Hrobár, levica a obete bulvárneho a policajného prenasledovania

Na redakciu sa obrátila 18-ročná slečna, ktorá v 16-ich rokoch prebrala otcovu farmu, vedie ju do dnes a bojuje o to, aby nebola pokrivená spravodlivosť. Poskytla nám písomnosti k prípadu, ktorý je ukážkou arogancie a spupnosti moci, ktorá sa zamerala na jej otca, označila ho za mafiána, hrobára a snažila sa ho odsúdiť aj s jej bratom na vymyslenom a zmanipulovanom príbehu. Jej rozprávanie sa zdalo neuveriteľné do doby, kým sme nedostali rozsudok, vyšetrovací spis, znalecké posudky, ale aj priame videonahrávky z výsluchov. Ich vyhodnotenie prinieslo poznatky, ktoré demaskovali špinavú prácu polície a prokurátora, ktoré na úrovni rozsudku obsahovo ustálil aj rozsudok súdu. Osemnásťročná slečna má schopnosť štrukturovaného myslenia, dobrú pamäť a spravodlivé rozhorčenie, pretože skrivená spravodlivosť, na základe sfalšovaných dôkazov jej vzala otca. Jasne rozlišuje fakt, že matka je chorá a jej choroba bola zneužitá nielen voči nej samej aj rodine. Nie je však sfanatizovaná a uvedomuje si ako funguje spravodlivosť pokiaľ je skrivená. Ona svojou mladosťou a úprimnosťou sa snaží o to, aby spravodlivosť bola skutočne rovná a férová,  aby sa s ňou mohol rovnať každý, bez upierania jeho základných  práv.  Vo veku slečny   je to obdivuhodné a naviac pod ťarchou predložených faktov aj absolútne oprávnené.

Prinášame vám spracovanie tohto príbehu tak, ako to iné média nechcú, nesmú a ani nevedia poskytnúť.

 Manžel so synom mali pohodiť manželku levici, aby ju roztrhala!

Pred dvomi rokmi rozvírila hladinu bulvárnych médií správa o tom, že na juhu Slovenska mal otec so synom zbiť svoju manželku a hodiť ju levici, aby ju roztrhala. Média  nielenže dostávali už vtedy rôzne informácie priamo zo spisu, ale zároveň boli okamžite správne  ideologicky nasmerované k osobám, ktorých sa to týkalo. Páchateľom mal byť Lehel Horváth so synom Tiborom. Lehela (Pozn.:Horvátha v kauze Šátorovcov označili za súčasť mafie s prezývkou Hrobár a mal napomáhať pri likvidácii obetí rôznych trestných činov. Malo sa jednať o biele kone, unesené osoby a podobne, v konečnom štádiu mal s Krisztiánom Kádárom pomáhať pri zavraždení a likvidácii tela samotného Sátora. atd.)Tento mafiánsky príbeh bol dostatočne pikantným korením na to, aby verejnosti sa začala podsúvať verzia o brutálnom vrahovi, ktorý aj vlastnú manželku chcel zabiť a následne ju dať zožrať levici, ktorú doma chovali.

Starostlivo pripravená legenda, ktorá poslúžila aj na väzobné stíhanie otca so synom začala živiť bulvár, ktorý z času na čas sa vracal k príbehu, so značne účelovo skreslenými informáciami. Pozmenili všetko,čo sa dalo: napríklad fabulovali okolo agresivity levice, prezrádzali detaily zo zdravotného stavu poškodenej a ako hyeny zneužívali jej skutočne vážny zdravotný stav a psychickú labilitu. Dokonca tvrdili, že po prepustení Lehela Horvátha z kolúznej väzby  ho okamžite zobrali pred bránami väznice, pričom on stihol tráviť niekoľko dní doma s rodinou na svojej farme, atď. Akosi  mimochodom sa zabúda na jeho syna Tibora, ktorého zadržali a dali do väzby na základe toho istého obvinenia zo spolupáchateľstva. Ibaže on nebol podozrivý zo žiadnych mafiánskych činností. Tak prečo? Keďže legenda o levici musela byť vierohodná pre samotné uväznenie jeho otca, tak sa s ním jednoducho zviezol.

Keď súd oslobodil spod obžaloby otca aj syna, média boli skúpejšie na slovo, ale ešte aj v tej chvíli fabulovali a živili bulvárne útoky proti otcovi nepravdivými informáciami o tom, že hneď spred brány väznice ho zobrali kukláči. Lehel Horváth si v skutočnosti užil doma niekoľko dní so svojou rodinou.  V neštandardnej náhlivosti bol vzatý do väzby  v súvislosti s vyšetrovaním vraždy Šátora.

V tomto prípade média sú predviedli excelentnú, priam učebnicovú  organizovanú kampaň v médiách, ktorá predchádza poľovačke na konkrétnu osobu, ktorú polícia chce za každú cenu dostať za mreže.

 

Palica má dva konce a tak aj média budú musieť dať na pravú mieru svoje útoky.

Nadišla však rozhodujúca chvíľa, keď vec začal prejednávať súd na základe podanej obžaloby. Vypočul svedkov, preskúmal listiny, znalecké posudky a vzhľadom na vyjadrenia poškodenej a jej dvoch dcér skontroloval videozáznamy z ich výsluchov. Je potrebné povedať, že videozáznamy sa nikdy v médiách neobjavili. Vyšetrovateľ ani rodina ich doteraz ich neposkytli. Súd práve na základe videozáznamov ustálil spôsob zákonnosti postupu polície a rozhodol tak, že výsluchy neboli získané od svedkov po ich riadnom a zákonnom poučení. Súd konštatoval, že poškodená ani jej dcéry neovládajú úradný jazyk, tlmočenie nebolo vykonané v súlade so zákonom, na čo upozornila súdna tlmočníčka na pojednávaní a preto podľa hodnotenia veľmi pochybných a diletantských formulácii z poučenia ustálila v rozsudku, že tieto nie sú v súlade so zákonom. Na základe uvedeného tieto dôkazy súd nemohol brať do úvahy, čiže mohol brať do úvahy iba vyjadrenie poškodenej pred súdom, ktorá úplne inak popísala priebeh udalosti, ako to naformuloval do zápisnice vyšetrovateľ v jej mene.

Policajné prechmaty a 25-mesačnú nezákonnú väzbu ukončil až súd – 2.časť

Na základe preskúmaných dôkazov súd oslobodil otca a syna spod obžaloby, pretože skutok sa nestal tak, ako to bolo podané v obžalobe.

V odôvodnení tohto rozsudku súd pripomenul aj prokurátorovi – žalobcovi, že súd pri prejednávaní veci sa musí pridržiavať podaného znenia obžaloby aj s právnou kvalifikáciou skutku. Aj keby boli okolnosti také, že mohlo sa jednať o iný skutok, tak tieto súd nehodnotí, pretože  nie je obsahom podanej obžaloby a jednalo by sa o porušovanie obžalobnej zásady ( súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 TP) a je povinný prejednať ho a rozhodnúť v celej jeho šírke (R 41/1972).)

Rozsudok síce nie je právoplatný, ale bolo zaujímavé sa oboznámiť s obsahom podaného odvolania zo strany prokurátora, ktorý akoby žil v inom právnom svete ako súd.

 Prokurátor sa nachádza v riadnej šlamastike

Z rozsudku vyplýva, že nezvládol dohľad nad prácou vyšetrovateľa, čo vyplýva priamo z konštatovaní súdu o spôsoboch vedenia výsluchov svedkov, aj poškodenej.  Pri nezrozumiteľnom a obsahovo nesprávnom poučení bez riadneho prekladu do materinského jazyka tieto osoby neboli riadne poučené, čo vyplynulo práve z toho, že súd prehral videozáznamy z týchto výsluchov.

Prokurátor aj v odvolaní proti rozsudku tvrdí, že boli podpísané aj jednotlivé strany poučení, čo podľa jeho názoru dokazuje správny postup, ale v tomto prípade obhajuje neobhájiteľné. Z určitých pohľadov to musíme vyhodnotiť v kontexte rozhodnutia súdu, ako marenie spravodlivosti, pretože cieľom  trestného stíhania, výsluchu a poučenia nie je dosiahnuť podpisy na listinách, ale obsahovo, vecne správny postup vylučujúci pochybnosti o dodržaní zákona.

Súd preukázal, že  konanie vyšetrovateľa pri poučení bolo v rozpore so zákonom a preto tento výsluch ani nemôže byť platný. Je podstatné totiž, že primerane k veku, rozumovým schopnostiam a znalosti reči a k danej situácii musí byť zaobchádzané so svedkom tak, aby nevznikli ani pochybnosti, ani marenia práv účastníka konania, alebo svedka.

Prokurátor je v problémoch aj z iného dôvodu. Ak totiž poučenie poškodenej nebolo úplné, riadne a v súlade so zákonom, tak tá nemohla byť poučená ani o potrebnom súhlase poškodenej pre trestné stíhanie v zmysle § 211 Trestného poriadku!

Súhlas poškodeného podľa § 211 Trestného poriadku

(1) Trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 a 158 ,…., možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť alebo poškodeným
je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami.

Z okolností a z výpovedí obvinených bolo totiž zjavné, že nie je možné ustáliť právnu kvalifikáciu skutku ako vraždu, ale maximálne ako ublíženie na zdraví,  k čomu takýto súhlas poškodenej bol nevyhnutný a nebol daný. Preto celé konanie, iniciatíva prokurátora a vyšetrovateľa viedli účelovo k zadržaniu a k väzobnému stíhaniu otca a syna .

Prečo sudca pre prípravné konanie prehliadol už v dobe návrhu na väzbu okolnosti z procesných chýb pri výsluchoch? Predsa mal tie isté listiny, dôkazy, nahrávky a správy a vyjadrenia, ktoré mal vo veci aj súd, ktorý vydal rozsudok ?!

Prípadu sa budeme venovať z troch hľadísk

1.Rozsudkom ustálené okolnosti prípadu a samotného vyšetrovania, nezákonný prístup prokuratúry a polície

2.Manipulácia vyšetrovania, nátlak na svedkov a poškodenú, kriminalizovanie a obmedzovanie obvinených, manipulácia dôkazov a účelnosť  kolúznej väzby

3.Ako “mafiána Hrobára“ dostať za každú cenu, ako sa syn aj manželka sa stali plánovanými obeťami- ako sa porušovali práva Lehela Horvátha, a čo sa od neho čakalo za prepustenie.

Je  namieste uviesť do pravej miery všetky dohady a fabulácie, V prvej časti budeme vychádzať z toho, čo je dané rozsudkom Okresného súdu v Trnave a čo láme zuby nielen žalujúcemu a dozorujúcemu prokurátorovi, ale aj pochybnému výkonu policajnej praxe:

Súd ustálil a vyhodnotil vo svojom rozsudku tieto zásadné zistenia:

V odôvodnení rozsudku súd uviedol príčinu odmietnutia obžaloby takto:

Nepoužiteľnosť výpovede svedkov zapríčinil nezákonný postup vyšetrovateľa, ktorý hrubo porušil práva a podmienky získania dôkazov formou výsluchu svedkov. V situácii, keď tieto osoby neovládali dobre úradný jazyk ani priamo, ani v prítomnosti tlmočníka nevykonal poučenie o povinnostiach svedka v súlade so zákonom a preto súd považoval tieto prostriedky za nepoužiteľné v súlade so zákonom:

Pre rozporuplnosť vyjadrení, odvolaní výpovedí svedkov, pre jazykovú bariéru, ktorá bola evidentne príčinou povrchného prístupu vyšetrovateľa pri čítaní poučenia poškodenej aj svedkom, ich porozumeniu a samotnému prekladu a zápisu vyjadrení si súd potreboval prezrieť videozáznamy z týchto výsluchov, aby mal prehľad o obsahu a miery porušenia povinnosti vyšetrovateľa pri výsluchoch, Samozrejme zároveň potreboval posúdiť aj  zaznamenané výpovede , ich obsah a význam .Kvôli vypočutiu svedkov na súdnom pojednávaní, kde popísali úplne iný priebeh udalosti, dokonca aj poškodená osoba popísala rozdielne sled udalostí, súd porovnal tieto okolnosti až na úrovni videozáznamov a skonštatoval:

Súd preto vyhodnotil samotný spôsob a rozsah poučenia a uviedol:

Súd na ilustrovanie významu, zrozumiteľnosti a spôsobu poučenia ako vzor diletantizmu a porušenia procesných práv uviedol priamo do rozsudku citovanie poučenia tak, ako to odznelo na nahrávke, aby verejnosť pochopila, že sa jedná o vyslovenú policajnú fušerinu: Poučenie je nezrozumiteľné a nedá sa rozšifrovať ani pri maximálnej snahe.

Napriek tomu, že aj laik chápe význam a rozsah porušenia práva na poučenie a podať tak zrozumiteľnú a nezameniteľnú výpoveď, žalujúci prokurátor ešte aj takéto odôvodnenie súdu napadol v odvolaní proti rozsudku týmto tvrdením:

Podľa neho, dokonca poučenie je naozaj iba formalita a podstatné je, že policajt získal podpis za týchto okolností na každú stranu poučenia.

Je to výsmech spravodlivosti, procesnej správnosti a arogantný alibizmus, keď za daných okolností z tohto chaosu vzniklo nezákonné obvinenie, dokonca 25-mesačná väzba!

Vráťme sa však aj  k tomu, ako sa súd vysporiadal s následkami nesprávne získaných výpovedí:

 

Súd teda postupoval na hlavnom pojednávaní s dostatočnou dôkladnosťou a odbornosťou, keď dospel k záveru, že podľa zhotovenej videonahrávky poškodenej diktovanie a zápis jej svedectva je účelovým dielom vyšetrovateľa, čo okamžite viedlo k obvineniu, k zadržaniu Lehelovcov . Nastala 25 mesačná väzba, ktorú zrušil definitívne až súd v meritórnom rozhodnutí.

V podanom odvolaní prokurátora proti rozsudku sa však objavuje aj druhá vážne nezákonná námietka, ktorá   sa týka výhrad k rozsudku, ktorý mal podľa prokurátora minimálne uložiť trest za ublíženie na zdraví:

Prokurátor si zrejme absolútne neuvedomuje, alebo ignoruje fakt, že súd nemôže ani akceptovať, ani porušiť obžalobnú zásadu uvedenú v § 278 Trestného poriadku a s ktorým sa súd vysporiadal v súlade so zákonom:

 

Prokurátor lapajúc po dychu a bez dôkazov dokonca v podanom odvolaní sa chce opierať o svedectvo matky poškodenej, ktorú uvádza v odvolaní takto:

Bez porovnania výpovedí a faktov z tejto samotnej vety pritom vyplýva poznatok, že sa jedná o svedectvo  sprostredkované, že nehovorí o pokuse o vraždu, ale o zbití a nakoniec ho prokurátor vytrhol zo súvislostí iných výpovedí, ktoré takéto svedectvo vyvrátili priamo na hlavnom pojednávaní.

Tento prípad odhaľuje praktiky pri snahe za každú cenu väzniť údajné záujmové osoby akým bol Lehel Horváth, ktoré si spoločnosť musí všímať.

Slovenským štandardom sa stáva, že polícia nepracuje len na policajných oddeleniach, ale na svoju špinavú prácu podsúva skreslené informácie médiám a zneužíva predovšetkým bulvár.  Ako to tento prípad preukázal, podobný spôsob spolupráce je typický pre prípady, keď polícia nemá dobrú dôkaznú pozíciu, ale potrebuje naháňať konkrétne osoby. Verejná mienka sa tak obracia mnohokrát proti nevinným, proti ich rodinným príslušníkom a prokuratúra a súdna moc na tvrdo zatvára do kolúznej väzby ľudí na základe vyfabrikovaných okolností.

Tento prípad priblížime ešte aj z pohľadu porovnania mnohých detailov z práce polície, prokuratúry.

Verejnosť sa zoznámi nielen s tým, ako je možné papiermi umlátiť spravodlivosť a nárok jedinca na svoje ústavné a občianske práva, kde končí zanedbanie povinností, ale aj začína zneužívanie právomoci a kto by to mal z úradnej povinnosti začať trestne stíhať …

Pokračovanie …