Oveľa viac ako vyzývanie na boj proti korupcii miloval Igor Matovič ako opozičný politik svoje marketingové hry so smrťou! Kým triezvo uvažujúci človek, ktorý má aspoň štipku súcitu s pozostalými a prirodzený strach, či rešpekt pred smrťou, tak Matovič chvíle, keď bolo možné zatancovať si na hrobe, alebo len tak zneužiť smrť na politické vzplanutie, jednoducho miloval. Ak Matovič v pozícií premiéra na sebe niečo nezmenil, tak je to práve vzťah k smrti, s ktorou aj naďalej veľmi rád laškuje, akoby to bola jeho milovaná zakázaná láska…

Azda už ani netreba veľmi rozpisovať tancovanie na hroboch opatrovateliek, ktoré neprežili tragickú nehodu pri návrate z Rakúska a nehoda Matovičovi nedala spávať do chvíle, kým ju zneužil v parlamente na “dôkaz” toho, že vtedajšia vláda má na “rukách krv”. Samozrejme, že pri spomienkach na Matovičov ľúbostný život so smrťou sa vynorí aj nechutný status venovaný nebohému Pavlovi Paškovi, v ktorom namiesto sústrasti vyjadril potešenie, že “mafia prišla o chápadlo” a “Boží súd ho neminul”.

Samotnú kategóriu Matovičovho súznenia so smrťou tvorí vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, ktorú neváhal ako opozičný politik zneužiť a označil ju za dosiahnutý “míľnik”, ktorý Slovensko dosiahlo. Matovičov tanec na hroboch dvoch mladých ľudí neprestáva ani tri roky po ich vražde!

Namiesto kondolencie bezbrehý útok!

Dnes už z kresla premiéra Matovič v mene Kuciaka kritizuje novinárov, ktorí vraj nepríčetne a bez dôkazov útočia na jeho osobu a jeho vládu a svoju úvahu zakončí nepremyslene prianím novinárom: “Prajem Vám preto, slovenskí novinári, aby ste sa Jánmi Kuciakmi stali.”  V návale zlosti a tancovania na hroboch si tento idiot, ani neuvedomil, že toto prianie je ďalším nechutným dvojzmyslom z jeho strany… Samozrejme, večer na dobrú noc nezabudol na list “do nebíčka” so slovami, ktoré síce chcel povedať “Jankovi”, ale keďže nestihol, tak ich v čase chaosu pandémie venoval verejnosti, aby zabudla na jeho neschopnosť a pripomenul jej “míľnik, ktorý Slovensko dosiahlo zavraždením dvoch mladých ľudí”!

Iba chrapúň akým je Matovič dokáže z pozície premiéra napísať namiesto kondolencie zosnulému poslancovi výčitku jeho kolegom, že pred tromi mesiacmi boli na námestiach s tisíckami ľudí bez rúšok! Kým celé politické spektrum vyjadrilo sústrasť pozostalej rodine Ľubomíra Petráka a vyzdvihovalo jeho odborné kvality, schopnosti diskutovať, či jeho rovnosť, tak Matovič z pozície premiéra sa zmohol na bezbrehý politický útok na politického súpera!

Už je to vyše roka, čo pred Úradom vlády pálil Matovič 5 tisíc sviec za odvrátiteľné úmrtia a dnes by pokojne ako premiér mohol páliť takmer 7 tisíc sviec za zomrelých, ktoré zomreli neschopnosťou jeho vlády! Samozrejme, môže za to Richard Sulík, Veronika Remišová a ľudia účastní na protestoch 17. novembra, môžu za to v podstate všetci len Matovič nie, ktorý si politický marketing vždy veľmi rád okorení źatancovaním so smrťou!