SÚDNY DVOR EÚ : Žiadateľa o azyl nemožno podrobiť psychologickému testu na účely určenia jeho sexuálnej orientácie

V apríli 2015 podal nigérijský štátny príslušník maďarským orgánom žiadosť o azyl, pričom uviedol, že má obavu z prenasledovania z dôvodu jeho homosexuality vo svojej krajine pôvodu. Napriek tomu, že tieto orgány konštatovali, že vyhlásenia tejto osoby nevykazovali rozpory, zamietli žiadosť s odôvodnením, že znalecký posudok, ktorého vypracovanie nariadili na účely posúdenia osobnosti žiadateľa, nepotvrdil sexuálnu orientáciu uvádzanú žiadateľom.

Žiadateľ o azyl podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na maďarský súd, pričom tvrdil, že dotknuté odborné psychologické testy závažne porušujú jeho základné práva a neumožňujú posúdiť vierohodnosť jeho sexuálnej orientácie.

Szegedi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Súd pre správne a pracovnoprávne veci, Szeged, Maďarsko), ktorý spor rozhoduje, sa Súdneho dvora pýta, či maďarské orgány môžu posudzovať
vyhlásenia žiadateľa o azyl o jeho sexuálnej orientácii tak, že budú vychádzať zo psychologického znaleckého posudku.

V prípade, že odpoveď Súdneho dvora na prvú otázku bude negatívna, sa maďarský súd tiež pýta, či predsa len existujú odborné metódy, ktoré môžu vnútroštátne orgány využiť na preskúmanie dôveryhodnosti tvrdení uvedených v rámci žiadosti o azyl založenej na nebezpečenstve z prenasledovania z dôvodu sexuálnej orientácie.

Svojím rozsudkom z dnešného dňa Súdny dvor najprv konštatuje, že smernica o podmienkach o priznávaní postavenia utečenca umožňuje vnútroštátnym orgánom nariadiť vypracovanie znaleckého posudku v rámci preskúmania žiadosti o azyl na účely lepšieho posúdenia skutočných potrieb medzinárodnej ochrany žiadateľa.

Spôsoby prípadného využitia znaleckého posudku však musia byť v súlade so základnými právami zaručenými Chartou základných práv Európskej únie, ako sú právo na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

V tomto kontexte nemožno vylúčiť, že pri posúdení vyhlásení žiadateľa o azyl o jeho sexuálnej orientácii sú niektoré formy znaleckých posudkov vhodné na posudzovanie skutočností a okolností uvedených v žiadosti a môžu sa uskutočniť tak, aby základné práva tohto žiadateľa neboli porušené.

V tejto súvislosti však Súdny dvor zdôrazňuje, že v rámci posúdenia vyhlásení žiadateľa o jeho sexuálnej orientácii nemôžu vnútroštátne orgány a súdy založiť svoje rozhodnutie len na záveroch znaleckého posudku a nemôžu byť týmito závermi viazané.

Súdny dvor ďalej konštatuje, že v prípade, keď vnútroštátne orgány zodpovedné za posúdenie žiadosti nariadia vypracovanie znaleckého posudku na účely posúdenia skutočnej sexuálnej orientácie žiadateľa o azyl, nachádza sa osoba, ktorá sa tomuto znaleckému posudku podrobuje, v situácii, keď jej budúcnosť úzko závisí od rozhodnutia týchto orgánov o osude jej žiadosti.

Navyše prípadné odmietnutie žiadateľa podrobiť sa dotknutým testom môže byť dôležitým prvkom, z ktorého budú vnútroštátne orgány vychádzať na účely posúdenia, či táto osoba dostatočne zdôvodnila svoju žiadosť.

Preto aj v prípade, keď uskutočnenie takýchto psychologických testov formálne podlieha poskytnutiu súhlasu dotknutej osoby, nie je tento súhlas nevyhnutne slobodný, keďže je vynútený pod tlakom okolností, v ktorých sa žiadateľ o azyl nachádza.

Za týchto podmienok predstavuje využitie psychologického znaleckého posudku na určenie sexuálnej orientácie žiadateľa zásah do práva tejto osoby na rešpektovanie jej súkromného života.

Pokiaľ ide o otázku, či tento zásah do súkromného života môže byť odôvodnený cieľom zhromaždiť užitočné informácie pre posúdenie skutočných potrieb medzinárodnej ochrany žiadateľa, Súdny dvor zdôrazňuje, že znalecký posudok možno pripustiť len v prípade, ak sa zakladá na dostatočne dôveryhodných metódach, čo je otázka, ku ktorej neprináleží Súdnemu dvoru sa vyjadrovať, avšak ktorá bola spochybnená Komisiou a viacerými vládami.

Navyše Súdny dvor konštatuje, že dosah takého znaleckého posudku na súkromný život je neprimeraný vo
vzťahu k tomuto cieľu. K tejto otázke Súdny dvor predovšetkým poznamenáva, že taký zásah je osobitne závažný, keďže má vytvoriť obraz o najintímnejších aspektoch života žiadateľa.

Súdny dvor tiež uvádza, že uskutočnenie psychologického znaleckého posudku, ktorého cieľom je určiť sexuálnu orientáciu žiadateľa o azyl, nie je nevyhnutné na účely posúdenia dôveryhodnosti vyhlásení žiadateľa o jeho sexuálnej orientácii.

V tejto súvislosti Súdny dvor zdôrazňuje, že podľa smernice v situácii, keď sexuálna orientácia žiadateľa nie je podložená listinnými dôkazmi, sa môžu vnútroštátne orgány, ktoré musia mať k dispozícii spôsobilých pracovníkov, opierať okrem iného o logickosť a prijateľnosť vyhlásení dotknutej osoby. Navyše tento znalecký posudok má nanajvýš obmedzenú spoľahlivosť, takže jeho užitočnosť môže byť na účely posúdenia dôveryhodnosti vyhlásení žiadateľa o azyl spochybnená, najmä v prípade, akým je tento, keď vyhlásenia žiadateľa nevykazujú rozpory.

Za týchto okolností dospel Súdny dvor k záveru, že využitie psychologického znaleckého posudku na účely posúdenia skutočnej sexuálnej orientácie žiadateľa o azyl nie je s prihliadnutím na Chartu ľudských práv v súlade so smernicou.

Súvisiace články

2 miliardy eur na urýchlenie založenia Európskej rady pre inováciu

Peter Králik

NATO prestane komunikovať s Nemeckom, ak Berlín zavedie 5G sieť za pomoci Číny

TASR

Stovka policajtov vycestuje: Slovensko ich pošle do Macedónska aj do Srbska kvôli migrácii

redakčný výber
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?