Znie to možno zvláštne, ale každý obžalovaný užíva status prezumpcie neviny až do odsúdenia. V priebehu vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jej družky mohli účastníci požiadať o vyšetrenie duševného stavu podozrivých so súhlasom prípravného sudcu, ale v prípade Mariána Kočnera k tomu nedošlo. Nedošlo k tomu ani v priebehu súdneho procesu, pretože Marián Kočner odmietol psychológa Heretika pre jeho zaujatosť. Dnes po vylúčení verejnosti prebehlo oboznamovanie s posudkami zvyšných obžalovaných. Otázky kládli obhajcovia, obžaloba, zástupcovia poškodených, ale najmä senát. Najdôležitejším momentom bolo posúdenie príčetnosti obžalovaných v čase spáchania skutku a ich duševný a zdravotný stav, či poruchy, ktorými trpeli ako aj ostatné okolnosti zdravotného stavu majúce vplyv na charakter a mentalitu obžalovaných.
Lipšic vo svetle reflektorov opäť mentoroval a programoval média
Novinári si najskôr museli vypočuť poučku predsedníčky senátu voči útokom ne jej osobu a na skresľovanie jej citovaných prejavov redaktormi Plus1 deň a TV markízy s poučením, že v prípade opakovania týchto prejavov bude udeľovať pokuty. Zároveň zakázala akúkoľvek formu prenosu obrazu a zvuku a vyslovene zakázala aj fotografovanie počas prestávok, pretože to považuje za narušovanie účelu konania pre prítomných. Následne oznámila, že vzhľadom na žiadosť obhajcu Aleny Zsuzsovej, pojednávanie pri vypočutí znalcov k zdravotnému stavu obžalovaných bude neverejné. Novinári sa po studenej sprche stiahli na chodbu a čakali na prvé informácie.
Lipšic rozhodol o Kočnerovej vine, on súd nepotrebuje
Samozrejme ako prvý sa vrhol pred svetlá kamier a mikrofóny Daniel Lišpic, ktorý okamžite začal vysvetľovať a znevažovať rozhodnutie sudkyne o nariadení neverejného pojednávania s argumentmi, že zažil aj iné konania, dokonca s mladistvými, kde to takto neprebehlo.
Zo samotnej účasti znalcov okamžite vyfabrikoval dôvody pre skúmanie duševného stavu Mariána Kčonera pozorovaním v nemocničných podmienkach a nasmeroval pozornosť médií presne tam, kde ich potreboval vmanipulovať.
Lipšic pred rozhodnutím súdu a nerešpektujúc prezumpciu neviny, v stave, keď voči Kočnerovi ešte nebol predložený ani jeden dôkaz, nebolo vykonané žiadne dokazovanie vyhlasuje jeho vinu za hotovú vec a doživotný trest za nevyhnutný. Práve tieto vyhlásenia chce postaviť na úroveň rozhodnutia súdu tým, že považuje potrebné vedieť, či Kočner zvládne doživotný trest, a či je u neho nádej na resocializáciu.Nenápadne tým podprahovo vsúva verejnosti ako má byť rozhodnuté.
K tejto verzii sa pridali aj Kuciakov otec a Zlatica Kušnírová, ktorá napriek poučeniu súdu, že informácie sú dôverné, presne tento nekontrolovateľný okamih využili s tvrdeniami, že Zsuzsová vedela, čo robila, a za čo to robila. Ich vyjadrovanie k resocializácii neodsúdeného Kočnera znie ako nekontrolovaná a programovaná nenávisť.
Nedá sa zbaviť dojmu, že pozostalí sú stále viac a viac fanatizovaní a ich žiaľ je zneužívaný veľmi vykalkulovaným spôsobom zo strany Daniela Lišpica. V prípade, že Kočnerov podiel viny a vina na vražde sa nepreukáže, budú aj rodičia zavraždených musieť nahliadnuť do vlastného svedomia. Iracionálnosť a nenávisť im blízkych nevráti…
Prokurátor Novocký je zdržanlivý a varuje pred zverejňovaním informácií
Informácia o ďalšej časti pojednávania, kde by mali vystúpiť odborníci z Europolu a Národnej kriminálnej agentúry prebehne vo štvrtok. Prokurátor v tejto súvislosti navrhol vylúčenie verejnosti, aby sa nedozvedela o postupoch pri vyšetrovaní kybernetických trestných činov. Napriek dotieravým otázkam novinárov k vierohodnosti Threemy, spôsobu prepisov a legálnosti odolával podať odpoveď. Prítomných upozornil, že sa jedná o kriminalistické postupy, metódy v oblasti kyberkriminality, ktoré by verejnosť nemala poznať a preto požiadal o vypočutie týchto odborníkov na neverejnom zasadnutí. Obhajcovia obžalovaných aj splnomocnenci poškodených súhlasili. Súd sa zatiaľ nevyjadril.
Je možné, že Marček klamal vo svojom priznaní a spôsobí súdu vážne problémy
Prokurátor pripustil, že Marček mohol klamať o svojom konaní. Prokuratúra počíta aj s verziou, že najskôr zabil Martinu Kušnírovú a až následne Jána Kuciaka, keď vychádzal z pivnice. Svedčilo by to vraj o väčšej chladnokrvnosti ako verzia, kde mal Martinu zabiť inštinktívne.
Podľa Romana Kvasnicu bol Marček pod silným adrenalínovým vplyvom a preto si nemusel veci pamätať. Vo veci samostatného vylúčeného konania, by mal byť Marčekovi po jeho priznaní stanovený trest a jeho výška.
V konaní zostávajú vážne pochybnosti ohľadom reálneho priebehu, motívu vraždy, ktorý pre tieto okolnosti vôbec nevylučuje, že Martina nebola náhodnou obeťou. Marčekovu výpoveď spochybňuje obžalovaný Szabó, ktorý dokonca uviedol, že keď sa Marček vrátil, povedal, že našiel telá mŕtvych, čo Andruskó vysvetlil tým, že to vybavili dvaja Srbi pred tým…
V každom prípade moc rýchly pád a zjednodušovanie, či ovplyvňovanie verejnosti je v neprospech veci. Súd koná správne, ak napriek priznávajúcim výpovediam overuje okolnosti vraždy a vyhodnocuje aj to, či tieto priznania nie sú účelové.K tomuto postup sa prikáňa doknca aj Roman Kvasnica a aj prokurátor. Označenia spolupáchateľov na princípe sprostredkovaných a fabulovaných tvrdení a informácií, nie sú postačujúce na usvedčenie páchateľa trestného skutku.