Dnes sme mohli zaregistrovať správu o vyjadrení hnutia OĽANO: Polícia má rozviazané ruky a musí sa riadiť zákonmi a verejným záujmom. Má to byť reakcia na vyhlásenie predsedu Smeru-SD o zavedení udavačstva v činnosti orgánov trestného konania.
Pokiaľ sa v zdôvodnení tohto stanoviska hnutia stupídne v kontexte rozviazaných rúk spomínajú výrazy „zvrátený svet v ktorom Fico naďalej žije, keď ešte donedávna beztrestne manipuloval s mocou a ohýbal spravodlivosťou“, je skutočne na zamyslenie o hodnotovom vybavení autorov týchto tvrdení. Aspoň pre tých, ktorí sú schopní odosobnene a reálne vidieť terajší stav spoločnosti po voľbách v roku 2020 diania a smerovania v nej, porovnajúc ho s obdobím, keď štát spravoval Smer-SD. Zdôrazňujem potrebu reálneho videnia.
Predovšetkým, malo by byť všetkými spoločensky akceptovateľné, a to aj nenávisťou sršiacimi činiteľmi terajšej koalície, ktorí sa cez voľby aj párpercentnými výsledkami prepracovali do čela štátu, že za pomerne dlhého obdobia riadenia takého zložitého stroja, akým je štát sa aj počas vlády Smeru-SD vyskytli rôzne pochybenia, nevynímajúc ( okrem výnimiek) nie dosť dôrazne aplikovanú trestnoprávnu zodpovednosť.
Zabezpečenie a jej vykonávanie je zo zákona zverené polícii, prokurátorom a súdom. V týchto inštitúciach však pôsobia skryté pod ich názvom konkrétne fyzické osoby. Naprostá väčšina z nich započala svoju kariéru pred mnohými rokmi a zostali na svojich postoch aj po zmene vládnej garnitúry.
Teda ak predstavitelia súčasných vládnucich tvarov ( strana, hnutie, neohraničená skupina) sa bijú do pŕs, že umožnili svojim zjavením sa na scéne, aby si konkrétni vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia mohli vykonávať svedomito a poctivo svoju prácu, tak je tu namieste niekoľko otázok, ktoré si žiadajú serióznu odpoveď.
1. Pokiaľ konkrétny vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca v zmysle zákona a svojej prísahy pri ustanovení do funkcie a následnej činnosti aj za predchádzajúcich vládnych garnitúr si vedome a úmyselne neplnil svoje zákonné povinnosti a po uchopení moci súčasnými politickými štruktúrami sa „ prebral zo svoje vlastnej letargie“, tak by mal byť okamžite odstavený a vylúčený z možnosti ďalej konať. Je to z dôvodu, že priamo páchal protizákonnosť ohýbaním zákona a práva, lebo tie nezákonné činy páchateľov, ktoré naplnili skutkovú podstatu zákonom označovanú ako prečin a zločin platili tak za vlády Smeru – SD ako platia aj v súčasnosti za vlády Oľana a spol.
2. Nemožno akceptovať možný neobhájiteľný postoj konkrétneho jedinca pokiaľ by sa hodlal skrývať za strach. Ten apriori nesmie v týchto zložkách vôbec existovať.
3. Do úvahy pripadá aj alternatíva, že konkrétny jedinec dostal príkaz, alebo rozkaz od svojho nariadeného, aby v konkrétnej veci nekonal alebo ju vybavil pri zažmúrených očiach v prospech páchateľa. To by však museli byť také zistenia na stole a muselo by sa o nich nekompromisne konať, čo sa však doteraz v priamych súvislostiach vôbec nevyskytlo.
Takto platí, že so strany súčasných vládnych činiteľov, ktorí veľavravne tzv. rozviazaním rúk naznačujú svoje nehynúce zásluhy na zvýšení efektivity boja s protispoločenským nešvármi, ide z ich strany len o prázdne gestá. V dôsledku toho nemajú a ani nemôžu mať gloriolu tých, ktorí svojou aktivitou prispeli k odhaľovaniu nezákonností. Skôr sa tu zjavujú znaky aj keď nevyslovenej politickej objednávky zameranej na likvidáciu oponentov, aby si aj takto naháňali u istej skupiny voličov body vo svoj prospech pri voľbách, či už predčasných alebo konaných v riadnom termíne.
Pri súčasnom stave trestného konania, najmä vo väzobných veciach vysokých činiteľov štátu, polície, prokuratúry a súdov sa však stále viac natíska otázka či je z hľadiska zákonnosti a dôkazov dôvodné ich väzobné stíhanie, či pri zhromažďovaní dôkazov nepostačuje aj neväzobné konanie.
Keby sa im podarilo obzrieť sa za seba a vidieť realitu, ktorú do spoločnosti doniesli za obdobie svojho vládnutia, museli by sa poriadne zamyslieť nad skutočným stavom diania. Či už sa to týka otvorených otázok mrhania so zverenými financiami, zdevastovania systému donedávna fungujúceho zdravotníctva, priameho ohrozenia životov občanov zamedzením prístupu k lekárovi a v mnohých ďalších veciach, ktoré sa postupne vynárajú.
Osobitná kapitola je cez presadenie zákona otvorenie cesty úniku pre udavačov označovaných ako kajúcnici.
Javí sa akoby tí, ktorí mali skončiť pre svoje morálne zlyhanie pred zákonom v postavení vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu v predošlom období, keďže nekonali sa v súčasnosti, keď sa im už konečne „ rozviazali ruky“ vykonávajú svoju zverenú právomoc zvláštnym spôsobom, jej svojským výkladom. Čo tým sledujú? Čo tým získajú? Určite nie spoločenské uznanie, skôr naopak. Väčší plat, kariérny postup, tľapkanie po pleci?
Pritom si asi nedostatočne uvedomujú, že táto doba „honu na bosorky“ raz musí skončiť, a s tým aj musí prísť narovnanie práva tak, aby nemohli vznikať stavy, keď budú perzekvovaní ľudia z politických dôvodov, krágľovaný nenávistnou bandou tých, ktorí nie sú schopní akceptovať prístup k životu inak, ako sú zvyknutý.
Občania tohto štátu si pri spätnom pohľade určite pamätajú, že za predchádzajúcej vládnej garnitúry sa pri prikračovalo k trestnému postihu aj vysokých činiteľov pôsobiacich v politike a v štátnej správe.
Bolo to bez zaliečavého prístupu istého spektra médií s ich konkrétnym cieľom a zadaním využitia každej, čo aj najmenšej kauzy na demontáž fungujúceho štátu a jeho uvrhnutia do chaosu. V ňom sa vyžívajú isté skupiny záškodníkov, čo však nie je na prospech bežných občanov.
Preto sa mnohí z nás dištancujú od tvrdenia, že minulá vládna garnitúra beztrestne manipulovala a ohýbala spravodlivosťou. Pri rešpektovaní demokratických princípov právneho štátu však trváme na tom, aby sa spoločensky nežiaducim spôsobom nerealizovali tí istí vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, ktorí predtým bezdôvodne nekonali, pokiaľ zistené skutočnosti nasvedčovali spáchanie trestnej činnosti. Len pre zapáčenie sa momentálne pôsobiacej vládnej garnitúre, pre získanie nedôvodných výsad a kariéry. Trváme na tom z dôvodu, aby nedošlo k politickým procesom, nedovolila sa likvidácia opozičných osôb, vybavovanie osobných sporov a umožnenie upevňovania vplyvu a dosahu zahraničných záujmov, ktoré v konečnom dôsledku sú na ujmu národa.