Poznáme nové nástroje EÚ pre riadenie hraníc, migráciu a bezpečnosť. Rieši ich smernica, ktorá je v pripomienkovacom konaní

Európska únia čelila posledných rokoch nárastu počtu neoprávnených prekročení hraníc schengenského priestoru spolu s vyvíjajúcu sa a pretrvávajúcu hrozbu pre vnútornú bezpečnosť, ako to dokazuje séria teroristických útokov. Občania únie očakávajú, že kontroly osôb na vonkajších hraniciach a kontroly v rámci schengenského priestoru budú účinné, umožnia účinné riadenie migrácie a prispejú k vnútornej bezpečnosti. Tieto výzvy zdôraznili naliehavú potrebu spojiť a posilniť komplexným spôsobom informačné nástroje EÚ pre riadenie hraníc, migráciu a bezpečnosť, píše sa k návrhu  nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (hranice a víza) a o zmene rozhodnutia Rady 2004/512/ES, nariadenia (ES) č. 767/2008, rozhodnutia Rady 2008/633/SVV, nariadenia (EÚ) 2016/399 a nariadenia (EÚ) 2017/2226.

Podľa návrhu, ktorý je v pripomienkovacom konaní, “riadenie informácií v EÚ sa môže a musí stať účinnejším a efektívnejším pri plnom dodržiavaní základných práv, najmä vrátane práva na ochranu osobných údajov, s cieľom lepšie chrániť vonkajšie hranice EÚ, zlepšiť riadenie migrácie a zvýšiť vnútornú bezpečnosť pre dobro všetkých občanov. Na úrovni EÚ už existuje niekoľko informačných systémov a ďalšie systémy sú v štádiu vývoja s cieľom poskytnúť príslušníkom pohraničnej stráže, imigračným úradníkom a úradníkom v oblasti presadzovania práva príslušné informácie o osobách. Aby bola táto podpora účinná, informácie poskytované informačnými systémami EÚ musia byť úplné, presné a spoľahlivé. Existujú však štrukturálne nedostatky v štruktúre riadenia informácií EÚ. Vnútroštátne orgány čelia komplexnej štruktúre odlišne spravovaných informačných systémov. Navyše štruktúra správy údajov pre hranice a bezpečnosť je roztrieštená, keďže informácie sa uchovávajú oddelene v neprepojených systémoch. To má za následok tzv. slepé miesta. Dôsledkom toho je, že rôzne informačné systémy na úrovni EÚ v súčasnosti nie sú interoperabilné, t. j. nie sú schopné vymieňať si údaje a zdieľať informácie, aby orgány a príslušní úradníci mali informácie, ktoré potrebujú, vtedy, keď ich potrebujú a tam, kde ich potrebujú. Interoperabilita informačných systémov na úrovni EÚ môže značne prispieť k odstráneniu súčasných slepých miest, keď osoby vrátane osôb, ktoré môžu byť zapojené do teroristických aktivít, môžu byť evidované v rôznych neprepojených databázach pod rôznymi prezývkami.”

V stanovisku Slovenskej republiky sa taktiež uvádza, že “v apríli 2016 Komisia predložila oznámenie Silnejšie a inteligentnejšie systémy pre hranice a bezpečnosť s cieľom riešiť niekoľko štrukturálnych nedostatkov týkajúcich sa informačných systémov. Cieľom oznámenia z apríla 2016 bolo iniciovať diskusiu o tom, ako môžu informačné systémy v Európskej únii zlepšiť riadenie hraníc, migrácie a vnútornú bezpečnosť. Podobne Rada uznala naliehavú potrebu opatrenia v tejto oblasti. V júni 2016 schválila plán zlepšenia výmeny informácií a riadenia informácií vrátane interoperabilných riešení v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Účelom plánu bolo podporiť prevádzkové vyšetrovania a urýchlene poskytnúť odborníkom v prvej línii, napríklad príslušníkom polície, príslušníkom hraničnej polície, prokurátorom, imigračným úradníkom a ďalším, komplexné, aktuálne a kvalitné informácie s cieľom účinne spolupracovať a konať. Európsky parlament takisto naliehavo požadoval opatrenie v tejto oblasti. Vo svojom uznesení z júla 2016 o pracovnom programe Komisie na rok 2017 Európsky parlament vyzval, aby boli predložené „návrhy na zlepšenie a rozvoj existujúcich informačných systémov, riešenie problému nedostatku informácií a posun smerom k interoperabilite, ako aj návrhy na povinnú výmenu informácií na úrovni EÚ spolu s nevyhnutnými zárukami ochrany údajov“. V prejave predsedu Junckera o stave Únie zo septembra 2016 a v záveroch Európskej rady z decembra 2016 sa zdôraznil význam prekonania súčasných nedostatkov v oblasti správy údajov a zlepšenia interoperability existujúcich informačných systémov.”

Podľa stanoviska “v júni 2016 Komisia v nadväznosti na oznámenie z apríla 2016 zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu s cieľom riešiť právne, technické a prevádzkové výzvy týkajúce sa zlepšenia interoperability medzi centrálnymi systémami EÚ pre hranice a bezpečnosť vrátane ich nutnosti, technickej uskutočniteľnosti, proporcionality a dôsledkov pre ochranu údajov. Záverečná správa expertnej skupiny na vysokej úrovni bola uverejnená v máji 2017. Stanovil sa v nej celý rad odporúčaní na posilnenie a vývoj informačných systémov EÚ a ich interoperability. Na práci expertnej skupiny sa aktívne podieľala Agentúra EÚ pre základné práva, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu. Každý predložil podporné vyhlásenia a potvrdil, že na posunutie sa vpred je potrebné vyriešiť širšie otázky týkajúce sa základných práv a ochrany údajov. Zástupcovia Sekretariátu Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Generálneho sekretariátu Rady sa zúčastnili ako pozorovatelia. Expertná skupina na vysokej úrovni dospela k záveru, že je potrebné a technicky uskutočniteľné zamerať sa na praktické riešenia interoperability, ktoré v zásade môžu priniesť prevádzkové výhody a zároveň ich možno realizovať v súlade s požiadavkami na ochranu údajov.”

Na základe správy a odporúčaní expertnej skupiny Komisia v Siedmej správe o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie stanovila nový prístup k správe údajov, pokiaľ ide o hranice, bezpečnosť a riadenie migrácie, v rámci ktorého sú všetky centralizované informačné systémy EÚ pre bezpečnosť, riadenie hraníc a riadenie migrácie interoperabilné pri plnom dodržiavaní základných práv. Komisia oznámila svoj úmysel pokračovať v práci smerom k vytvoreniu európskeho vyhľadávacieho portálu schopného vyhľadávať naraz vo všetkých príslušných systémoch EÚ v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie, podľa možnosti s jednoduchšími pravidlami pre prístup na účely presadzovania práva, a vyvinúť pre tieto systémy spoločnú službu biometrickej identifikácie (podľa možnosti s funkciou indikátora pozitívnej lustrácie a spoločnú databázu údajov o totožnosti). Komisia oznámila svoj úmysel čo najskôr predstaviť legislatívny návrh o interoperabilite.

V záveroch Európskej rady z júna 2017 bola znova zdôraznená potreba konať. Na základe záverov Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z júna 2017 Európska rada vyzvala Komisiu, aby čo najskôr pripravila návrh právnych predpisov, ktorými sa prijímajú odporúčania vypracované expertnou skupinou na vysokej úrovni. Táto iniciatíva reaguje aj na výzvu Rady na vytvorenie komplexného rámca pre prístup do rôznych databáz v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí na účely presadzovania práva v záujme väčšieho zjednodušenia, konzistentnosti, účinnosti a zvýšenia pozornosti venovanej prevádzkovým potrebám. Na zvýšenie úsilia s cieľom urobiť z Európskej únie bezpečnejšiu spoločnosť v úplnom súlade so základnými právami Komisia oznámila v kontexte svojho pracovného programu na rok 2018 návrh o interoperabilite informačných systémov, ktorý má byť predložený do konca roka 2017.

V súvislosti s vyššie uvedeným predložila Komisia návrh týchto dvoch nariadení Európskeho parlamentu a Rady:

  1. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení rámca interoperability medzi informačnými systémami EÚ (hranice a víza) a o zmene rozhodnutia Rady 2004/512/ES, nariadenia (ES) č. 767/2008, rozhodnutia Rady 2008/633/SVV, nariadenia (EÚ) 2016/399 a nariadenia (EÚ) 2017/2226; a

  1. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (policajná a justičná spolupráca, azyl a migrácia).

Návrh oboch nariadení sa zameriava na informačné systémy EÚ pre vnútornú bezpečnosť, riadenie hraníc a migrácie, ktoré sú prevádzkované na centrálnej úrovni, z ktorých tri v súčasnosti existujú, k jednému bol nedávno schválený jeho právny základ a nachádza sa v počiatočnej fáze vývoja a posledné dva sú štádiu návrhov právnych predpisov a diskusie o nich.

Tri v súčasnosti existujúce centralizované informačné systémy:

Schengenský informačný systém (SIS) so širokým spektrom upozornení na osoby (odmietnutie vstupu alebo pobytu, zatykač EÚ, nezvestné osoby, pomoc v súdnom konaní, diskrétne a osobitné kontroly) a predmety (vrátane stratenej, odcudzenej a neplatnej totožnosti alebo cestovného dokladu);

● systém Eurodac s údajmi o odtlačkoch prstov žiadateľov o azyl a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí neoprávnene prekročili vonkajšie hranice alebo ktorí sa nelegálne zdržiavajú v členskom štáte; a

Vízový informačný systém (VIS) s údajmi o krátkodobých vízach.

Okrem týchto existujúcich systémov navrhla Komisia v rokoch 2016-2017 tri nové centralizované informačné systémy EÚ:

Systém vstupu a výstupu (EES), pre ktorý bol práve dohodnutý právny základ, nahrádza súčasný systém ručného označovania pasov, a ktorý elektronicky zaregistruje meno a druh cestovného dokladu, biometriu, dátum a miesto vstupu a výstupu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí navštevujú schengenský priestor v rámci krátkodobého pobytu;

● navrhovaný Európsky informačný a autorizačný systém pre cestovanie (ETIAS), by po prijatí bol z veľkej časti automatizovaný systém, ktorý by zhromažďoval a overoval informácie predložené štátnymi príslušníkmi tretích krajín oslobodenými od vízovej povinnosti pred ich cestou do schengenského priestoru; a

● navrhovaný Európsky informačný systém záznamov o trestných činoch pre štátnych príslušníkov tretích krajín (systém ECRIS-TCN), ktorý by bol elektronickým systémom výmeny informácií o predchádzajúcich odsúdeniach vynesených proti štátnym príslušníkom tretích krajín trestnými súdmi v EÚ.

Návrh nariadení upravuje základné špecifikácie nevyhnutných technických komponentov na dosiahnutie interoperability. Na dosiahnutie cieľov tohto návrhu je potrebné vytvoriť štyri komponenty interoperability:

Európsky vyhľadávací portál – ESP (European Search Portal)

spoločnú Službu porovnávania biometrických údajov – spoločnú BMS (Biometric Matching Service)

Spoločnú databázu údajov o totožnosti – CIR (Common Identity Repository)

Detektor viacnásobných totožností – MID (Multiple-identity Detector).

 

Dopady na rozpočet SR

“Výdavky pre agentúru eu-LISA na pokrytie celkových nákladov na rozvoj programu, v rámci ktorého sa vytvoria jednotlivé komponenty interoperability, náklady na údržbu od okamihu realizácie komponentov interoperability do roku 2027, náklady osobitného rozpočtu na migráciu údajov z existujúcich systémov do spoločnej BMS a dodatočné náklady na aktualizáciu jednotného národného rozhrania členských štátov, sieť, odbornú prípravu a stretnutia, majú byť pokryté z rozpočtu Únie”, píše sa v analýze dopadov predkladaného materiálu.

Podľa tejto analýzy, “náklady členských štátov na pokrytie zmien v ich vnútroštátnych systémoch s cieľom využívať komponenty interoperability, jednotné národné rozhranie poskytnuté agentúrou eu-LISA a rozpočet na odbornú prípravu koncových používateľov budú tiež hradené z rozpočtu Únie.”

Z tohto sú vyňaté náklady členských štátov spojené s:

– projektovým riadením členských štátov;

– hostingom vnútroštátnych informačných systémov (priestory, implementácia, elektrina, chladenie);

– prevádzkou vnútroštátnych informačných systémov;

– návrhom, vývojom, implementáciou, prevádzkou a údržbou vnútroštátnych komunikačných sietí.

Ďalšie náklady členských štátov sa môžu týkať úpravy niektorých z už existujúcich národných IS pre využívanie funkcionality jednotlivých centrálnych komponentov interoperability, doplnenia technologického vybavenia v spojitosti s procesmi definovanými v návrhoch nariadení o interoperabilite ako aj požiadaviek na personálne posilnenie v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z návrhov.

Ministerstvo vnútra SR v tomto štádiu legislatívneho procesu nedokáže, ani orientačne vyčísliť dôsledky na štátny rozpočet. MV SR však berie na vedomie, všetky finančné a personálne požiadavky, ktoré budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov príslušných rozpočtových kapitol na príslušný rozpočtový rok.

“V tejto etape predkladaný návrh nariadenia nezakladá žiadne vplyvy na sociálne a životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Zároveň sa nepredpokladá žiaden vplyv s pôsobnosťou na podnikateľské prostredie”, tvrdí ministerstvo vnútra.

Hlavným sociálnym vplyvom bude zlepšenie riadenia hraníc a zvýšenie vnútornej bezpečnosti v rámci Európskej únie. Nové zariadenia zjednodušia a urýchlia prístup vnútroštátnych orgánov k požadovaným informáciám a identifikácii štátnych príslušníkov tretích krajín. Očakáva sa tiež, že nové zariadenia prinesú zvýšenú dôveru verejnosti tým, že zabezpečia, že ich návrh a používanie zvýšia bezpečnosť európskych občanov.

Pozitívny vplyv sa očakáva v oblasti správy hraníc, v oblasti migrácie a azylu a v oblasti policajnej spolupráce. V súčasnosti ďalšie vplyvy však nie je možné kvantifikovať, či kvalifikovať, ani zabezpečiť ich pozitívne dopady, keďže tieto nie sú dané všeobecne, a teda sú spôsobilé sa prejaviť až vo fáze účinnosti nariadenia.

Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

X

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

X

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

X

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

X

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

X

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

X

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

X

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

X

Žiadne

Negatívne

….vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

X

Žiadne

Negatívne

(1/133 Príloha (Návrh nariadenia – 15119/17 COSI 336,FRONT 507,ASIM 142,DAPIX 430,ENFOPOL 622,ENFOCUSTOM 285,SIRIS 217,SCHENGEN 88,DATAPROTECT 220,VISA 458,FAUXDOC 73,COPEN 419,JAI 1212,CT 164,CSCI 79,SAP 28,COMIX 840)

Z dôvodovej správy však nie sú jasné dopady na štátny rozpočet Slovenskej republiky, materiál ich neuvádza.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies