PO EURÓPSKEJ RADE: Obnažené rozdiely, boj o status quo a iba Ficov Ševčovič, či by nemohol do tretice

French President Emmanuel Macron talks with European Commission President Jean-Claude Juncker during a European Union leaders informal summit in Brussels, Belgium, February 23, 2018. REUTERS/Yves Herman

Dohodli sme sa, že sa dohodneme, ale nevieme poriadne na čom

Záver včerajšej Európskej rady, ktorá si kládla za cieľ vyriešiť dve témy: Ako financovať európsku úniu a ako dospieť k systému špičkových kandidátov, je jednoznačný. Jedným slovom dohodli sme sa, že sa dohodneme. Inými slovami Európska rada obnažila rozdielnosť a rôznorodosť názorov jednotlivých predstaviteľov 27 krajín a bola iba mapovaním tejto rôznosti.

Napriek tomu práve vo vyjadreniach jednotlivých lídrov sa prelínali niekoľké okruhy tém, ktoré v skutočnosti obnažili rozdiely v tom ako ďalej v EÚ. Kým vo vyjadreniach lídrov sa prepletali otázky ako zostaviť rozpočet, kde vziať peniaze, čo s poľnohospodárskou politikou, aké ďalšie parametre osadiť do kohéznych fondov aby podmienečne odzrkadlovali “solidaritu a európske hodnoty” a nakoniec otázka špičkových kandidátov teda celého riadenia EÚ, tak slovenský premiér povedal iba zo dve veci.

Prvá či by to nemohol dať Ševčovič aj do tretice na komisára a za “flexibilitu v kohéznych fondoch”. Tou prvou vecou vyslal na Slovensko odkaz, že nakoniec SMER nepočíta so Ševčovičom na prezidenta SR, tou druhou obnažil elementárny strach smeráckych oligarchov zo straty kontinuity vo vyžieraní eurofondov.

Mohlo to znieť aj takto: Riešte si čo chcete, keď nebude tiecť, nech aspoň kvapká. Hlavne nám dajte právomoc si stým balíkom nakladať ako chceme.Lebo bude iba náš.

Nóvum – dnes ráno po európskej rade je ešte v jednom:

Prvý krát cítiť oslabenie pozície Nemecka ako lídra EÚ. Ťažisko v nastoľovaní tém, udávania tempa sa presunulo k Emmanuelovi Macronovi, Sebastianovi Kurzovi, Jean- Claudovi  Junckerovi a Donaldovi Tuskovi.

Dokonca aj hlas Lea Leo Varadkara znie zaujímavejšie ako Angely Merkel a hlas Antónia Costa (portugalský premiér) vie k eurofondom v portugalskej pozícii povedať viac ako hlas podobný hlasu Róberta Fica v tej slovenskej.

Na čom sa teda Európska rada (ne)dohodla vo financovaní rozpočtu?

Po včerajšku nepoznáme jediný návrh ako chce dospieť 27 krajín po Brexite k zaplátaniu diery v rozpočte EÚ vo výške 14 miliárd euro.

Vieme len, že všetky krajiny sú ochotné zaplatiť viac. Hovorí sa o 1,1% HDP namiesto 1% a to nie je všetko. Práve s tým súvisí reforma riadenia EÚ, ktorú na stretnutí v priateľskej dvojici presadzovali Mark Rutte a Sebastian Kurz. Najmä spojenie predsedu komisie a prezidenta rady a zníženie počtu komisárov.

Slovensko ústami Róberta Fica iba mlčalo:

Róbert Fico túto ťažiskovú diskusiu účelovo prekryl iba pre slovenské média, ktoré tam boli vyhlasením o kvótach, aby smerom k slovenskej verejnosti podhodil tému, ktorá je tak recyklovaná a známa, že iba idiot by s k nej vracal v nejakom článku. Slovensku to však stačí. Nemusí riešiť to podstatné odkiaľ vezmeme v rozpočte na vyšší príspevok. Kúzlom nechceného je že dokonca v tejto téme to nebol hlas Róberta Fica na tom jednaní, ale hlas poľského premiéra, ktorý si pred slovenskými novinármi Róbert Fico iba privlastnil.

Pritom diskusia bola naozaj vážna a na obzore sú nielen zmeny v parametroch spoločnej poľnohospodárskej politiky, kohéznych fondov ale aj nastolenie “vlastných originálnych príjmov – daní”.

Na dokreslenie:

Írsky premiér uviedol, že Írsko má veľkú podporu v súvislosti s rozpočtom EÚ, ktorým je chrániť a reformovať programy, ktoré fungujú dobre, ako napríklad poľnohospodárska politika, kohézna politika a štrukturálne fondy.

“A ak má Európa robiť nové veci – a mali by sme robiť nové veci – najmä v migrácii, bezpečnosti a iných záležitostiach – mali by sme sa pokúsiť nájsť na to nové zdroje financovania,”.

Sebastian Kurz v zhode s Markom Rutte hovorili o prepojení fondov EÚ s regiónmi, ktoré pomáhajú s migráciou:

“V podstate dokážem pochopiť myšlienku uloženia určitých podmienok,” povedal. “Chcel by som len požiadať, aby sme sa neustále nesústreďovali na utečencov, pretože solidarita je oveľa viac ako len prijímanie utečencov”, povedal Kurz.

Už spomínaný portugalský premiér Costa povedal, že je včerajšia európska rada je momentom pravdy, aby minulý rok EÚ zasadnutia vedúcich predstaviteľov v Bratislave vyplývajúci sľub, ktorý občanom poskytla, že EÚ bude viac investovať do oblastí ako migrácia, digitalizácia a výskum a vývoj, ako aj boj proti terorizmu.

Politiky, ktoré sú súčasťou identity EÚ, by však mali byť zachované, uviedol Costa, ktorý spomínal najmä spoločnú poľnohospodársku politiku a kohézne fondy.

“Portugalsko je pripravené prispieť viac do rozpočtu EÚ, ale EÚ by mala mať aj svoje vlastné zdroje príjmov”, tvrdil včera Costa. “To môže pochádzať z dane z plastu, z digitálnych firiem alebo z finančných transakcií”, citovalo Politico portugalského premiéra.

Podľa Live blogu na Politicu, ktorý prenášal všetko podstatné z európskej rady sa Róbert Fico k téme reformy inštitúcii vôbec nevyjadril. Hlas podobný jeho hlasu, teda slovenský hlas nezaznel. Politico mu venovalo iba tento stĺpček Paula Dallisona:

“Na okraj summitu sa novinári pýtali Róberta Fica ohľadne budúcnosti Maroša Ševčoviča – slovenského podpredsedu komisie EÚ. Pred niekoľkými týždňami Fico povedal, že Šefčovič bude dobrým kandidátom na prezidenta krajiny (voľby sa uskutoční v marci 2019). To vyústilo do mnohých domácich špekulácií o budúcnosti komisára. Dnes Fico otočil. V reakcii na otázky novinárov slovenský premiér povedal, že by veľmi rád Šefčovič staval na svojich rozsiahlych skúsenostiach v Bruseli. To naznačuje tretí mandát Šefčoviča ako európskeho komisára.”

Európska rada sa prakticky nedohodla na ničom. Nepoznáme konečný systém výberu špičkových kandidátov. Diskusiu o nadnárodných zoznamoch z dielne Macrona posunula k voľbám 2024. Redukcia počtu komisárov bola zhodená zo stola. Zlúčenie prezidenta rady a predsedu komisie rovnako.

A ešte jeden moment.

Dôkazom ústupu pozícii Agnely Merkelovej ako rozhodujúceho homogénného lídra, teda Nemecka najviac dokresľuje spôsob ako informujú o summite dnes ráno nemecké a francúzske média. Kým Le Figaro dáva úvodník s fotkou Macrona, na Frankfurter Alegemeine Zeitung, či Tagesspiegel by ste žiarivú fotku Angely Merkelovej zo summitu, ktorá by vám udrela do očí márne hľadali.

Status quo včera zvíťazilo a každý si rozdielne ide už iba svoje.

 

 

 

Súvisiace články

Bezpečnostná únia: Európsky informačný systém registrov trestov príslušníkoch tretích krajín

Peter Králik

Búrka v šerbli alebo strata suverenity Slovenska?

Jana Teleki

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy