Ruský agroanarchista chce pretrhnúť finančné väzby na Moskvu, preto zaviedol vlastnú kryptomenu

Ľudia s ňou zaplatia za mnohé, od mlieka až po traktory, píše server Wall Street Journal.

Farmár Michail Šljapnikov tvrdí, že najlepší spôsob, ako oživiť chorľavejúcu ekonomiku v jeho zapadnutej dedine, je prerušenie finančných väzieb na Moskvu. Zaviedol preto kryptomenu Kolion, ktorá sa volá podľa jeho dediny Kolionovo ležiaca 130 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Pre svoj experiment už získal pol milióna dolárov od ruských aj zahraničných investorov.

S menou sa začalo platiť a stala sa prostriedkom zmeny v Kolionove aj v okolitých dedinách. Dá sa s ňou platiť za rôzne transakcie od mlieka až po traktory. “Moc rubľov tu nenájdete,” hovorí Šljapnikov. “Máme tu svoju vlastnú krajinu a menu. Sami si v pohode vystačíme “.

Rusko, rovnako ako ďalšie krajiny, zvažuje, či kryptomenu príjme, alebo naopak zakáže. Prezident Vladimir Putin chce mať pravidlá pre ich fungovanie pripravené do leta. Jeho úradníci preto v rámci práce monitorujú aj Šljapnikovov experiment, aby tak dostatočne pochopili fungovanie a princíp digitálnych mien.

Samozvaný agroanarchista svojou rebéliou testuje sebestačnosť oblasti, ktorú Moskva dlho zanedbávala. Jeho snaha upozorňuje na rozdiel medzi prosperujúcimi mestami a izolovanými vidieckymi komunitami. Peniaze za predaj ropy a zemného plynu totiž plynuli v posledných dvoch dekádach predovšetkým do miest, kde sa vytvorila stredná trieda. Tá si mohla dovoliť importované technológie a dovolenku v zahraničí. Malé dediny však takýto vývoj nezažili a definuje ich skôr chudoba, starnúca infraštruktúra, zmenšujúca sa populácia a zlé služby poskytované štátom.

Šljapnikov, zavalitý muž so šedým fúzmi, ktorého miestni poznajú ako strýka Míšu, chce rozšíriť používanie kolionu aj v ďalších okolitých dedinách, aby ľudia mohli platiť za miestne služby ako odstránenie snehu a odpadkov, ktoré si doteraz rezidenti robia sami. Podľa neho jeho kryptomenu zatiaľ používa zhruba sto ľudí, väčšinou za nákup a predaj zeleniny a mliečnych produktov v tomto chudobnom regióne.

Používanie koliona v miestnej ekonomike sa mu podarilo rozšíriť vďaka systému pôžičiek, kedy poskytne budúcim farmárom inkubátor a päťdesiat kurčiat. Potom, čo sa z nich stanú sliepky a začnú znášať vajcia, polovica z nich ide Šljapnikovi a zvyšok môžu farmári predať, ako uznajú za vhodné. Všetko má len jednu podmienku – transakcie musia prebiehať v kolionu.

“Banky nechcú malým farmárom požičiavať, a tak sme si vytvorili vlastnú menu,” hovorí Šljapnikov. Podľa neho z tohto systému nijako neprofituje a žije skromne.

A táto taktika sa ukazuje ako populárna práve v časti vidieckeho Ruska, kde ľudia nemajú prístup k cenovo dostupným pôžičkám. Ruské banky sa snažili zvýšiť svoje zastúpenie v malých mestách a na dedinách, ruská pošta dokonca v roku 2016 odštartovala svoju vlastnú banku, aby poskytla chýbajúce služby. Úrokové sadzby sú však u väčšiny retailových bánk pre vidieckych ľudí až príliš vysoké.

Finančná nestabilita po rozpade Sovietskeho zväzu podporila ochotu ľudí skúšať rôzne alternatívy k tradičným finančným nástrojom. Tie však skončili zle, a to vrátane voucherov, ktoré sovietske továrne poskytovali svojim zamestnancom. Až kryptomeny znovu zapálili záujem o možnosti mimo ruský finančný systém a nestabilný rubeľ.

“Strýko Míša sa chopil príležitosti,” hovorí Ioann Voronin, expert na kryptomenu a zakladateľ obchodnej platformy Tradisys. “Spustil kolion za obrovského záujmu investorov o kryptomenu a pracuje na tom, aby sa stal súčasťou reálnej ekonomiky.”

Kryptomeny, ktoré pre svoje transakcie využívajú decentralizovanú účtovnú knihu, sa stali obľúbenou alternatívnou menou pre investície aj reálnu ekonomiku. Niektoré online obchody dokonca vyvíjajú vlastné kryptomeny určené pre nákup tovarov a služieb.

Kolion, rovnako ako prvá kryptomena Bitcoin, po svojom spustení nasledoval divokú jazdu. To ale Šljapnikova nijako nevzrušuje. “Kolion ide hore a dole, ale  Kolionovom si  aj tak nakoniec kúpite mlieko i mäso,” hovorí.

Igor Levitin, bývalý družstevný poľnohospodár, sa pridal k rozširujúcej sa komunite a má teraz dve kozy a tristo sliepok – všetko si vydal za koliony. Niektoré zo sliepok dostal od Šljapnikova ako súčasť úveru. Teraz mu odovzdáva časť vajec a zvyšok môže predať za ruble a koliony. “Keď žijete v divočine, snažíte sa vystačiť si aj s kryptomenou” hovorí Levitin.

Šljapnikov si vlani dokonca za svoju kryptomenu vydal ojazdený traktor. Prišiel ho na 4500 kolionov, čo vtedy zodpovedalo 10 000 dolárom. Teraz dúfa, že mu štát umožní s jeho experimentom pokračovať. Koniec koncov, mal kolízie so zákonom už skôr.

V roku 2015 mu ruské úrady zatrhli jeho vlastnú papierovú menu, takisto pomenovanú kolion. Bankovka bola vtedy naviazaná na jeden kilogram zemiakov. Keď sa úrady o jeho experimente dozvedeli, miestny prokurátor vtedajšie koliony zakázal s tým, že by mohli destabilizovať ruský ústavný poriadok. Papierové koliony boli zabavené a Šljapnikov sa musel zaviazať, že ich už nebude používať. “Preto chcem využiť možnosť spustiť svoju vlastnú kryptomenu. Chýbajúca regulácia je príležitosť a ja ju chcem využiť, “hovorí.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies