Plytvanie potravinami treba minimalizovať, no celková eliminácia nie je podľa agrorezortu možná

pixabay

Pomôcť má schválená novela zákona o potravinách či edukácia slovenského spotrebiteľa.

Problém plytvania potravinami a množstvo vyprodukovaného potravinového odpadu predstavuje podľa ministerstva pôdohospodárstva závažný globálny problém, ktorý nie je možné objektívne celkom eliminovať. Je však nevyhnutné kontinuálne pôsobiť, aby bolo v čo možno najväčšej miere minimalizované. Vyplýva to z materiálu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) SR o plnení plánu predchádzania plytvaniu potravinami, ktorý v stredu vláda vzala na vedomie. Pri riešení problému plytvania potravinami má na Slovensku pomôcť schválená novela zákona o potravinách či edukácia spotrebiteľa.

Domácnosti na Slovensku vyprodukujú podľa ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej ročne zhruba 400 kilogramov odpadu na osobu a majú podiel až 53 % na tvorbe potravinového odpadu na obyvateľa v krajine. “Znamená to, že viac ako polovica peňazí, ktoré Slováci minú na potraviny, končí v kontajneroch. Je dôležité, aby sme si to pri nákupe uvedomovali. Namiesto množstva stavme radšej na kvalitu, čerstvosť a lokálnosť. Tie prospejú nášmu organizmu, prírode, chuťovým pohárikom a v nemenej dôležitej miere aj našej peňaženke viac ako unifikované potraviny dovážené cez pol sveta s množstvom umelých látok,“ vysvetlila Matečná. Slováci podľa údajov MPRV najčastejšie zdôvodňujú vyhadzovanie potravín v domacnostiach pokazením potravín, uvarením väčšieho množstva ako je možné skonzumovať, uplynutým dátumom spotreby, nákupom väčšieho množstva ako bolo potrebne, respektíve nesprávnym uskladnením, zlým alebo nevhodným spracovaním a nesplnením očakávaní nakúpených potravín.

„Potreba zvyšovania povedomia o plytvaní s potravinami a vytváranie priestoru pre edukáciu konzumentov je jedným z opatrení, ktorému je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Je nevyhnutné v rámci kampaní, informačných materiálov a masmédií opakovane edukovať nielen spotrebiteľa, ale všetky články potravinového reťazca o spôsoboch minimalizácie plytvania potravinami. Pri domácnostiach ide o zaužívanie si pojmov ako sú dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby, určitý manažment nakupovania, skladovania a konzumácie potravín,“ ozrejmilo MPRV.

Pri zariadeniach spoločného stravovania je okrem iného podľa ministerstva dôležitá aj skladba menu, systém prihlasovania a odhlasovania zo stravovania a pod. V prípade školských jedálni je podľa agrorezortu potrebné do budúcna v spolupráci s ministerstvom školstva analyzovať možnosti flexibilnejšieho nastavenia normatívov, vzhľadom na už realizované výsledky meraní plytvania potravinami v školských jedálňach.

Riešením problému s plytvaním potravinami má byť aj povinné a bezplatné darovanie potravín väčšími obchodníkmi pre charitu po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT), ktoré poslanci NR SR v novembri minulého roka schválili, no účinnosť novely zákona o potravinách posunuli až na 1. januára 2024. Podľa údajov, ktoré poskytli charitatívne organizácie pre MPRV, totiž pri zákonnej povinnosti darovať potraviny po DMT (obchodná prevádzka s predajnou plochou nad 400 metrov štvorcových) sa zvýši objem darovaných potravín 7- 8 násobne. To znamená, že materiálno-technické a ani personálne zabezpečenie charitatívnych organizácií to v súčasných podmienkach nie je schopné pokryť.

„Do budúcnosti je potrebné analyzovať možnosti riešenia pri potravinových komoditách, pri ktorých sú podľa meraní potravinové straty najvyššie. Ide napr. o pekárenské výrobky, príp. iné nebalené výrobky, ovocie a zeleninu. Je zrejmé, že bezpečnosť musí byť prioritne zachovaná pri akomkoľvek mechanizme, t. j. výsledkom analýzy by mal byť spôsob, ako minimalizovať straty a pritom zachovať bezpečnosť konečného požívateľa, príp. hospodárskych zvierat pri skrmovaní, ak to umožňujú predpisy Európskej únie,“ uzavrel agrorezort.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies