Agentúra SITA priniesla túto šokujúcu správu:

„Väzbu obvinených v kauze Očistec bude súd posudzovať podľa pôvodných ustanovení trestného poriadku

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Banskej Bystrici rozhodoval o právnej otázke, či je ich väzba posudzovaná podľa starého zákona alebo podľa novely, ktorá skracuje dĺžku trvania väzby. Exprezident policajného zboru Tibor G., Róbert K., Peter H., Marian Z. a Milan M. naďalej zostávajú vo väzbe. Sudca tak nevyhovel ani žiadosti o prepustenie z väzby Róbertovi K. Toto rozhodnutie však ešte nie je právoplatné a o prípadných sťažnostiach rozhodne Najvyšší súd SR.„Sudca rozhodol, že väzba sa bude posudzovať podľa pôvodných ustanovení trestného poriadku,“ uviedol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek.“

Za zdanlivo bezvýznamnou správou možno nikoho nenapadne sa zaoberať významom porušenia vážnych ústavných princípov demokracie a dodržiavania zákonnosti. Na čo. Veď sa jedná o verejných nepriateľov ľudu, ktorých si sudca nejak porieši. No nie nejak , ale v súlade so zákonom má pán sudca riešiť a rozhodovať.

Nedávna novela Trestného poriadku účinná od 15.augusta zásadne prekoncipovala podmienky a lehoty väzobného stíhania, ako a procesné podmienky pre predlženie a trvanie väzby. Zdá sa, že  reakcia rezortu spravodlivosti na naše medzinárodné záväzky ohľadom krutosti a neprimeranosti väzby na Slovensku sa stratili účinku.

Zaujatosť sudcu v Nitre zakrýva nezákonné postupy polície a prokuratúry -2.časť

Naozaj sa iba zdá. Aj keď novela nebola vytesaná do kameňa, Trestný poriadok v aktuálnom znení je zaväzujúcim kódexom pre každého sudcu. Ani jeden sudca nesmie konať v rozpore s platnou právnou úpravou a dokonca ani pridržiavať fikcie, ktorá platnosťou pôvodných ustanovení zanikla. Tým totiž že tieto zanikli, neexistujú a nie je možné sa na nich v tomto štádiu odvolať. Nakoniec aj v dobe takzvanej veľkej novely Trestného poriadku v roku 2005 existovali prechodné ustanovenia, ktorými sa síce začaté konania formálne dokončovali podľa starých zákonných úprav, ale procesné postupy sa uplatňovali v zmysle novely. Spomínam si vyslovene na úplnú novinku, v zmysle ktorej sám obvinený sa mohol zúčastňovať procesných úkonov v prípravnom konaní a vyšetrovatelia toto právo dlho nechceli akceptovať. Pamätám si aj chvíle, keď ešte v starom znení trestného zákona paragraf o útoku na verejného činiteľa tlačou  bol zrušený, no prokuratúra aj súd konali ďalej,akoby existoval.  Aj v prípade súčasnej novely Trestného poriadku si niekto možno myslí, že tu je možnosť voľby. Ale nie je. Voľba medzi platnou právnou úpravou a neplatnou úpravou nie je na rozhodovacej právomoci sudcu. Ten smie svoju funkciu vykonávať výlučne v medziach zákona. Možno mu by bolo treba pripomenúť minimálne zásadu In dubio pro reo, keď tento inštitút ho zaväzuje rozhodovať spôsobom , ktorý pre obvineného je výhodnejší.

Anarchia, ktorú sudca zavádza do posudzovania práv obvinených v súvislosti s trvaním väzby a vyhodnotením jej podmienok vzniká v momente, keď si sudca vyberá, či bude posudzovať vec na základe platnej právnej úpravy, alebo na základe neexistujúceho práva.