Poznáme európsky návrh zmeny režimu DPH. Zavádza negatívny zoznam a minimálnu 12% daň

Táto iniciatíva Komisie je súčasťou balíka reforiem oznámených v akčnom pláne v oblasti DPH za účelom vytvorenia jednotného priestoru EÚ v oblasti DPH. Balík obsahuje okrem návrhu na reformu sadzieb DPH aj návrh právnych aktov (smernica a nariadenia) za účelom stanovenia definitívneho režimu pri cezhraničnom dodávaní tovaru v EÚ a návrh smernice, ktorá stanovuje zjednodušenia pre malé a stredné podniky.

Oblasť sadzieb DPH je oblasťou, ktorá sa pomerne často menila od zavedenia jednotného systému DPH v EÚ. V roku 1967 bol prijatý záväzok vytvoriť v Európe konečný (definitívny) systém DPH, ktorý by fungoval rovnako, ako funguje vnútrozemský systém DPH v každom členskom štáte. Zároveň sa ustanovilo, že princípom zdanenia bude princíp pôvodu, t.j., že sa bude uplatňovať zdaňovanie podľa usadenia dodávateľa.

V oblasti sadzieb sa však členské štáty nedokázali dohodnúť na jednotnom uplatňovaní sadzieb, a preto sa členským štátom umožnilo prvou smernicou uplatňovať neobmedzený počet znížených a zvýšených sadzieb DPH, no nestanovili sa žiadne limity pre sadzby.

Po zavedení jednotného trhu v roku 1993 sa stanovil prechodný režim pre cezhraničné obchodovanie s tovarom v rámci EÚ a tento si vyžadoval určitú harmonizáciu v oblasti sadzieb, a preto sa do určitej miery obmedzila právomoc členských štátov pri stanovovaní sadzieb DPH.

Na základe týchto pravidiel sú členské štáty povinné uplatňovať základnú (štandardnú) sadzbu DPH, ktorá nie je nižšia ako 15 % a jednu alebo dve znížené sadzby DPH, ktoré nie 

sú nižšie ako 5 % na určité tovary a služby, ktoré sú uvedené v zozname  (Príloha III smernice o DPH). Odchylne od uvedených pravidiel členské štáty uplatňujú aj iné znížené sadzby, vrátane superznížených a nulových na základe výnimiek a pravidiel, ktoré uplatňovali do roku 1991 a ponechali si ich v platnosti aj po zavedení nových pravidiel.

V júli 2003 navrhla Komisia zjednodušiť pravidlá v oblasti znížených sadzieb tak, že sa zrušia všetky znížené sadzby mimo tých, ktoré sú uvedené v Prílohe III smernice o DPH. Pre členské štáty však tento prístup nebol akceptovateľný, a tak sú všetky výnimky v platnosti aj v súčasnosti.

Ich zrušenie je naviazané na ukončenie prechodného režimu, ktorý stále počítal, že sa zachová zásada zdanenia na princípe pôvodu.

Keďže v zbližovaní sadzieb nenastal žiaden pokrok a v kontexte zmeny miesta zdanenia služieb od roku 2010 podľa miesta určenia, ktorý sa následne rozširuje na všetky druhy služieb medzi podnikom a odberateľom („B2C“), Komisia vo svojom Akčnom pláne v oblasti DPH z roku 2016 navrhla nahradiť súčasnú prechodnú úpravu zdaňovania obchodu medzi členskými štátmi konečnou úpravou (definitívnym režimom) , ktorá bude založená na zásade zdanenia v členskom štáte určenia.

V tomto kontexte Komisia súčasne oznámila, že takéto zdanenie v mieste určenia by umožnilo členským štátom priznať väčšiu voľnosť pri stanovovaní sadzieb a umožnilo by im ponechanie si všetkých výnimiek aj v podmienkach definitívneho režimu.

V záveroch Rady Rada vzala na vedomie smerovanie v oblasti zdanenia, ako aj zámer Komisie predložiť návrh na reformu sadzieb DPH formou legislatívneho návrhu s poskytnutím väčšej voľnosti členským štátom pri stanovovaní sadzieb. Rada však zdôraznila, že sa aj naďalej vyžaduje dostatočná úroveň harmonizácie v EÚ a že prijaté riešenie musí byť dôkladne vyvážené, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže, zvýšeniu nákladov a negatívnemu vplyvu na fungovanie jednotného trhu.

Na základe uvedeného Komisia predkladá legislatívny návrh, ktorý predstavuje reformu v oblasti sadzieb DPH, pretože mení doterajšiu filozofiu uplatňovania sadzieb DPH.

Všeobecným cieľom uvedeného návrhu je prispôsobiť oblasť sadzieb konečnému režimu uplatňovania pravidiel pri cezhraničnom obchodovaní v EÚ tak, aby sa nenarúšala hospodárska súťaž podnikov a nezvyšovala sa administratívna záťaž na plnenie si povinností v súvislosti s DPH.

Okrem toho je cieľom návrhu aj posilniť subsidiaritu členských štátov v tejto oblasti a umožniť im väčšiu mieru flexibility pri stanovovaní sadzieb.

Smernicu po jej schválení bude potrebné prevziať do národnej legislatívy o DPH a v tomto duchu aj zmeniť zákon o DPH č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedeného Komisia predložila legislatívny návrh, ktorým by v konečnom systéme DPH boli všetky členské štáty obmedzované rovnakými pravidlami (formálnymi) a mali by rovnakú voľnosť (neobmedzovanú) pri stanovovaní sadzieb. Tieto pravidlá by umožnili členským štátom uplatňovať okrem dvoch znížených sadzieb vo výške minimálne 5 %, oslobodenia od dane s možnosťou odpočítania dane (0%) a jednu superzníženú sadzbu dane od 0 do 5 % na akékoľvek dodanie tovaru alebo služby, ktoré nie je vylúčené z uplatňovania znížených sadzieb.

Odstraňuje sa príloha III, ktorá stanovovala možnosť zavedenia znížených sadzieb na vybrané tovary a služby a namiesto nej sa zavádza príloha IIIa, ktorá stanovuje zoznam tovarov a služieb, na ktoré sa nesmie uplatniť znížená sadzba (tzv. „negatívny zoznam“).

Ďalšia povinnosť pre členské štáty, ktorá sa návrhom zavádza, je zabezpečiť, aby vážená priemerná sadzba DPH uplatňovaná na transakcie, v prípade ktorých nemožno odpočítať DPH, bola vždy vyššia ako 12 %.

Návrh smernice spadá do rozsahu pôsobnosti článku 113 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ). V tomto článku sa stanovuje, že Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom prijme ustanovenia na zosúladenie pravidiel členských štátov v oblasti nepriameho zdaňovania.

Ministerstvo financií SR podporuje čiastočne cieľ uvedenej iniciatívy, ktorým je prispôsobiť oblasť sadzieb konečnému režimu pri cezhraničnom obchodovaní v EÚ tak, aby sa nenarúšala hospodárska súťaž podnikov a nezvyšovala sa administratívna záťaž na plnenie si povinností v súvislosti s DPH.

Avšak má výhrady k časti cieľu, ktorým je posilniť subsidiaritu členských štátov v tejto oblasti a umožniť im väčšiu mieru flexibility pri stanovovaní sadzieb.

Paradoxne tak slovenské ministerstvo financií ide proti reformnému zámeru návrhu smernice, ktorá dáva väčšie právomoci členským štátom. Slovensko stanovisko tak odráža najmä obavy z väčšej konkurencie v DPH na jednotlivé výrobky v okolitých krajinách, čo v Slovenskom prípade znamená iba ideologická námietka voči smernici, pretože Slovensko má ľavicovú vládu. A tá ako každá ľavica má obavu z konkurencie nižších daní, na ktoré nemá dosah.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies