SÚDNY DVOR EÚ : Žiadateľa o azyl nemožno podrobiť psychologickému testu na účely určenia jeho sexuálnej orientácie

V apríli 2015 podal nigérijský štátny príslušník maďarským orgánom žiadosť o azyl, pričom uviedol, že má obavu z prenasledovania z dôvodu jeho homosexuality vo svojej krajine pôvodu. Napriek tomu, že tieto orgány konštatovali, že vyhlásenia tejto osoby nevykazovali rozpory, zamietli žiadosť s odôvodnením, že znalecký posudok, ktorého vypracovanie nariadili na účely posúdenia osobnosti žiadateľa, nepotvrdil sexuálnu orientáciu uvádzanú žiadateľom.

Žiadateľ o azyl podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na maďarský súd, pričom tvrdil, že dotknuté odborné psychologické testy závažne porušujú jeho základné práva a neumožňujú posúdiť vierohodnosť jeho sexuálnej orientácie.

Szegedi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Súd pre správne a pracovnoprávne veci, Szeged, Maďarsko), ktorý spor rozhoduje, sa Súdneho dvora pýta, či maďarské orgány môžu posudzovať
vyhlásenia žiadateľa o azyl o jeho sexuálnej orientácii tak, že budú vychádzať zo psychologického znaleckého posudku.

V prípade, že odpoveď Súdneho dvora na prvú otázku bude negatívna, sa maďarský súd tiež pýta, či predsa len existujú odborné metódy, ktoré môžu vnútroštátne orgány využiť na preskúmanie dôveryhodnosti tvrdení uvedených v rámci žiadosti o azyl založenej na nebezpečenstve z prenasledovania z dôvodu sexuálnej orientácie.

Svojím rozsudkom z dnešného dňa Súdny dvor najprv konštatuje, že smernica o podmienkach o priznávaní postavenia utečenca umožňuje vnútroštátnym orgánom nariadiť vypracovanie znaleckého posudku v rámci preskúmania žiadosti o azyl na účely lepšieho posúdenia skutočných potrieb medzinárodnej ochrany žiadateľa.

Spôsoby prípadného využitia znaleckého posudku však musia byť v súlade so základnými právami zaručenými Chartou základných práv Európskej únie, ako sú právo na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

V tomto kontexte nemožno vylúčiť, že pri posúdení vyhlásení žiadateľa o azyl o jeho sexuálnej orientácii sú niektoré formy znaleckých posudkov vhodné na posudzovanie skutočností a okolností uvedených v žiadosti a môžu sa uskutočniť tak, aby základné práva tohto žiadateľa neboli porušené.

V tejto súvislosti však Súdny dvor zdôrazňuje, že v rámci posúdenia vyhlásení žiadateľa o jeho sexuálnej orientácii nemôžu vnútroštátne orgány a súdy založiť svoje rozhodnutie len na záveroch znaleckého posudku a nemôžu byť týmito závermi viazané.

Súdny dvor ďalej konštatuje, že v prípade, keď vnútroštátne orgány zodpovedné za posúdenie žiadosti nariadia vypracovanie znaleckého posudku na účely posúdenia skutočnej sexuálnej orientácie žiadateľa o azyl, nachádza sa osoba, ktorá sa tomuto znaleckému posudku podrobuje, v situácii, keď jej budúcnosť úzko závisí od rozhodnutia týchto orgánov o osude jej žiadosti.

Navyše prípadné odmietnutie žiadateľa podrobiť sa dotknutým testom môže byť dôležitým prvkom, z ktorého budú vnútroštátne orgány vychádzať na účely posúdenia, či táto osoba dostatočne zdôvodnila svoju žiadosť.

Preto aj v prípade, keď uskutočnenie takýchto psychologických testov formálne podlieha poskytnutiu súhlasu dotknutej osoby, nie je tento súhlas nevyhnutne slobodný, keďže je vynútený pod tlakom okolností, v ktorých sa žiadateľ o azyl nachádza.

Za týchto podmienok predstavuje využitie psychologického znaleckého posudku na určenie sexuálnej orientácie žiadateľa zásah do práva tejto osoby na rešpektovanie jej súkromného života.

Pokiaľ ide o otázku, či tento zásah do súkromného života môže byť odôvodnený cieľom zhromaždiť užitočné informácie pre posúdenie skutočných potrieb medzinárodnej ochrany žiadateľa, Súdny dvor zdôrazňuje, že znalecký posudok možno pripustiť len v prípade, ak sa zakladá na dostatočne dôveryhodných metódach, čo je otázka, ku ktorej neprináleží Súdnemu dvoru sa vyjadrovať, avšak ktorá bola spochybnená Komisiou a viacerými vládami.

Navyše Súdny dvor konštatuje, že dosah takého znaleckého posudku na súkromný život je neprimeraný vo
vzťahu k tomuto cieľu. K tejto otázke Súdny dvor predovšetkým poznamenáva, že taký zásah je osobitne závažný, keďže má vytvoriť obraz o najintímnejších aspektoch života žiadateľa.

Súdny dvor tiež uvádza, že uskutočnenie psychologického znaleckého posudku, ktorého cieľom je určiť sexuálnu orientáciu žiadateľa o azyl, nie je nevyhnutné na účely posúdenia dôveryhodnosti vyhlásení žiadateľa o jeho sexuálnej orientácii.

V tejto súvislosti Súdny dvor zdôrazňuje, že podľa smernice v situácii, keď sexuálna orientácia žiadateľa nie je podložená listinnými dôkazmi, sa môžu vnútroštátne orgány, ktoré musia mať k dispozícii spôsobilých pracovníkov, opierať okrem iného o logickosť a prijateľnosť vyhlásení dotknutej osoby. Navyše tento znalecký posudok má nanajvýš obmedzenú spoľahlivosť, takže jeho užitočnosť môže byť na účely posúdenia dôveryhodnosti vyhlásení žiadateľa o azyl spochybnená, najmä v prípade, akým je tento, keď vyhlásenia žiadateľa nevykazujú rozpory.

Za týchto okolností dospel Súdny dvor k záveru, že využitie psychologického znaleckého posudku na účely posúdenia skutočnej sexuálnej orientácie žiadateľa o azyl nie je s prihliadnutím na Chartu ľudských práv v súlade so smernicou.

Súvisiace články

BREXIT: Dohoda o brexite je spravodlivá a vyvážená, tvrdí Juncker

SITA

V. BRITÁNIA: Farage vyzval poslancov, aby odmietli dohodu o brexite

SITA

Libra prudko stúpla po správe o dosiahnutí dohody o brexite

SITA

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies