Poznáme správu o bezpečnostnej situácii na Slovensku za rok 2017. Hrozbou je extrémizmus a Rusko

“Bezpečnostné prostredie SR bolo aj v roku 2017 ovplyvňované najmä bezpečnostnou situáciou vo východnom a južnom susedstve členských štátov EÚ a NATO”, píše sa v správe o Bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2017. Tá je oddnes v pripomienkovom konaní. 

“Podstatným faktorom ovplyvňujúcim bezpečnostné prostredie SR boli najmä pokračujúce ozbrojené konflikty na Ukrajine, v Sýrii, Iraku, Líbyi, Afganistane, Jemene a pôsobenie teroristických skupín na území týchto štátov, ako aj v mnohých štátoch severnej a subsaharskej Afriky”, pokračuje správa v kapitole s názvom “Charakteristika bezpečnostného prostredia, hrozby a faktory ovplyvňujúce bezpečnostnú situáciu”.

V nej sa napríklad píše tiež, že “napätia v globálnom bezpečnostnom prostredí zvyšovalo aj agresívne správanie Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR), ktorá pokračovala vo vývoji a testovaní jadrových zbraní a balistických rakiet schopných zasiahnuť aj územie členských štátov EÚ a NATO.”

Podľa správy “celková bezpečnostná situácia v Európe bola poznačená pretrvávajúcim napätím vo vzťahoch NATO a EÚ s Ruskou federáciou v dôsledku jej nelegálnych krokov voči Ukrajine a pokračujúcej podpore separatistov na východnej Ukrajine.”

Ruská federácia pokračovala vo zvyšovaní vojenských kapacít a ich pripravenosti v blízkosti hraníc NATO, kde tiež realizovala rozsiahle vojenské cvičenia zahŕňajúce aj scenár konfliktu s členskými štátmi NATO. Pokračovali cielené operácie voči jednotlivým členským štátom EÚ a NATO v snahe ovplyvniť ich vnútropolitické a volebné procesy, zvýšiť ich vnútornú nestabilitu, oslabiť ich jednotu a principiálny postoj k porušovaniu medzinárodného práva. V prípade SR sa tieto aktivity prejavovali najmä cieleným šírením propagandy a dezinformácií zameraných proti hodnotovému systému a demokratickému zriadeniu SR, ale tiež pretrvávajúcou podporou extrémistických skupín vystupujúcich proti členstvu SR v EÚ a NATO, čoho dôsledky sa môžu naplno prejaviť v nešpecifikovanom časovom horizonte.

Na bezpečnostné prostredie SR má prirodzený vplyv aj situácia na Západnom Balkáne. Napriek niektorým pozitívam, ako je vstup Čiernej Hory do NATO a obnovenie euroatlantického smerovania Macedónska, pôsobili na stabilitu tohto regiónu aj negatívne faktory ako napäté vzťahy Belehrad – Priština, situácia v Bosne a Hercegovine, presadzovanie nacionalistickej politiky, prenikanie radikálneho islamu a vplyv cudzích mocností.

V priebehu roka došlo k vytlačeniu teroristickej organizácie tzv. Islamský štát (ďalej len „ISIL/Daeš“) z väčšiny ovládaného územia Iraku a Sýrie, čím sa vytvorili predpoklady na stabilizáciu situácie v Iraku. Na území Sýrie pokračovali ozbrojené strety medzi Sýrskou armádou s podporou Ruska a jednotlivými povstaleckými skupinami aj napriek dohodám o prímerí a vytvoreniu deeskalačných zón, pričom v tomto konflikte sa angažovalo viacero vonkajších aktérov s protichodnými záujmami.

Bezpečnostné prostredie SR naďalej ovplyvňovala pretrvávajúca hrozba terorizmu v členských štátoch EÚ a NATO. V priebehu roka došlo v Európe k početným teroristickým útokom najmä vo Veľkej Británii, Francúzsku, Turecku a Španielsku. Prevažná väčšina z nich bola vykonaná náboženskými extrémistami priamo riadenými teroristickou organizáciou ISIL/Daeš alebo inšpirovanými džihádistickou ideológiou. Okrem teroristických útokov predstavovali hrozbu aj pretrvávajúce snahy tejto organizácie o radikalizáciu jednotlivcov najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Zvýšenou hrozbou pre viaceré európske štáty bol návrat ich občanov alebo obyvateľov, ktorí bojovali po boku teroristických skupín, predovšetkým v Iraku a Sýrii. Z pohľadu potenciálnych teroristických hrozieb bola bezpečnostná situácia v  SR stabilná. Neboli zaznamenané aktivity smerujúce k príprave teroristického útoku na území SR alebo k využitiu územia SR na uskutočnenie teroristického útoku v zahraničí. SR nečelila žiadnemu teroristickému útoku ani inému vážnemu bezpečnostnému incidentu, ktorý by ohrozoval životy a zdravie obyvateľov SR.

Činnosti extrémistickych skupín a propagande na internete sa v správe venuje kapitola “Ochrana ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosť občana a štátu”.

V nej sa okrem iného píše, že “činnosť predstaviteľov slovenskej pravicovo-extrémistickej, ako aj ľavicovo-extrémistickej scény sa nevyznačovala nárastom násilných extrémistických aktivít, ktoré by predstavovali priame ohrozenie ústavného zriadenia SR a bezpečnosti SR. Na šírenie svojich postojov PEX naďalej využívali prevažne internet, a to najmä sociálnu sieť Facebook. Hlavnými prezentačnými témami PEX ostali kritika politickej scény v SR a EÚ, vrátane požiadavky za vystúpenie SR z EÚ a  NATO. Protiimigračnú a protiislamskú agendu opätovne nahradila kritika riešenia rómskej otázky v SR. Súčasťou propagačných aktivít PEX bolo aj organizovanie rôznych navonok dobročinných a charitatívnych akcií, na ktorých boli prezentované znaky pripomínajúce neonacistickú symboliku.”

“Trestná činnosť v oblasti extrémizmu v porovnaní s uplynulým obdobím vzrástla, avšak bez mimoriadnych udalostí, ktoré by zásadným spôsobom negatívne ovplyvnili verejný poriadok.”, uzatvára správa kapitolu o extrémizme.  

Práve časti o extrémistickej neofašistickej a neokomunistickej  propagande a proruskej propagande patria k najslabším v správe. Nedostatočne identifikujú scénu na sociálnych sieťach, pôvod jej finančných zdrojov a vôbec nekonkretizuje správa jej aktérov.

Celú správu si môžete prečítať tu. Pripomienkovať je ju možné do 10.8.2018.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies