutné reformy – najmä v oblasti právneho štátu, nezávislosti justície a základných práv – a zavŕšiť svoj politický, hospodársky a sociálny prerod. EÚ zasa musí zmodernizovať svoje politiky na lepšiu podporu transformačného procesu v regióne. Stratégia zahŕňa akčný plán so šiestimi konkrétnymi hlavnými iniciatívami, ktoré sa zameriavajú na špecifické oblasti spoločného záujmu: právny štát, bezpečnosť a migrácia, sociálno-hospodársky rozvoj, prepojenosť dopravy a energetiky, digitálna agenda, zmierenie a dobré susedské vzťahy. V týchto oblastiach sa v rokoch 2018 až 2020 plánujú konkrétne opatrenia.

O akých šesť hlavných iniciatív ide?

Hlavné iniciatívy podporujú transformáciu krajín západného Balkánu vo viacerých konkrétnych oblastiach, kde je posilnená spolupráca v spoločnom záujme všetkých strán. V týchto šiestich vymedzených oblastiach sa medzi rokmi 2018 a 2020 plánujú konkrétne opatrenia. Niekoľko príkladov: 

  • Právny štát: Rozšírenie podrobných akčných plánov na všetky krajiny západného Balkánu, aby sa zosúladili s normami EÚ. Skvalitnenie posudzovania realizácie reforiem, a to aj prostredníctvom nových poradných misií.
  • Bezpečnosť a migrácia: Zintenzívnenie spolupráce v boji proti organizovanej trestnej činnosti, boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu a pri zlepšovaní bezpečnosti hraníc a riadenia migrácie s podporou nástrojov a odborných znalostí EÚ. Zlepšenie koordinácie s agentúrami EÚ v oblasti bezpečnosti hraníc a riadenia migrácie.
  • Spoločensko-hospodársky rozvoj: Zvýšiť poskytovanie záruk pre súkromné investície, podporiť začínajúce podniky a MSP a viac uľahčiť obchod. Väčší dôraz na zamestnanosť a sociálne politiky a štedrejšia finančná pomoc na podporu sociálneho sektora, najmä v oblasti vzdelávania a zdravia. Zdvojnásobí sa aj financovanie v rámci programu Erasmus+.
  • Prepojenosť dopravy a energetiky: Iniciatívy v rámci regiónu a v oblasti spolupráce s EÚ vrátane podpory nových investícií. Rozšírenie energetickej únie EÚ do krajín západného Balkánu.
  • Digitálna agenda: Zavedenie plánu na zníženie poplatkov za roaming, podpora zavádzania širokopásmového pripojenia v regióne, vybudovanie elektronickej verejnej správy, elektronického obstarávania a elektronického zdravotníctva, ako aj rozvoj digitálnych zručností.
  • Zmierovanie a dobré susedské vzťahy: Boj proti beztrestnosti a podpora spravodlivosti v prechodnom období, a to aj prostredníctvom regionálnej komisie na zistenie faktov o vojnových zločinoch. Zintenzívnenie spolupráce v oblasti vzdelávania, kultúry, mládeže a športu; podpora kultúrneho dedičstva a program Kreatívna Európa.

Ako sa budú nové hlavné iniciatívy realizovať? Zvýši sa finančná podpora pre krajiny západného Balkánu?

Komisia v záujme podpory realizácie nových hlavných iniciatív, ktoré sú súčasťou stratégie, navrhuje navýšiť existujúcu podporu západného Balkánu do roka 2020. Chce tak urobiť v rámci nástroja predvstupovej pomoci a doplniť tak sumu vo výške 1,07 miliardy EUR, ktorá sa už má prideliť regiónu v roku 2018. Väčší objem financií bude potrebný v prípade dôležitých investícií, najmä v oblasti infraštruktúry – či už ide o dopravu, energetiku alebo digitálne technológie. Na jar bude zriadená špecializovaná koordinačná skupina, ktorej úlohou bude zabezpečiť vykonávanie iniciatív.

Aké reformy musia krajiny západného Balkánu prioritne zaviesť, ak si chcú udržať dôveryhodnú perspektívu rozšírenia?

Najnaliehavejšou otázkou pre západný Balkán sú reformy v oblasti právneho štátu, základných práv a dobrej správy vecí verejných, ako aj spolupráca na zmierení a dobré susedské vzťahy. Región si musí oveľa jednoznačnejšie a dôveryhodnejšie osvojiť základné hodnoty EÚ. Ich nerešpektovanie má totiž odradzujúci vplyv aj na investície a obchod. Po druhé, treba posilniť hospodárstva v regióne. Stále nie sú konkurencieschopné, trpia prílišným a nenáležitým politickým zasahovaním a súkromný sektor je nedostatočne rozvinutý, čo ovplyvňuje rast a zamestnanosť, a to najmä v prípade mládeže v tomto regióne. Po tretie, medzi krajinami v regióne stále existujú dvojstranné spory, ktoré ešte treba vyriešiť. EÚ nebude akceptovať, aby sa takéto konflikty a súvisiaca nestabilita preniesli na jej pôdu. Je nevyhnutné nájsť konečné a záväzné riešenia týchto sporov a zrealizovať ich ešte pred pristúpením danej krajiny.

Zaviazala sa EÚ, že k nej nové krajiny pristúpia v roku 2025?

Rok 2025 nie je fixný a nie je to ani cieľový dátum pre vstup. Predstavuje možný časový horizont a odzrkadľuje silný európsky záväzok poskytnúť krajinám západného Balkánu dôveryhodnú perspektívu rozširovania. Do uvedeného roka by EÚ mohla mať viac než 27 členských štátov. S Čiernou Horou a Srbskom už rokovania napredujú. Za predpokladu pevnej politickej vôle, vykonania skutočných a trvalých reforiem a definitívneho vyriešenia sporov so susednými krajinami by tieto štáty mohli byť do roku 2025 pripravené na členstvo. Táto perspektíva je mimoriadne ambiciózna. Jej možné uskutočnenie bude v plnej miere závisieť od objektívnych zásluh a výsledkov každej krajiny.

Vzťahuje sa stratégia len na najsľubnejších kandidátov, teda Srbsko a Čiernu Horu, a opomína zvyšok regiónu?

Stratégia sa vzťahuje na celý región západného Balkánu. Čierna Hora a Srbsko sú v súčasnosti jedinými uchádzačmi, s ktorými prebiehajú prístupové rokovania, a preto sa považujú za najsľubnejších kandidátov. V stratégii sa stanovuje orientačný príklad krokov, ktoré musia Čierna Hora a Srbsko podniknúť na prípadné dokončenie prístupového procesu do roku 2025. Jasne sa však v nej uvádza, že ostatné krajiny môžu týchto dvoch kandidátov dobehnúť, ba dokonca predbehnúť v závislosti od dosiahnutého objektívneho pokroku.

Pristúpia teda Čierna Hora a Srbsko k EÚ v roku 2025?

Presný dátum zostane v rukách týchto dvoch krajín a bude závisieť od ich zásluh. Možná perspektíva pristúpenia v roku 2025 je ambiciózna. Vyžaduje si silnú politickú vôľu a podstatné a konkrétne výsledky. Čierna Hora musí dosiahnuť konkrétne výsledky najmä v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. V prípade Srbska je zasa potrebná silná a trvalá politická vôľa, aby bolo možné dosiahnuť konsenzus o zásadných reformách potrebných na podporu zmierenia, a to v oblasti právneho štátu i hospodárskych otázok. Táto snaha sa musí opierať o komplexnú normalizáciu vzťahov s Kosovom. Aby bolo možné dosiahnuť ambiciózny cieľ pristúpenia v roku 2025, bude sa musieť uzavrieť a zrealizovať komplexná právne záväzná dohoda o normalizácii.

Je normalizácia vzťahov medzi Kosovom a Srbskom podmienkou, aby Srbsko pokročilo na ceste do EÚ?

Pokrok v európskom smerovaní Srbska aj Kosova je pevne spojený s pokrokom na ceste k normalizácii ich vzťahov. Bez účinnej a komplexnej normalizácie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou založenej na dialógu sprostredkovanom Európskou úniou nie je možné v tomto regióne dosiahnuť trvalú stabilitu. Na to, aby Srbsko a Kosovo mohli pokročiť vo svojom európskom smerovaní, je naliehavo nutné a rozhodujúce uzavretie právne záväznej dohody o normalizácii.

Čo stratégia ponúka krajinám, ktoré nie sú považované za najsľubnejších kandidátov? Aké sú ich vyhliadky na vstup do EÚ? Bude s nimi Komisia zaobchádzať rozdielne a venovať sa im menej?

Šancu pokročiť na svojej európskej ceste majú všetky krajiny západného Balkánu. Komisia hodnotí každú krajinu spravodlivo a objektívne na základe jej vlastných výsledkov a rýchlosti, akou dosahuje pokrok. Keďže Čierna Hora a Srbsko sú v súčasnosti jedinými krajinami v regióne, s ktorými prebiehajú rokovania, v tomto procese majú náskok. Ostatné krajiny však môžu týchto dvoch kandidátov dobehnúť, ba dokonca predbehnúť v závislosti od dosiahnutého objektívneho pokroku. V tomto európskom smerovaní výrazne napredujú Albánsko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko. Komisia je pripravená vypracovať odporúčania, aby sa na základe splnených podmienok začali prístupové rokovania. Komisia začne pripravovať stanovisko k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo po tom, ako dostane komplexné a úplné odpovede na svoj dotazník. Pri sústavnom úsilí a angažovanosti by sa Bosna a Hercegovina mohla stať kandidátskou krajinou na pristúpenie. Kosovo má možnosť dosiahnuť udržateľný pokrok vykonávaním dohody o stabilizácii a pridružení a pokročiť v európskom smerovaní, keď to objektívne okolnosti umožnia.

Čo ak budúce členské štáty zabránia ostatným krajinám západného Balkánu v pristúpení k EÚ?

Najsľubnejší kandidáti na pristúpenie k EÚ majú strategický záujem na tom, aby podporovali, a nie marili, ašpirácie svojich susedov. Krajiny tohto regiónu sú vzájomne prepojené a budú napredovať rýchlejšie, ak si na tejto ceste navzájom pomôžu. Všetky krajiny sa musia zdržať zneužívania nevyriešených problémov v procese pristúpenia k EÚ. Komisia v rámci novej stratégie odporúča, aby sa zaviedli osobitné mechanizmy a prijali neodvolateľné záväzky na zabezpečenie toho, aby nové členské štáty nemohli zablokovať pristúpenie ďalších kandidátskych krajín západného Balkánu.

Súvisiace články

Bezpečnostná únia: Európsky informačný systém registrov trestov príslušníkoch tretích krajín

Peter Králik

2 miliardy eur na urýchlenie založenia Európskej rady pre inováciu

Peter Králik

NATO prestane komunikovať s Nemeckom, ak Berlín zavedie 5G sieť za pomoci Číny

TASR
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy